V Bardejove sa konal 28. ročník Organových dní Jozefa Grešáka

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na tohtoročnom medzinárodnom hudobnom festivale Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, ktorý sa konal od 15. júla do 26. augusta 2020, sa predstavila štvorica organistov zo Slovenska a Čiech – Marek Vrábel, Irena Chřibková, Marek Štrbák, František Beer a sopranistka Katarína Kurucová. Do historického záznamu festivalu v roku 2020 pribudol aj zvláštny zápis: opatrenia k usporadúvaniu kultúrnych podujatí v súvislosti so šírením COVID-19.

Pokyny pre usporiadateľov kultúrnych podujatí urobili povestné vrásky na čelách mnohých realizátorov festivalov. Bude alebo nebude možné uskutočniť napr. aj Organové dni Jozefa Grešáka v roku 2020? Aj keď vývoj udalostí priniesol pre mesiace júl a august istú úľavu, otázniky nevymizli. Mnohí z nás našli nové možnosti dovoleniek na našom krásnom Slovensku. Do ponuky v oblasti turizmu patria aj festivaly arteficiálnej hudby. V tom ťaháme na Slovensku za kratší koniec.

Okrem domácich skalných návštevníkov a pacientov z Bardejovských Kúpeľov – tí majú osobitne zadarmo dopravu autobusom na koncert – sme zaznamenali aj poslucháčov, ktorých do Bardejova pritiahol práve organový festival.

Bazilika svätého Egídia v Bardejove, foto zdroj: internet

Dôležitým faktorom usporiadania takéhoto koncertného cyklu je organ. V Bazilike minor sv. Egídia v Bardejove po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa ukončila konsekráciou 4. 6. 1899, na západnej empore postavila organová firma Otto Rieger z Budapešti v roku 1909 nový dvojmanuálový pneumatický organ. Nesprávne sa v mnohých tlačovinách uvádza rok rekonštrukcie 1909. Táto nepresnosť vznikla tak, že konsekrácia nástroja sa udiala až v roku 1909. Neogotická organová skriňa dáva tušiť, že ide o nástroj, ktorý je zaujímavý ako sprevádzajúci liturgické úkony i interpretačné výstupy.

Organizačné skúsenosti radia, že čo sa raz preruší, to sa ťažko obnovuje. Radšej prehodnotiť rozsah a obsadenie podujatia a v maximálnej miere hľadať formu a prostriedky realizácie i vzhľadom na jeho adresáta. Touto cestou sa vydali organizátori Organových dní Jozefa Grešáka – Mesto Bardejov, oddelenie kultúry MsÚ a Rímskokatolícka cirkev – farnosť sv. Egídia Bardejov.

V čase finalizácie prípravy festivalu sa udiala na poste správcu farnosti personálna zmena. Do dôchodku na vlastnú žiadosť odišiel Mons. Pavol Marton, ktorému patrí poďakovanie za poskytovanie Baziliky na tieto koncerty. Novým správcom farnosti bol menovaný Mgr. Marek Kreheľ, ktorý aj osobnou účasťou na otváracom koncerte potvrdil záujem túto tradíciu podporovať do budúcnosti. Podpora tohto festivalu je aj pre samotného vlastníka nástroja mimoriadne prospešná, pretože nástroj prechádza pred každým koncertom kontrolnou údržbou, za ktorú neplatí.

Realizácia organového cyklu sa stala príspevkom do osláv 20 rokov od zápisu Bardejova do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zároveň dvoch desaťročí od vydania pápežského dekrétu o priznaní titulu Bazilika minor Dómu sv. Egídia v Bardejove.

28. ročník sa napokon uskutočnil v réžii organistov zo Slovenska a Českej republiky. Možno mu pridať epiteton slovensko-český. Kvarteto organistov vytvorilo zaujímavé interpretačné i dramaturgické podoby festivalu. Na otváracom koncerte 15. júla sa predstavil popredný slovenský organista a pedagóg Marek Vrábel. Slovenskú organovú tvorbu zastupovali tri miniatúry z Orgelbuchu pre Ivana Sokola od Jozefa Grešáka (1907-1987) – Balada, ModlitbaLento religioso. Osobnosť Jozefa Grešáka pripomenul koncertný organista ešte prostredníctvom vlastnej Improvizácie na tému E-F a G-E-A, vlastne kryptogram skladateľovho mena.

Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, 2020, Marek Vrábel, foto: ODJG

Marek Vrábel pravidelne zaraďuje do svojich dramaturgií diela slovenských skladateľov. Návrat ku skladateľovi Jozefovi Grešákovi vo forme improvizácie pripomenul osudové prepojenie skladateľa s týmto nástrojom v jeho útlom detstve. Vtedy, na tomto dómskom chóre sa to celé začalo. Zároveň aj interpretačne odpovedal na podnety, ktoré Grešák zanechal aj vo svojich organových miniatúrach, ktoré sú ako pavučinová sieť spojené s jeho ďalšou tvorbou. Podobným spôsobom interpret pripomenul 335. výročie narodenia a 270. výročie úmrtia Johanna Sebastiana Bacha (1685-1750) prostredníctvom Prelúdia a fúgy na B-A-C-H Franza Liszta (1811-1886).

Recitálová dramaturgia ponúkla ešte Zvony z kaplnky Châtreau de Longpont, op. 31 Louisa Vierneho (1870-1937); organovú úpravu Remo Giazotty Adagia g mol Tomasa Albinoniho (1671-1751), Offertoire pour le jour de Paques Alexandra Pierre-François Boëlyho (1785-1858) a Sonátu d mol, op. 65, № 6 na chorál „Vater unser im Himmelreich“ Felixa MendelssohnaBartholdyho (1809-1847). V poslednej časti Finale – Andante skladateľ spracováva ďalšiu chorálovú tému „Sei stille im Herrn“. Táto skladba zaznela ešte raz v rámci festivalu (!).

Posledná júlová streda (29. júla) patrila titulárnej organistke, pedagogičke, regenschori, organizátorke a dramaturgičke Medzinárodného organového festivalu v Bazilike minor sv. Jakuba v Praze z Českej republiky Irene Chřibkovej. Architektúry interpretovaných skladieb buduje veľmi premyslene. Každý detail je na svojom mieste a podložený bezchybnou suverénnou technikou a pokorou pred skladateľovým posolstvom. Patrí k tým nie mnohým interpretom na tomto nástroji, ktorí dávajú sebe i im čas, aby sa mohli zblížiť a uzatvoriť pomyselné priateľstvo. Ako sama zdôrazňuje: „Nástroj je taký, aký je, a kvôli mne sa meniť nebude.“

Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, 2020, Irena Chřibková, foto: Silvia Fecsková

Z rozsiahlej českej organovej literatúry zvolila Legendu D dur Josefa Kličku (1855-1937) a Meditáciu na staročeský chorál „Svatý Václave“, op. 35 Josefa Suka (1874-1935), pôvodne skomponovanú pre sláčikové kvarteto, ktorú hneď v roku vzniku pre organ upravil organista, dirigent a skladateľ František Picka. Na okraj poznamenajme, že obaja skladatelia sú tohtoročnými jubilantmi. Monumentálna melódia chorálu Svatý Václave, vévodo české země zaznela v pastelových farbách romantickej dispozície nástroja.

Dvojité bachovské jubileum uctila Grešákovou miniatúrou B-A-C-HOrgelbuchu pre Ivana Sokola a Bachovym Prelúdiom a fúgou C dur, BWV 547. Práve v tejto interpretačne náročnej a koncepčne dôkladne vnútorne vystavanej skladbe mal poslucháč nevšednú príležitosť vychutnať si magický svet Bachovej organovej reči. V Prelúdiu skladateľ vyžaduje energicky rozohraný takmer celý rozsah organa v neustálom šestnástinovom pohybe.

Na organových koncertoch na Slovensku sa zriedkavo stretnem s organovou tvorbou kanadského skladateľa Denisa Bédarda (1950), ktorý sa často necháva inšpirovať liturgickými podnetmi. Jeho Trois piéces galantes boli prežiarené jemným farebným espritom. Svätodušná sekvencia Veni Creator Spiritus inšpirovala belgického skladateľa Gabriëla Verschragena (1919-1981) ku skomponovaniu Partity. Téma sekvencie rozpracovaná do jednotlivých hlasov partity sa v interpretácii Chřibkovej stala modlitbou o dary Ducha Svätého.

Program koncertu otvorila umelkyňa Prelúdiom in g, BuxWV148 Dietricha Buxtehudeho (1637-1707). Vrcholila ukážkou francúzskej organovej literatúry Marche religieuse na motív Händelovho Ombra mai fu Alexandra Guilmanta (1837-1911). Ako prídavok zaznelo Boléro de Concert, op. 166 francúzskeho skladateľa Louisa Jamesa Alfreda Lefébure-Welyho (1817-1869).

Druhým z tria slovenských organistov sa 12. augusta predstavil vysokoškolský pedagóg, organista, zbormajster Marek Štrbák. Pripomeňme jeho predchádzajúce účinkovanie, na ktorom uviedol premiéru kompozície Laudatórium – Hudobná legenda s passacagliou, op. 58 Jozefa Podprockého (1944), ktorým skladateľ aj interpret vzdali poctu skladateľovi Jozefovi Grešákovi a tomuto festivalu.

Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, 2020, Marek Štrbák, foto: Silvia Fecsková

Aj tohtoročnú dramaturgiu vystaval umelec s dôrazom na diela slovenských skladateľov. Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958), bytostne spätý s každodenným pôsobením za kráľovským hudobným nástrojom, pre sólový organ skomponoval dva cykly. Výber z prvého cyklu Prelúdiá pre organ (č. 27, 35 a 24) zaznel na úvod koncertu v striedmej farebnosti. Skladateľ a organista Jozef Rosinský (1897-1973) len výnimočne zaznieva na organových recitáloch. Väčšinu svojho života pôsobil ako organista a regenschori v Nitre a službe liturgického hudobníka ostal verný aj v zložitých pomeroch socialistického režimu. Skomponoval aj viacero opier, ktoré však z ideologických príčin, zapadli do zabudnutia.

Vypočuli sme si Fantasiu sulla sequenza pascuale Victimae Paschali laudess voľbou registrácie, ktorá s noblesou zvýraznila atmosféru posolstva veľkonočnej sekvencie „Obeť svoju veľkonočnú…“ (preklad latinskej pôvodiny). Kedysi v Prešove pôsobiaceho skladateľa, organistu v Konkatedrále sv. Mikuláša a pedagóga Mikuláša Moyzesa (1872-1944), predstavil umelec Toccatou a fugou, ktorú pre organ upravil Ján Valach, slovenský organista, dirigent a pedagóg, ktorý pôsobil v Belgicku.

Sonáta d mol, op. 65, № 6 Felixa Mendelssohna-Bartholdyho na chorál„Vater unser im Himmelreich vo svojom druhom festivalom návrate zaujala väčšou sústredenosťou na posolstvo kompozície aj prostredníctvom voľby registrových dispozícií nástroja. Začína sa pokojným uvedením chorálovej témy piano, aby sa vzápätí zvlnilo pradivo kompozície s tematickým návratom v závere prvej časti. Chorálová téma tvorí základ fúgy v druhej časti. Tretia časť vo finálovom Andante prináša spracovanie ďalšieho chorálu „Sei stille im Herrn“.

Z Orgelbuchu pre Ivana Sokola sme si vypočuli dve miniatúry: B-A-C-HToccatu. Po nápaditom stvárnení kryptogramu Johanna Sebastiana Bacha nasledovala virtuózna odpoveď vo forme, ktorú Bach rád používal. Aj poslednou skladbou dramaturgie svojho organového recitálu umelec siahol po nemeckej organovej literatúre prostredníctvom Variácií a finále na „God Save The King“ Johanna Christiana Heinricha Rincka (1770-1868). Farebne a dynamicky prehľadne vystavaná interpretácia umožnila vyniknúť jednotlivým úsekom kompozície. Publikum si ešte vypýtalo prídavok v podobe Toccaty h mol francúzskeho skladateľa, organistu a pedagóga Eugénia Gigouta (1844-1925).

Trio slovenských organistov 26. augusta uzatvoril polrecitálom František Beer, t. č. organista v Kostole sv. Bartolomeja v Košiciach-Myslave a skladateľ. Dramaturgiu otvoril Allegrom2. symfónie e mol, op. 20 francúzskeho skladateľa a organistu v parížskej katedrále Notre Dame Louisa Vierneho. Je zaujímavé, že všetkých šesť organových symfónií skomponoval Vierne vždy v inej molovej tónine. A pri tom nechýba radosť, ktorú prinieslo aj spomínané Allegro. Organová miniatúra B-A-C-HOrgelbuchu Jozefa Grešáka našla v interpretácii Františka Beera veľmi vnímavého tlmočníka, ktorý si s osobitým kompozičným prejavom skladateľa veľmi trefne porozumel, čo sa prejavilo v registrácii i tempovom prednese.

Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, 2020, František Beer, foto: ODJG

K Bachovým výročiam si interpret vybral jeho Prelúdium a fúgu cmol, BWV 546. Bolestným pátosom naplnené prelúdium prináša podobnú stavbu ako sólový koncert typu Vivaldiho concerta grossa. Interpret nás preniesol do posledného Bachovho tvorivého obdobia – do Lipska. Práve tu skomponoval aj toto dielo, ktoré vrcholí upokojujúcou fúgou, kde skladateľ uviedol aj druhú tému, avšak ďalej ju nerozpracovával. Aj František Beer do programu zaradil organové dielo Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Majestátne pôsobiace Prelúdium a fúga c mol, op. 37, č. 1 z cyklu Troch prelúdií a fúg z roku 1837 využil interpret na prezentáciu dynamických možností nástroja v decentnom šate.

Organista František Beer je známy svojou výraznou improvizačnou schopnosťou, ktorú mnohí poznáme z prenosov jeho organových sprievodov pontifikálnych omší v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, a nielen tam. Tentokrát si za tému improvizácie zvolil slovenskú ľudovú pieseň Dobrú noc, má milá, ktorú veľmi vtipne a kompozične prehľadne vystaval prostredníctvom farebných a dynamických možností nástroja, o ktorom v rozhovore pre odborný časopis Hudobný život konštatoval, že je jedným z najlepších romantických nástrojov na Slovenskou v výraznými možnosťami kvalitných sprievodov spevov.

Od vrcholiaceho momentu improvizácie, kde využil jazýčkové registre, aby gotický priestor naplnil magickým fluidom nástroja, sa organista postupne s uvoľňovaním napätia posúval k finále. Očakávala som logické ukončenie improvizácie s využitím registra aeoline. Interpretom zvolený stúpajúci sled hudobného pradiva pôsobil dosť rozpačito.

Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove, 2020, František Beer, Katarína Kurucová, foto: ODJG

Dramaturgiu koncertu obohatila sopranistka Katarína Kurucová, ktorá uviedla operné árie z tvorby Händela (ária Kleopatry „Piangeró la sorte mia“ z opery Július Caesar) a Rossiniho (ária „Giusto ciel“ z opery Obliehanie Korintu). Z Omše c mol, KV 427 Wolfganga Amadea Mozarta (1756-1791) uviedla časť z CredaEt incarnatus est. Ako prídavok umelci zvolili úpravu Ave Marie Giulia Cacciniho (1545-1618). František Beer sa ukázal ako skúsený a veľmi citlivý sprevádzač v akusticky osobitom gotickom priestore. Sólistke však väčšinou nebolo rozumieť slová a v prídavku sa objavil aj nesprávny nástup.

Bazilika minor sv. Egídia so svojím geniom loci priestoru, miesta a akustiky prináša neopakovateľné stretnutie s darom hudby. Organistka Irena Chřibková sa vyznala: „To je místo velice promodlené. Nikde jinde jsem nenašla a neviděla takovou nádheru gotických oltárů, z kterých vyzařuje obrovská duchovní síla, jako zde v Bazilice sv. Egídia v Bardějově!…“ Žiaden priamy prenos tieto dary nedokáže úplne nesprostredkovať.

Autor: Silvia Fecsková

písané z koncertov 15. a 29. júla a 12. a 26. augusta 2020

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

muzikologička, kunsthistorička, hudobná kritička a publicistka, hudobná dramaturgička, editorka, hudobný manažment

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku