V banskobystrickej Štátnej opere prvýkrát uvedú Giordanovu operu Andrea Chénier

Štátna opera v Banskej Bystrici pripravila svoju poslednú premiéru aktuálnej sezóny. Bude ňou 19. a 20. mája 2023 vrcholné dielo obdobia verizmu Andrea Cheniér talianskeho skladateľa Umberta Giordana. Tragický milostný príbeh reálnej historickej postavy básnika Chéniera na pozadí Veľkej francúzskej revolúcie zaznie v hudobnom naštudovaní Stefana Romaninho a v réžii Andrey Hlinkovej.

Andrea Cheniér patrí do zlatého fondu svetovej opery a v Banskej Bystrici ho vo viac ako 60. ročnej histórii Štátnej opery uvedú v javiskovej podobe po prvýkrát.

„Myslím si, že kľúčom vzniku kvalitnej produkcie je popri všetkých premenných aj to, kedy na ňu dozreje čas – produkčne, organizačne a predovšetkým umelecky. V posledných rokoch sme sa viackrát pokúsili o „prekročenie vlastného tieňa“. Za všetky ambiciózne inscenácie uvediem aspoň Rossiniho Otella a Pucciniho Turandot.

Išlo o diela hudobne aj inscenačne mimoriadne náročné a minimálne v prípade Otella s neistým diváckym potenciálom. Prax však ukázala, že ak je inscenácia dobre pripravená po všetkých stránkach a ponúka aj kvalitné spevácke výkony, dočká sa ocenenia fajnšmekrov aj širokej návštevníckej verejnosti.

Verím, že to tak bude aj v prípade Andreu Chéniera, ktorý je pre nás ďalšou veľkou výzvou. Našou túžbou je primárne priniesť publiku ďalší skvost opernej literatúry, krásnu hudbu, dobré spevácke výkony a atraktívnu, výpravnú inscenáciu. Verím, že sa nám to podarí a zas o kúsok „narastieme“, zdôvodnila pre Opera Slovakia zaradenie Andreu Cheniéra do repertoáru divadla Alžbeta Lukáčová, dramaturgička Štátnej opery.

Libreto vytvorené známym literátom Luigim Illicom, ktorý spolupracoval napríklad aj s Puccinim, vzniklo bez literárnej predlohy. „Príbeh opery je založený na fiktívnom životnom príbehu reálnej historickej osobnosti, francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Prostredníctvom neho sa diváci môžu preniesť do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789), ktorá je vďačnou a atraktívnou etapou histórie.

Prečítajte si tiež:
• Luigi Illica a Mladá talianska škola. K storočnici úmrtia libretistu
• Život očami motýľa. Libretista Luigi Illica

Dočkala sa mnohých umeleckých adaptácií – tá operná líči príbeh lásky krehkého poeta Chéniera k šľachtičnej Maddalene. Tá je za dramatických udalostí spoločenských zmien prenasledovaná a v tajných listoch vyznáva Chénierovi svoju náklonnosť. Do hry však vstupuje niekdajší sluha Gérard, ktorý sa medzičasom stal jedným z dôležitých a mocných predstaviteľov revolúcie a jakobínskeho teroru. I on Maddalenu miluje a snaží sa soka zničiť.

Chénier prežíva sklamanie z revolúcie, ktorá začína požierať vlastné deti. Maddalena stojí pred ťažkým rozhodnutím, o ktorom nevie, či má správne riešenie… Ako sa príbeh skončí, neprezradím. Bude určite sugestívnejšie, keď ho diváci spoznajú na návšteve predstavenia.“ predstavila Alžbeta Lukáčová čitateľom Opera Slovakia dej opery, ktorej témou je viac láska v čase spoločenských zmien ako politické udalosti tej doby.

Andrea Chénier je najznámejšia a najhrávanejšia opera talianskeho romantického skladateľa Umberta Giordana, predstaviteľa obdobia tzv. verizmu – umeleckého smeru z konca 19. stor. chápajúceho tvorbu ako pravdivý obraz skutočnosti.

„Zaujímavosťou je, že Giordano sa v roku 1889 zapojil presne do tej istej súťaže vydavateľstva Sonzogno o opernú jednoaktovku ako Pietro Mascagni. Mascagni vyhral so svojou Sedliackou cťou. Tým v podstate oficiálne odštartoval historickú etapu vývoja talianskej romantickej hudby, ktorú poznáme ako verizmus.

Giordano však predsa len neostal nepovšimnutý – ak urobím časovú skratku, tak vďaka Sonzognovi napokon vznikla aj opera Andrea Chénier (1896). A tým už smerujem k tomu, o čom som hovorila na začiatku: Giordano napísal neuveriteľne krásnu veristickú operu s vrúcnymi melódiami, lyrickými kantilénami Chéniera a Maddaleny, ktoré stoja v kontraste s emočne vypätými ansámblovými scénami.

Podstatou opery sú však ľahko zapamätateľné melódie a silný emotívny zážitok z hudby. Ide teda o titul hudobne atraktívny, ktorý už svetové javiská mnohokrát preverili. Banská Bystrica ho zatiaľ nepozná, no vieme, že je predovšetkým mestom, kde návštevníci najradšej chodia na „divácke tituly“. Andrea Chénier medzi také zatiaľ nepatrí, ale veríme, že sa diváckym titulom stane – má na to všetky predpoklady“, vyslovuje svoje želanie Alžbeta Lukáčová.

Svetová premiéra sa konala v milánskej La Scale 28. marca 1896 a zaznamenala veľký úspech. „Bol to jednoznačný triumf. Dirigent Rodolfo Ferrari, zapálený wagnerián, sotva ustrážil, aby predstavenie neprekročilo hranicu gýču.

V kostýme titulného hrdinu však našiel spriaznenú dušu, dramatického tenora Giuseppe Borgattiho, a jeho taktovka nebola chladná. Borgatti sa do dejín talianskej interpretačnej praxe zapísal ako Pucciniho premiérový Cavaradossi“, uvádza v článku Skladateľ s okom filmára. Umberto Giordano a pozlátko verizmu muzikologička, operná historička a publicistka Lucia Laudoniu.

Prečítajte si tiež:
• S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“
• Štyrikrát Umberto Giordano
• K výročiu premiéry Giordanovej opery o francúzskom básnikovi Chénierovi
• Giordanov Andrea Chénier na slovenských operných javiskách

Dnes je Andrea Chénier jednou z najuvádzanejších veristických opier v Taliansku aj vo svete. Na Slovensku ju po prvýkrát uviedlo Slovenské národné divadlo v Bratislave v roku 1925. Viac si o inscenovaní tohto diela u nás prečítate v článku Vladimíra Blahu Giordanov Andrea Chénier na slovenských operných javiskách.

,,Diela talianskeho verizmu má naše divadlo v repertoári v podstatne nepretržite, a to už od svojho vzniku. Je to pochopiteľné, keďže ide o repertoár, ktorý je pre kamenné operné divadlá fundamentálny bez ohľadu na krajinu a kultúrnu tradíciu.

Štátna opera momentálne disponuje inscenáciou Sedliacka česť/Komedianti, teda známou veristickou dvojičkou Pietra Mascagniho a Ruggera Leoncavalla (Sedliacka česť a Komedianti), a Pucciniho hviezdnym opusom Turandot. Inscenácie sú divácky populárne a myslím si, že Andrea Chénier výborne doplní diapazón veristickej ponuky divadla.“ informovala o tradícii uvádzania veristických titulov v banskobystrickej Štátnej opere Alžbeta Lukáčová.

Premiéra Andreu Cheniéra 19. mája 2023 bude súčasťou Banskobystrickej hudobnej jari. V histórii 62 ročníkov festivalu je operné predstavenie na programe po prvýkrát.

„Inscenácia spĺňa parametre moderného divadla 21. storočia. Rešpektuje hudobnú stránku i libreto Giordanovho a Illicovho diela, nemení ich významy, nereinterpretuje. Vizuálne však ide o dielo, ktoré sa nesnaží o historizujúci prístup v zmysle výpravy do detailov, konvenujúcej koncu 18. storočia. Využíva moderný vizuál, avšak odkazujúc sa estetikou na dobu, v ktorej sa príbeh opery odohráva. Naša inscenácia Andreu Chéniera je v pravom slova zmysle súčasná a navyše krásna.“ opisuje nový repertoárový prírastok Alžbeta Lukáčová.

Na vizuálnej tvorbe inscenácie sa podieľa tím tvorcov zo Slovenka, ktorý už je Banskobystričanom dobre známy. „Inscenačný tím režisérky Andrey Hlinkovej dlhoročne tvorí scénografka (a často i kostýmová výtvarníčka v jednej osobe) Miriam Struhárová a módny návrhár, resp. v prípade opery kostýmový výtvarník Boris Hanečka. Je to zohratá trojica, s ktorou máme dlhoročné skúsenosti – spomeniem aspoň z novšieho obdobia operu G. Bizeta Lovci perál alebo divadelnými Doskami ovenčenú inscenáciu Rossiniho belkantovej opery Otello.

Ich inscenačný prístup využíva súčasný inscenačný jazyk, avšak je citlivý k predlohe, s ktorou pracuje. Myslím si, že Andrea Chénier potreboval prístup, pri ktorom sa vrúcna hudba spojí s podmanivým vizuálom a vierohodným herectvom. Len takto sa príbehu spred vyše 230 rokov a hudbe spred vyše 120 rokov dá vdýchnuť súčasný duch a vitalita“, predstavila tvorcov Alžbeta Lukáčová.

Hudobné naštudovanie Štátna opera zverila v Banskej Bystrici debutujúcemu dirigentovi Stefanovi Romanimu, ktorý už toto dielo uviedol predovšetkým v rodnom Taliansku. „Opera Andrea Chénier má nepochybne veľkú silu. Giordano ňou dokázal reflektovať svoju dobu a súvisiace pohyby v kultúre. Zároveň sa však od nich čiastočne odpútal, pretože touto operou naznačil cestu obnovy a pripravil pôdu pre rozmanité iné životaschopné smery, vznikajúce v tých časoch“, uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Stefano Romani a dodáva:

„Na interpretáciu tejto opery, ktorá sa bežne považuje za jednu z najveristickejších, určite treba interpretov s mohutnými hlasovými schopnosťami, ktorí sú však aj skvelými hercami, schopnými osvojiť si celý humánny a umelecký obsah opery. Uvedenie tohto titulu určite nie je ľahkou úlohou pre žiadne divadlo.

Opera bola uvedená v roku 1896 v milánskej La Scale s obrovským úspechom. Pokiaľ viem, neexistujú iné edície ako tá, ktorá vznikla pri príležitosti premiéry. Úspech bol taký enormný, že sa v librete a hudobnej partitúre nerobili žiadne zmeny. V Banskej Bystrici ju uvedieme v kompletnej podobe, bez akýchkoľvek úprav.

Opera sa delí na štyri dejstvá, v ktorých zaznejú árie a duety patriace v opernom repertoári k najznámejším. Orchestrácia opery je veľmi široká s plným symfonickým obsadením a nie sú v nej žiadne osobitné kompozičné postupy okrem tradičných tonálnych. Jedinečnou a výnimočnou črtou partitúry je absencia predznamenaní určujúcich tóninu podľa postupu, charakteristického pre skladateľov atonálnej hudby.“ celý rozhovor s dirigentom si prečítate TU…

Prečítajte si tiež:
• Stefano Romani: Andrea Chénier je jednou z najuvádzanejších veristických opier
• Andrea Hlinková: Andrea Chénier patrí medzi najkrajšie operné tituly

Inscenačnú podobu dielu dala slovenská režisérka Andrea Hlinková, ktorá sa do Banskej Bystrice vracia po štyroch rokoch, kedy tu pripravila Rossiniho Otella. Pre režisérku to nie je prvé stretnutie s týmto titulom, už v roku 2002 sa s nim zoznámila ako asistentka réžie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

„S verizmom som prepojená od úplného začiatku svojej kariéry. Mala som v živote veľké šťastie režírovať známe veristické opery ako Adriana Lecouvreur (Cilea), Madama Butterfly, Bohéma (Puccini), ale aj menej známe ako Silvano (Mascagni) a Cigáni (Leoncavallo)“, uviedla v rozhovore pre Opera Slovakia Andrea Hlinková a k novej inscenácii dodáva „V Giordanovej hudbe cítiť celú škálu emócií, ktorú sa snažím preniesť aj do javiskového stvárnenia postáv. Nechať vyznieť jeho hudbu, ktorá je nadčasová a hľadať v nej prvky aktualizácie je pre mňa veľkou výzvou.“

„Príbeh postavený na mileneckom trojuholníku mladej aristokratky Maddaleny, jej sluhu Gérarda a básnika Andrého Chéniera, je plný vášní, lásky, ale aj intríg a zúfalstva. Príbeh, ktorý prekonáva hranice života a smrti. Napriek extrémne ťažkým sólistickým partom sú speváci ochotní a schopní naplniť výrazové posolstvo do posledného detailu bez akýchkoľvek problémov.

Aj tento raz som so svojim umeleckým tímom – kostýmovým výtvarníkom Borisom Hanečkom a scénografkou Miriam Struhárovou – siahla po zaujímavých umeleckých vyjadreniach a spoločne sme namiešali „koktail“ rôznych chutí a farieb.

Vizuálny experiment založený na kontrastoch je hlavným pilierom režijno-výtvarnej koncepcie, ale aj svetelného designu. Využívanie nových technologických postupov a „nedivadelných“ materiálov najmä v kostýmoch, ale aj v scénografii, prináša úplne iný, zaujímavý estetický vizuál.“ priblížila koncepciu svojej inscenácie Andrea Hlinková. Celý rozhovor s režisérkou si prečítate TU…

Autorkou scény je Miriam Struhárová, kostýmy vytvoril módny návrhár Boris Hanečka, svetelný dizajn pripravil Marek Červienka, zbory Iveta Popovičová, choreografie zostavila Alžbeta Talčíková a dramaturgičkou je Alžbeta Lukáčová.

V titulnej postave básnika Andrého Chéniera sa v alternáciách predstavia dvaja tenoristi, v Banskej Bystrici debutujúci Alberto Profeta a Zi-Zhao Guo, ktorý sa už v meste pod Urpínom predstavil ako Rossiniho Otello ovenčený divadelným ocenením Dosky. Kostým Maddaleny di Coigny, dcéry grófky si oblečú sopranistky Patrícia Malovec a Mária Porubčinová, sluhom a revolucionárom Carlom Gérardom budú barytonisti Šimon Svitok a Zoltán Vongrey.

V ďalších postavách sa predstavia Carmen Ferenceiová a Michaela Šebestová (Bersi, Maddalenina komorná), Jelena Šatochina a Denisa Šlepkovská (Contessa di Coigny, grófka), Terézia Janeková a Eva Lucká (Vecchia Madelon), Ondrej Mráz a Ivan Zvarík (Roucher, priateľ Chéniera), Martin Morháč a Marek Pobuda (Fléville il Romanziero, spisovateľ / Fouquier Tinville, žalobca), Roman Krško a Martin Popovič (Mathieu), Peter Račko a Dušan Šimo (Incredibile, špeh), Peter Račko a Dušan Šimo (L´Abate, básnik a opát), Jakub Gabriel a Roman Krško (Dumas, predseda súdu), Jakub Gabriel a Gabriel Sarossy (Schmidt, žalárnik), Oto Nouzovský (Majordomus), Dušan Kuchár (Otec Gérarda) a Dominik Danihel (Vnuk Madelon). Spoluúčinkuje orchester, zbor a Balet Štátnej opery.

Inscenáciu uvedú v originálnom talianskom jazyku so slovenskými titulkami. Libreto preložila Marta Lomnická a text slovenských titulkov následne upravili dramaturgička Alžbeta Lukáčová a zbormajsterka Iveta Popovičová s finálnou úpravou Marty Lomnickej.

Štátna opera v Banskej Bystrici ohlásila aj derniéru komickej opery Don Pasquale od Gaetana Donizettiho. Posledné predstavenie inscenácie Dany Dinkovej z roku 2017 si môžu diváci pozrieť 23. mája 2023.

O deň neskôr Štátna opera pozýva na komorný koncert, na ktorom sa 24. mája v klube Bohéma predstavia členovia operného zboru s klavírnym sprievodom Petra Dekréta. Dramaturgom koncertu je interný zbormajster Daniel Simandl a o sprievodné slovo sa postará dramaturgička ŠO Alžbeta Lukáčová. Viac informácii o ďalšom programe Štátnej opery je dostupných na webstránke divadla www.stateopera.sk.

Pripravil: Ľudovít Vongrej