Ušľachtilý aj iskrivý Villaume

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Keď som sa pred koncertom (1. decembra) na BHS´ 2016 začítala do inovovaného životopisu bývalého šéfdirigenta Slovenskej filharmónie, od r. 2015 hudobného riaditeľa a šéfdirigenta orchestra Prague Philharmonia – Emmanuela Villaumea, zistila som, že s PKF – Prague Philharmonia, kde je od septembra 2015 hudobným riaditeľom i šéfdirigentom, stihol o. i. realizovať nahrávku s Annou Netrebko pre Deutsche Grammophon a projekt pre Warner Classics s Bryanom Hymelom. Do Bratislavy, žiaľ, ani jednu spevácku hviezdu z operného sveta (kde je dlhé roky žiadaný aspoň tak, ako na veľkých koncertných pódiách) počas šiestich rokov nedoviezol. No ani Opera SND neprizvala majstra Villeumea – počas jeho pôsobenia v SF – na uvedenie čo len jediného titulu! Škoda plakať nad rozliatym mliekom. Emmanuela Villaumea sme na BHS´2016 každopádne privítali ako doma. Azda sa tak aj cítil – čo bolo vidieť z jeho srdečného chovania pred i počas koncertu.

Na úvod koncertu s PKF-Prague Philharmonia zaznela Sigfriedova idyla E dur pre malý orchester WWV 103. Okrem raných predohier je to v celkovom opernom odkaze Richarda Wagnera (1813 – 1883) – okrem jeho raných predohier a Symfónie C dur – ojedinelá orchestrálna kompozícia. Wagner ju napísal pre svoju čerstvú manželku Cosimu (Lisztovu dcéru, bývalú manželku dirigenta Hansa von Bülowa). Vyše 18-minútové dielo zaznelo na Štedrý deň 1870 pre Cosimu, ako dar a vyznanie lásky – v komornom obsadení dokonca trikrát, ešte pod názvom Tribschen Idyll. Neobyčajné, dnes neopakovateľné gesto muža žene.

Kto miluje a dokonale pozná Wagnera, určite v tejto Idyle zaznamenal motívy z jeho opery Siegfried (ako Wagner pomenoval aj svojho novonarodeného syna), dokonca s vedľajšou témou, vraj, z nemeckej uspávanky „Spi, moje dieťa“. V početnejšej zostave a bohatšej inštrumentácii než pamätného r. 1870 zahral PKF (pod taktovkou E. Villeauma) toto Wagnerovo dielo v Redute. Siegfriedova idyla nezaprie pátos autora s jeho typickým viacnásobným očakávaným finále. To zaznelo až po utíšení búrlivejších kompozičných pasáží, po fanfárovom úseku lesných rohov, konečne v pianissime. Emmanuel Villaume predniesol Wagnerovu orchestrálnu skladbu s takým entuziazmom, akoby dirigoval prinajmenšom záver 9. symfónie Beethovena. Pripomenul tak typického  Villaumea: dirigenta s veľký gestom i srdcom, postavou aj emóciami. Orchester PKF už v tomto úvodnom diele preukázal neobyčajnú vnímavosť voči dirigentovým pokynom, no základ vzájomnej súhry dirigenta a orchestra spočíva zrejme v detailne pripravenom skúšobnom procese.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016, Emmanuel Villaume, PKF – Prague Philharmonia, foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016,
Emmanuel Villaume, PKF – Prague Philharmonia,
foto: Ján Lukáš

Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur., op. 58 od Ludwiga van Beethovena (1770 – 1827) predniesol s Prague Philharmonia klavirista francúzsko-kanadského pôvodu Louis Lortie, ktorý je u nás neznámy (ako toľko iných svetových hudobníkov, pričom nemožno poznať všetky interpretačné osobnosti – najmä ak neustále prichádzajú v striedajúcich sa generáciách!), hocako má za sebou svetovú kariéru i rad uznaní za nahrávky Brahmsa, Liszta, Ravela, Chopina… Z diela posledne menovaného Louis Lortie excelentne predviedol svoje introvertné umenie v prídavku: Etude As dur od F. Chopina. Kultúra tónu a vnútorné prežívanie každej frázy, tónu, hudobnej chvíle tu stáli nad vonkajšou efektnosťou neobyčajne náročnej kompozície…

Pri počúvaní Beethovena si poslucháč nevdojak spomenie na jeho nezabudnuteľný výrok: ,,Hudba je vyššie zjavenie, ako všetka múdrosť a filozofia.” A na margo dirigenta a jeho explózie citov zasa na iný výrok viedenského génia: Bez srdečnosti nemôže byť nikto vynikajúcim človekom, ba dokonca nemôže mať hlbokú povahu.” No aj na tretí výrok v poradí: ,,Dokonalosť musí byť cieľom každého skutočného umelca.” To, čo sme počuli v koncepcii a hre francúzsko-kanadského klaviristu Louisa Lortiera, bolo vyšším zjavením i dokonalosťou v jednom. Štvrtý Beethovenov klavírny koncert je dialógom s orchestrom, menej preferenciou exhibície a virtuozity. Ak Liszt prirovnal druhú časť koncertu – Andante con moto – k Orfeovi, ktorý hudbou krotí divé šelmy, tak v tomto diele to robil sólista, dirigent a absolútne reagujúci orchester. V ich rešpekte voči koncepcii sólistu sa prejavilo porozumenie pre klasickú vyrovnanosť diela, jeho ušľachtilosť, kde je každý tón čistý, poetický a v pianistovej hre priam vzdušný, bez krajný dimenzií, vo vskutku klasicisticky vyrovnanom prúdení hudby – akoby sme počas polhodiny počúvali tok pokojnej rieky. Ak nás vie strhnúť virtuozita (aj tá tu bola – najmä v úvodnom Allegre a záverečnom Vivace), vždy  nej musí byť ukryté aj čosi „vyššie, než rozum a filozofia“, múdry odstup od vecí tohto sveta, ktorý vedie k božskému pokoju a vyrovnaniu so životnými výkyvmi. Túto čarovnosť poznania som počula vo vyrovnanej i brilantnej hre kanadsko – francúzskeho klaviristu, školením i poznaním úzko napojeného na tradíciou európskej hudby. Akoby francúzsky duch dirigenta a klaviristu našli v Beethovenovej klasickej vyrovnanosti, jase a štrukturálnej rafinovanosti vzájomné ladenie aj medzi sebou, aj vo výslednom ideálnom dialógu orchestra a sólistu. Bol to jeden z najintelektuálnejších zážitkov tohtoročných BHS.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016, Louis Lortie, PKF – Prague Philharmonia, foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016,
Louis Lortie, PKF – Prague Philharmonia,
foto: Ján Lukáš

Oproti tomu bola Dvořákova Symfónia č. 8 G dur, op. 88 erupciou českosti a neprekonateľnej melodickosti, hudobnej erupcie i prírodou podmienených obrazov. V tejto symfónii, hranej rozšíreným orchestrom Prague Philharmonia sa dirigent Villaume napájal z pravej inšpirácie muzikantskej duše Antonína Dvořáka, jeho neuveriteľne jasnej povahy, ale aj z povahy českých hudobníkov, ktorých viedol. Tí hrali pod jeho rukami nádhernú Dvořákovu hudbu tak, ako ju ťažko počuť hoci v trochu akademickom podaní tradičného nositeľa českej hudobnosti, ČF. PKF tu objavila „všetky krásy sveta“, ako o nich zaspieval v Predanej neveste kompozičný druh Dvořáka – B. Smetana. Dvořák mal pri inštrumentácii neopakovateľne zakódovaný český folklór a priam zmyslovú schopnosť, preniknúť do idiómov českej ľudovej hudby, ktorú následnej povýšil na ,,klasické“ umenie koncertných sál. Od nežných melódií úvodu, ospevujúcich pôvab českej krajiny, prechádzajúcich do chorálových častí úvodného Allegra, cez uvoľnené, pateticko-lyrické motívy Adagia v 2. časti, tanečné Scherzo s valčíkovým rytmom – až po fanfáry a rozjasaný oslavno-radostný záver v záverečnom Allegro ma non troppo… Táto symfónia je skratka oslavou ľudskej radosti, českej prírody a Dvořákovej obnovenej energie po tragédiách, ktorým jeho zemitá povaha tak húževnato odolávala.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016, Emmanuel Villaume, PKF – Prague Philharmonia, foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016,
Emmanuel Villaume, PKF – Prague Philharmonia,
foto: Ján Lukáš

Po intelektuálnom zážitku z hry Louisa Lortiera bol svet 8. Dořákovej symfónie nádychom do ďalšieho života – hoci  náročného, no hodného bytia. Orchester v Dvořákovi inšpiroval dirigenta, dirigent strhol orchester, v Beethovenovi sa zasa PKF disciplinovane podriadil sólistovi a koncepcii Villaumeam ktorý v každej chvíli sledoval sólistu. Skratka, v tento festivalový večer sme zažili dokonalý interpretačný súzvuk aj hudobný kontrast v absolútne rozdielnych autoroch a ich dielach.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu BHS 1. decembra 2016

o programe 52. ročníka BHS sme písali TU…

www.bhsfestival.sk

Bratislavské hudobné slávnosti 2016
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
1. decembra 2016

PKF – Prague Philharmonia
Emmanuel Villaume – dirigent
Louis Lortie – klavír

program koncertu

Richard Wagner – Siegfriedova idyla, WWV 103
Ludwig van Beethoven – Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur, op. 58
Antonín Dvořák – Symfónia č. 8 G dur, op. 88 Anglická
Franz Liszt – Transcendentálne etudy, S. 139

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár