Banská Bystrica – Štátna opera v Banskej Bystrici uviedla derniéru operného predstavenia opery Juro Jánošík od slovenského autora Jána Cikkera. S inscenáciou v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha, pod ktorého taktovkou zaznela aj derniéra, a v réžii Romana Poláka, sa Banskobystričania rozlúčili 3. mája 2019. Cikkerovho Jánošíka predstavili v Bratislave i v Prahe.
Štátna opera v Banskej Bystrici je v odborných kruhoch kladne hodnotená nielen za dramaturgickú odvahu pri uvádzaní aj menej známych, no kvalitných diel, ale aj za prvenstvo v uvádzaní slovenskej opernej tvorby. ,,Nejde iba o diela slovenských autorov. Myslím si, že je povinnosťou každého divadla mať v ponuke široké spektrum predstavení, ktoré dokáže mapovať hudobnú tvorbu naprieč celým spektrom štýlových období a autorov. Slovenských nevynímajúc.
Štátna opera v Banskej Bystrici mala vždy ambíciu ponúkať vyváženú dramaturgiu. Aj keď je neraz oveľa náročnejšie uviesť dielo slovenského autora (najmä po stránke organizačnej, a to hlavne pri súčasných žijúcich autoroch), musíme našim návštevníkom ukázať, že aj slovenskí skladatelia majú svoju nespochybniteľnú kvalitu a vedia svojimi dielami „prehovoriť“ k ľuďom.“ uviedol pre Opera Slovakia umelecký šéf Štátnej opery Šimon Svitok v súvislosti s derniérou Cikkerovho Jura Jánošíka, ktorý bol v repertoári od marca 2016.
J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický
,,Historická jánošíkovská téma inšpirovala a dodnes inšpiruje tvorcov v mnohých oblastiach umenia. Cikker bol prvým, kto sa ju podujal spracovať do opernej podoby. Námet nevychádza z konkrétnej literárnej predlohy, ale zo zdroja ľudovej slovesnosti a ľudovej poetiky. Libreto preto nekopíruje dôsledne reálie historických prameňov, ale je obrazom toho, ako sa príbeh o Jánošíkovi tradoval hlboko do 20. storočia.“ uvádza dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová v upútavke k predstaveniu (rozhovor s ňou, nielen o Cikkerovom Jánošíkovi, sme v roku 2016 priniesli TU…). Opera o najslávnejšom slovenskom zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával, má šesť obrazov a tri dejstvá, ktoré mapujú konkrétne historické obdobie od Jánošíkovho úteku k zbojníkom až po jeho popravu v roku 1713.
Cikkerova trojročná práca na opernej prvotine Juro Jánošík (libreto Štefan Hoza), vyvrcholila svetovou premiérou 10. novembra 1954 v Slovenskom národnom divadle. Napriek tomu, že zaznamenala úspech, Cikker dielo prepracoval a novú hudobnú verziu predstavili v roku 1956. Na slovenských javiskách Jura Jánošíka zinscenovali doposiaľ sedemkrát – v SND v rokoch 1954, 1961, 1972, v Banskej Bystrici (1968, 1984 a 2016), a v roku 1977 operu uviedli aj v Košiciach.
J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický
V Banskej Bystrici, rodnom meste Jána Cikkera, Juro Jánošík zaznel po prvýkrát v roku 1968 v hudobnom naštudovaní Antona Buranovského a v réžii Kolomana Čillíka, ktorý sa podpísal aj pod jeho druhé inscenačné stvárnenie v roku 1984, tentokrát v tandeme s dirigentom Miroslavom Šmídom. Tretie banskobystrické uvedenie malo premiéru 5. marca 2016 pod taktovkou šéfdirigenta Štátnej opery Mariána Vacha a v réžii Romana Poláka. Autorom scény bol Jaroslav Valek, kostýmy navrhol Peter Čanecký, zbory pripravila Iveta Popovičová. (O premiére sme písali TU…, recenziu premiéry sme priniesli TU…). Inscenáciu uviedli pri príležitosti 105. výročia narodenia Jána Cikkera.
Polákovú inscenáciu Jura Jánošíka uvideli na javisku Štátnej opery spolu s premiérou 11-krát a bola realizovaná s jedným obsadením, ktoré sa od uvedenia nezmenilo. Banskobystričania dielo prezentovali aj na umeleckých zájazdoch mimo domovskej scény – 8. novembra 2016 operu uviedli v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, ako bežné hosťujúce predstavenie, a 3. októbra 2017 Banskobystričania zavítali do Stavovského divadla v Prahe v rámci 13. ročníka Festivalu hudobného divadla 2017 – OPERA (písali sme o tom TU…).
Marián Vach a orchester počas derniéry Cikkerovej opery Juro Jánošík, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019,
foto: Zdenko Hanout
Pre dirigenta Mariána Vacha to bolo po uvedení diela Coriolanus v roku 2011 (derniéra 2013) druhé stretnutie s Cikkerovou opernou tvorbou. ,,Ján Cikker si však vo svojej prvotine Juro Jánošík nastavil takú vysokú latku, že ju považujem za dokonalú partitúru.“ …Každý obraz je vytvorený z veľkého množstva krátkych úsekov, ktoré sú kontrastné rytmom, melodikou, tempom a dynamikou. Cikker dosahuje expresiu pomocou prudkej zmeny temp. Využívaním alla breve (dvojnásobne rýchlo alebo dvojnásobne pomaly) bez predošlej prípravy zmeny tempa docieli okamžité kontrasty, ktoré majú psychologizujúci moment. Opera je hudobne zložitá pre dirigenta i orchestrálnych hráčov, najmä z dôvodu častého striedania taktových zadelení.“ dodal dirigent pri uvedení opery v roku 2016.
,,Jánošíka som sa snažil preniesť do súčasnosti bez nejakých vážnych modernistických prvkov ako tému konfliktu medzi vládcami a poddanými. Historické fakty v tomto prípade nie sú až také podstatné. Jadrom príbehu je niečo, čo nás vzrušuje a nenecháva ľahostajnými. To, že počas inscenácie prechádzame z minulosti do súčasnosti, nie je prvoplánový režisérsky prostriedok. Je to spôsob, ako poukázať na to, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa v našej spoločnosti roztvárajú stále viac. Opera Juro Jánošík nie je historickým stereotypom – je to dielo, ktoré sa aktuálne prihovára súčasnosti.“ uviedol pred premiérou v roku 2016 režisér Roman Polák.
J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický
,,Každá inscenácia, ktorú divadlo uvádza, má svoju životnosť. Ovplyvňuje ju veľa faktorov, ktoré určujú, ako dlho bude dielo v živom repertoári. Myslím si, že uvedenie Jura Jánošíka si svoju úlohu splnilo vrchovato. Som rád, že práve naše divadlo inscenovalo dielo svojho rodáka Jána Cikkera. V spolupráci so šéfdirigentom Štátnej opery, pánom Mariánom Vachom, ktorý dielo hudobne naštudoval, a režisérom inscenácie pánom Romanom Polákom, vznikla inscenácia, ktorá jemným spôsobom zrkadlila súčasnú dobu a pritom neubrala na autentickosti samotnej opere.“ konštatuje Šimon Svitok a dodáva.
,,Mimoriadna náročnosť diela však značným spôsobom ovplyvňovala chod divadla v prípade jeho zaradenia do hracieho plánu. Pri takom malom opernom súbore, akým Štátna opera v Banskej Bystrici disponuje, je extrémne náročné zorganizovať všetky zložky tak, aby fungovali v plnej prevádzke. Nikto neočakával, že sa Jánošík bude hrať každý mesiac, ale keď sme ho hrali dvakrát počas divadelnej sezóny, pre všetkých ľudí, ktorí na ňom akýmkoľvek spôsobom participovali, bolo veľmi ťažké udržať kvalitu na patričnej úrovni. Je to akoby ste dielo naštudovávali vždy nanovo. Preto sme sa rozhodli Jánošíka po troch rokoch od uvedenia z repertoára stiahnuť.“
J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický
Po derniére Jura Jánošíka plánuje súčasné vedenie Štátnej opery aj naďalej uvádzať slovenské operné diela v kontexte svetovej opernej literatúry. ,,Samozrejme, že v budúcnosti uvažujeme opäť zaradiť do nášho repertoáru dielo slovenského skladateľa. V tomto momente to ale nebudem konkretizovať, pretože z mojich skúseností veľmi dobre viem, ako sa môže situácia v divadle náhle zmeniť, a potom je náročné vysvetľovať, prečo sa tak stalo. Momentálne ponúkame zo slovenskej tvorby našim najmenším divákom rozprávku autorskej dvojice Slovák-Šarišský Ružové kráľovstvo, v repertoári máme operetu Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál a autorské diela pána Milana Sládka či Dany Dinkovej. O ďalšom „Slovákovi“ v repertoári Štátnej opery budeme verejnosť včas informovať.“
Ján Cikker: Juro Jánošík
Opera v 6 obrazoch a troch dejstvách
Štátna opera v Banskej Bystrici
Premiéra 5. marca 2016, derniéra 3. mája 2019
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
Réžia: Roman Polák
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Peter Čanecký
Scéna: Jaroslav Valek
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
osoby a obsadenie
Juro Jánošík: Michal Hýrošš / Robert Smiščík
Jánošíkov otec: Ján Galla a. h.
Mikuš, Jánošíkov kmotor: Slavomír Macák
Milka, jeho dcéra: Patrícia Macák Solotruková
Skala: Zoltán Vongrey
Uhorčík: Martin Popovič
Hrajnoha: Matúš Bujňák a.h.
Gajdošík: Jozef Gráf a.h.
Ladislav Okoličányi: podžupan Ivan Zvarík
Alexander Čemický, štátny žalobca: Anton Baculík a. h.
Boldižár Palugyay: Marián Hadraba
Elena Palugyayová: zemianka Slavomíra Kaprálová
Tibor Radvanský, zeman: Dušan Kubíny
JozefJakuffy, zeman: Daniel Kováčik
Jakub Löwenburg, zeman: Karol Kurtulík
Ján Záhora, krčmár: Igor Lacko
Mara, jeho žena: Eva Lucká
Zuza, ich dcéra: Veronika Mihalková a. h.
Lehotský, veliteľ pandúrov: Marek Pobuda a. h.
Piccolini, tanečný majster: Jozef Šamaj a. h.
Študenti: Darina Benčová, Michaela Kraus
Ivana Kurtulíková, Juraj Kašša
Kňaz: Igor Kúchen
Spoluúčinkoval orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák
Viac informácii o diele, skladateľovi a obsah opery TU…
video
