Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV predstavil tri knižné novinky

Bratislava – Pod názvom „Čas, priestor, spoločnosť a divadlo“ pripravil Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV stretnutie priateľov teatrologickej literatúry a divadla. Podujatie, ktorého súčasťou bola aj prezentácia troch knižných noviniek, sa uskutočnilo v utorok 22. marca 2016 v Malom kongresovom centre SAV na Štefánikovej ulici v Bratislave za účasti autorov a spoluautorov a herečky Márie Kráľovičovej. Jedna z publikácií sa venuje rekonštrukcií kľúčových činoherných a operných inscenácií SND.

Na Slovensku si v roku 2020 pripomenieme storočnicu profesionálneho divadla – vznik Slovenského národného divadla v roku 1920. Pri tejto príležitosti je vhodné ohliadnuť sa za novými poznatkami vyplývajúcimi z odborného výskumu histórie našej prvej scény. V utorok 22. marca 2016 sa v rámci podujatia „Čas, priestor, spoločnosť a divadlo“ v Malom kongresovom centre na Štefánikovej ulici v Bratislave uskutočnila prezentácia publikácií autorov Andreja Maťašíka, Nadeždy Lindovskej a kol. a Jana Vedrala, ktoré v roku 2015 vydal Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV v spolupráci s Divadelnou fakultou VŠMU, vydavateľstvom VEDA a nakladatelstvím Pražská scéna. Publikácie spolu s autormi predstavila Elena Knopová, riaditeľka a samostatná vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV. Prostredníctvom týchto odborných publikácií sa ich autori chcú ,,rozprávať“ o veciach, ktoré sa týkajú nielen divadla, ale aj našej spoločnosti, pretože divadlo má silu spoznávať nás, mapuje významné spoločenské deje, či intímne a duchovné záchvevy človeka. Podujatie, na ktorom sa uviedli tri novinky, organizoval Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV.

Divadelné umenie je vo veľmi úzkom vzťahu so svetom a človekom, jeho životným i vnútorným časopriestorom, pomáha vytvárať dejiny. Onedlho si slovenská verejnosť pripomenie storočnicu Slovenského národného divadla. Napriek tomu stále nie sú známe všetky fakty či udalosti jeho histórie, ale postupným bádaním táto mozaika vzniká. K dielam, ktoré o histórii SND na Slovensku máme, pribudli v roku 2015 ďalšie dve. Knihou „Vznik a prvé roky Slovenského národného divadla“ slovenská teatrológia reflektuje vznik prvého profesionálneho divadla na Slovensku ako súčasti širšieho spoločenského pohybu po vzniku Česko-Slovenskej republiky a elektronická publikácia „Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám?“ je výstupom prvej etapy projektu „100 rokov Slovenského národného divadla“ zameranej na rekonštrukciu kľúčových činoherných a operných inscenácií z rokov 1920 – 1938 a následnú charakteristiku inscenačného vývinu SND, estetických a poetických hľadaní divadelníkov – režisérov, hercov, dramaturgov, scénografov.

Nadežda Lindovská, jedna z autoriek publikácie ,,Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám?“, hovorí: ,,Súčasná teatrológia si stavia otázku, či nezažívame koniec istej vývojovej etapy svetového divadla. Presnejšie – koniec obdobia formovaného významnými, objavnými inscenáciami. V rámci tohto pohľadu sa dvadsiate storočie v divadelnom umení javí ako storočie inscenácií – legiend, ako éra nezabudnuteľných, často až kultových kultúrnych udalostí. Dnešné divadlo naďalej ponúka divákom každý večer nové zážitky, tie však prichádzajú a odchádzajú bez toho, aby zanechali v publiku i v spoločnosti hlbšie stopy. Stali sa totiž súčasťou obrovskej ponuky globálneho trhu umeleckých (i pseudoumeleckých) produkcií. Nové 21. storočie je v rozbehu, čas ukáže, či inscenácie – legendy patria iba do minulosti, či sa predsa len nezrodia nové. Tie staré však rozhodne treba zaznamenať, zrekonštruovať, zhodnotiť a pripomenúť ako súčasť našich kultúrnych dejín a divadelnej tradície. Napokon história SND je bohatá na veľké udalosti, pozoruhodné javiskové výpovede, na vskutku legendárne inscenácie, vytvorené mimoriadnymi umelcami.“

Vznik a prvé roky Slovenského národného divadla

Vznik prvej slovenskej profesionálnej divadelnej inštitúcie dosiaľ teatrológia neskúmala v súvislostiach širších spoločenských pohybov, ku ktorým došlo po vzniku Česko-Slovenskej republiky. Autor publikácie Andrej Maťašík sleduje zložité meandre realizácie zámeru vytvoriť SND cez rozmanité dobové svedectvá a dokumenty a skladá tak mozaiku udalostí, ktoré na formovanie SND vplývali. Počnúc nevyhnutnosťou vojensky obsadiť slovenské územie a vytlačiť z neho maďarskú armádu, cez zápas medzi prívržencami čechoslovakizmu a zástancami autochtónnosti slovenského národa, až po osudy z východných Čiech privezeného profesionálneho divadelného telesa, ktoré začalo v meste bez slovenského divadelného a najmä diváckeho zázemia pôsobiť pod názvom Slovenské národné divadlo, no prevažnú väčšinu svojich predstavení hralo v češtine. V publikácii sa vysvetľuje aj vznik Družstva SND ako držiteľa koncesie nevyhnutnej pre organizáciu divadelných predstavení, vzťah Družstva SND a výkonných riaditeľov divadla, napätia medzi Družstvom SND a Ministerstvom školstva a národnej osvety, ktoré činnosť divadla dotovalo, a v neposlednom rade s mestom, ktorého magistrát uprednostňoval maďarských a nemeckých divadelných podnikateľov. Autor objasňuje viaceré zdanlivo nepochopiteľné kroky slovenských politických predstaviteľov v tejto súvislosti a na základe novoobjavených prameňov koriguje dlhodobo prežívajúce dezinterpretácie niektorých faktov. Vznik a vývoj inštitúcie SND autor skúma ako dôsledok politických rozhodnutí, ktoré sa dostávali do príkreho a ťažko riešiteľného rozporu s disponibilným slovenským kultúrnym a tvorivým potenciálom, pričom paradoxne slovenská divadelná historiografia doposiaľ obchádzala viaceré priekopnícke postavy (napríklad ignorancia prvých slovenských členov SND, herečky Lenky Kozlíkovej a hercov Ignáca Vinceka Hochštetského, Štefana Letza, Andreja Munza a Rudolfa Bachleta). V publikácii sa po prvý raz objavujú citácie z dokumentov archivovaných kanceláriou prezidenta Masaryka, z archívu Klubu slovenských poslancov Národného zhromaždenia a dobovej tlače. Spracovanie prvej etapy vývoja inštitúcie SND (po odovzdanie divadla do správy podnikateľa Oskara Nedbala) je prísľubom, že pokračovanie výskumu umožní rekonštruovať aj ďalší vývoj v neskorších rokoch.

Autor Andrej Maťašík dostal impulz pre vznik publikácie pri písaní svojej dizertačnej práce s názvom ,,Dve herecké generácie slovenského profesionálneho divadla“, pretože cítil, že treba vyjasniť viaceré okolnosti súvisiace so vznikom SND. Hľadanie odpovedí na tieto otázky zároveň spustilo nový výskum. ,,Keď som písal dizertačnú prácu, odrazu mi pripadalo zvláštne, že vo východných Čechách sídli divadlo, ktoré hrá v Pardubiciach, Hradci Králové a v okolitých mestách a jedného dňa sa zbalí a tých 150 ľudí sa presťahuje 300 km ďalej, niekde do Bratislavy, do maďarsko-nemeckého mesta bez zázemia pre české alebo slovenské divadlo a začne tam fungovať pod hlavičkou SND. Na túto základnú otázku som mal pôvodne hypotetickú odpoveď, ale vo výskume sa mi nepotvrdila. Domnieval som sa, že Vavro Šrobár niečim Bedřicha Jeřábka vydieral a tak ho prinútil presťahovať sa. Ukázalo sa, že nie – Jeřábek považoval ponuku z Bratislavy za východisko z veľmi zlej ekonomickej situácie, takže ponuka z Bratislavy bola pre neho istým spôsobom záchranou. Prvotný impulz k výskumu a následnej publikácii bol teda kdesi tu. Keď som sa ponoril do toho materiálu, ktorý bol všeobecne dostupný, narážal som na rozličné detaily, ktoré sa odrazu zdali byť málo vysvetlené, alebo nedovysvetlené. Začal som hľadať v prameňoch a veľmi si cením, čo sa mi podarilo objaviť v archíve prezidenta republiky v Prahe, kde bol samostatný fascikel o SND, ktorý očividne nikto nemal dlho v rukách. Potom to už išlo a po preštudovaní rôznych materiálov vznikla aj moja publikácia.“ povedal k svojej knihe ,,Vznik a prvé roky Slovenského národného divadla“ autor Andrej Maťašík.

MAŤAŠÍK, Andrej. Vznik a prvé kroky Slovenského národného divadla: vývoj inštitúcie Slovenského národného divadla od počiatkov po nástup Oskara Nedbala. Bratislava: Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, 2015. 117 s. VEGA 2/0046/13-Spoločenské súvislosti vzniku Slovenského národného divadla. ISBN 978-80-971155-4-8

Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám?

Elektronická publikácia autorov Nadeždy Lindovskej, Petra Kováča, Michaely Mojžišovej, Zdenky Pašuthovej a Dagmar Podmakovej z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV a Divadelnej fakulty VŠMU s názvom „Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám?“, je výstupom prvej etapy projektu „100 rokov Slovenského národného divadla“ zameranej na rekonštrukcie kľúčových činoherných a operných inscenácií z rokov 1920 – 1938 a následnú charakteristiku inscenačného vývinu SND, estetických a poetických hľadaní divadelníkov (režisérov, hercov, dramaturgov, scénografov).

Výsledky, ktoré prináša ako „work in progress“, sa budú v nasledujúcich rokoch dopĺňať, sprostredkovávať pre širšie využitie v pedagogickom procese ako študijný materiál pre výučbu na vysokých školách (pre všetky stupne) v odboroch Divadelné umenie a Dejiny a teória divadelného umenia a tiež sprístupňovať širokému okruhu čitateľov prostredníctvom inscenačných dejín – rekonštrukcií kľúčových činoherných a operných inscenácií, následnej charakteristiky inscenačného vývinu SND, estetických a potetických hľadaní divadelníkov (režisérov, dramaturgov, scénografov). Zápas o profesionalizáciu prvej divadelnej scény sa kladie do súvislostí jej kvalitatívneho zrenia, ako aj kontaktov s inonárodnými kultúrami a pod. Kolektívna monografia prináša okrem zásadných výstupov v podobe viacerých ucelených kapitol charakteristiku a rekonštrukciu činoherných a operných inscenácií SND z obdobia rokov 1920 – 1938: Inkognito J. Palárika (1921), Tragédia človeka I. Madácha (1926), Višňový sad A. Čechova (1934), Ženský zákon J. G. Tajovského (1929, 1934), Ruská Lady Macbeth D. Šostakoviča (1935) a Biela nemoc K. Čapka (1937).

Východiskovým podnetom pre vznik tejto publikácie, ktorá je prezentáciou teatrologického projektu v štádiu rozpracovanosti, bola unikátna dvojzväzková publikácia Moskovskij chudožestvennyj teatr. Sto let. Moscow Art Theatre: One Hundred Years, ktorá vyšla v roku 1998 k storočnici Moskovského umeleckého divadla. Jej prvý diel rekonštruuje vybrané činoherné inscenácie tohto divadla a druhý diel dokumentuje všetky osobnosti moskovského divadla. Pre Dagmar Podmakovú, ktorá je jedna zo spoluautorov publikácie a ktorá iniciovala tento grantový projekt k storočnici SND bol inšpirujúci prvý diel knihy, zaoberajúci sa rekonštrukciou predstavení. Viac o týchto východiskách si prečítate TU…

Obsahom elektronickej publikácie je aj rekonštrukcia Šostakovičovej opery Ruská Lady Macbeth, ktorej sa venovala operná kritička, publicistka a samostatná vedecká pracovníčka Michaela Mojžišová, ktorá pre Opera Slovakia k tejto rekonštrukcii Ruskej Lady Macbeth povedala: ,,V roku 1935 naštudoval operný súbor Slovenského národného divadla pod názvom Ruská Lady Macbeth jedno z najpozoruhodnejších diel opernej literatúry 20. storočia, Ledi Makbet Mcenskogo ujezda od Dmitrija Šostakoviča. Slovami operného historika Jaroslava Blaha, „táto udalosť sa stala podkladom legendarizovania bratislavskej opery tridsiatych rokov na niekoľko generácií“. Išlo o jeden z najprogresívnejších dramaturgických činov operného šéfa Karla Nedbala – napriek tomu, že nešlo o európsku premiéru diela mimo ZSSR, ako sa vtedy tvorcovia i kritici domnievali, ale „až“ o druhé naštudovanie, nasledujúce týždeň po premiére vo švédskom Štokholme. Bratislavská inscenácia vynikala tak v zložke hudobnej (skvelé, vysoko hodnotené orchestrálne naštudovanie Karla Nedbala), ako aj scénickej (novátorské postupy avantgardného režiséra Viktora Šulca a jeho kmeňového spolupracovníka, výtvarníka Františka Tröstera).

Ambíciou publikovanej rekonštrukcie bolo nielen vytvoriť čo najplastickejší portrét osemdesiat rokov starej inscenácie, ktorej aktéri ani pamätníci už nie sú medzi nami, ale tiež priblížiť umelecký kontext a spoločenské okolnosti jej vzniku. Bola to krásna, chvíľami až napínavá práca, ktorá ma utvrdila v presvedčení, že idea napísať dejiny Slovenského národného divadla cez obrazy emblematických inscenácií je originálna a zmysluplná.“

Tento samotný teatrologický projekt je pre kolektív autorov veľkým maratónom, ktorý začal zhruba pred štyrmi rokmi a jeho autori veria, že sa im ho podarí dobehnúť v roku 2020.

LINDOVSKÁ, Nadežda – BOKES, František – KOVÁČ, Peter – MIŠOVIC, Karol – MOJŽIŠOVÁ, Michaela – PAŠUTHOVÁ, Zdenka – PODMAKOVÁ, Dagmar. Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám? : 1. etapa projektu 100 rokov Slovenského národného divadla, Divadelné inscenácie 1920 – 1938 (činohra, opera). Bratislava : Veda : Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV : Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, 2015. 337 s. VEGA č. 2/0070/13. ISBN 978-80-224-1488-3

Spoločná elektronická publikácia ÚDFV SAV a DF VŠMU je sprístupnená verejnosti online na webovej stránke Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV vo formáte PDF TU…, so zverejnením verejnej diskusie na tému projektu a ďalších informácií, čím sa vytvára možnosť interaktívnej komunikácie riešiteľov s verejnosťou.

Horizont události

Stretnutie s kategóriami času a priestoru sa pri spomínaných dvoch knižných tituloch nekončí. V minulom roku ÚDFV SAV vydal v spolupráci s vydavateľstvom Pražská scéna aj monografiu Jana Vedrala „Horizont události“. Publikácia sa venuje problematike temporality v divadle a dráme na prelome tisícročí, či otázkam časopriestoru a jeho vnímania. Prináša podrobné analýzy emancipačných prejavov teatrality, ktorá dnes víťazi nad dramatickosťou, čím zámerne polemicky otvára divadelný diskurz. Teoretická práca autora je obsiahlou analýzou tendencií, ktoré sa v európskom divadle začali pozvoľna objavovať síce už pred 100 rokmi, avšak až v ostatných rokoch získali novú podobu a nebývalú intenzitu. Výrazne určujú súčasný divadelný vývoj a ovplyvňujú divadelnú tvorbu (včítane dramatickej) priamo v jej podstate. Monografia sa odvoláva na teoretické, filozofické koncepty i exaktnú vedu a prináša ich nové interpretácie na základe tzv. teoretickej i praktickej dramaturgie.

,,Dnes sa za umelecké dielo považuje to, čo tvorcovia za umelecké dielo vyhlásia a označia a aspoň jeden divák to bude akceptovať. Nehovorím to preto, že by som si tvorcov a dramatikov nevážil. Niektorých poznám, pretože som istý čas pôsobil v najavantgardnejšom českom divadle – v činohernom štúdiu v Ústí nad Labem. Mnohí sú moji študenti. Myslím si, že sa z tejto profesnej krajnosti stal mainstream, a to pod rôznym tlakom diskurzu v tejto ,,tekutej“ dobe. Práve táto tekutosť podmýva akýkoľvek náznak hodnoty, kdekoľvek sa objaví. Keď sme si s manželkou čítali rôzne kritiky, prišli sme k záveru, že akonáhle sa niekde objaví náznak určitej hodnoty, treba ho okamžite podmyť a odniesť, pretože len v tejto tekutosti sa dajú takéto výtvory prevádzkovať. Takže vlastne akoby sa úplne prevrátila úvaha o tom, v čom je divadlo zodpovedné človeku, akým spôsobom a koho zobrazuje, prostredníctvom koho zobrazuje a komu je tento obraz určený. K tejto zodpovednosti by sme sa mali vrátiť a nespoliehať sa len na toho jedného diváka“, povedal k obsahu svojej publikácie autor Jan Vedral.

VEDRAL, Jan. Horizont události. Dramaturgie řádu, postdramaturgie chaosu : dramaturgické eseje. Praha ; Bratislava : Pražská scéna : Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, 2015. 284 s. Divadelní studia 21. století, svazek 23. VEGA 2/0187/12 – Pravda a metóda v divadle ISBN 978-80-86102-95-5

Zažiť stretnutia s tými, ktorí patrili k zakladateľom SND, už v súčasnosti nie je možné a preto sú stretnutia s hereckou generáciou, ktorá prišla po nich, čoraz vzácnejšie. Jedna z našich prvých a prvoradých herečiek Mária Kráľovičová, členka činohry SND, prijala pozvanie Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV a na tomto podujatí uviedla knihy do života. ,,Želala by som si, aby sa to, čo spísali títo múdri muži a múdre ženy, dostalo medzi mnohých ľudí, pretože dnes naozaj všetci len protestujú a žijú konzumným životným štýlom a popri tom všetkom zabúdajú nakŕmiť svoju dušu skutočnými hodnotami. Myslím si, že by sme všetci mali vedieť, ako to všetko, čo dnes máme, vznikalo. Prajem všetkým publikáciám, aby oslovili čo najviac ľudí a pomohli nájsť nielen históriu SND, ale aj zmysel pre hodnoty.“, týmito slovami popriala novým publikáciám herečka Mária Kráľovičová.

Viac o činnosti Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV sa dozviete na www.udfv.sav.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej