Berlín – V nedeľu 9. novembra 2014 vyvrcholia v Berlíne oslavy 25. výročia pádu najznámejšieho symbolu studenej vojny – Berlínskeho múru, ktorý od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 rozdeľoval Berlín na východnú a západnú časť a ktorého pád znamenal koniec studenej vojny, viedol k zjednoteniu Nemecka (3. októbra 1990) a rozpadu Sovietskeho zväzu. Pri tejto príležitosti zaznie Óda na radosť z Beethovenovej 9. symfónie pod taktovkou Daniela Barenboima, ako aj koncert v koncertnej sále Berlínskej filharmónie.
Oslavovať sa bude aj hudbou
,,Ódu na radosť“ z Beethovenovej 9. symfónie uvedie pod taktovkou Daniela Barenboima Staatskapelle Berlin 9. novembra 2014 o 14h a to priamo v centre osláv – pri Brandenburskej bráne , kde by aj za účasti dnes už 83 ročného vtedajšieho prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, či lídra protikomunistického odboja v Poľsku, exprezidenta Lecha Walesu, mali pod záštitou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej prebiehať oslavy, ktorých sloganom je ,,Mut zu Freiheit“ – Odvaha za slobodu. Kancelárka Merkelová, ktorá vyrastala vo východnom Nemecku, viedla trojdňové spomienkové slávnosti za obete, ktoré zahynuli pri pokuse utiecť z represívneho štátu. Tie vyvrcholia v nedeľu veľkolepými oslavami kedy sa okrem iného rozsvieti 8000 balónov rozmiestnených v uliciach Berlína aby pripomenuli, kadiaľ sa 45 km dlhý múr tiahol.
Nie náhodou bude na oslavách Ódu na radosť dirigovať Daniel Barenboim. Pamätníci majú určite v hlavách ešte spomienku na legendárny ,,Koncert pre obyvateľov Východného Berlína“, ktorý zaznel deň po páde Berlínskeho múru práve pod jeho taktovkou.
Budova Berlínskej filharmónie bola v roku 1961 totiž práve v rekonštrukcii, keď len niekoľko sto metrov od nej vyrástol Berlínsky múr. Ocitla sa tak na pomyselnom pomedzí východu a západu. Po udalostiach z 9. novembra 1989 sa filharmónia chopila príležitosti hudbou osláviť túto udalosť a usporiadala Koncert pre obyvateľov Východného Berlína.
Takto na udalosti spomína Daniel Barenboim
,,Bol som v Berlíne, aby som dirigoval jeden z abonentných koncertov niekedy koncom októbra a taktiež sme práve nahrávali Cosi fan tutte. Takže som tam v ten slávny štvrtok 9. novembra bol a bol som z toho nadšený. Na druhý deň – 10. novembra, sme mali dve nahrávacie frekvencie a dvaja kolegovia z orchestra prišli za mnou a spýtali sa, či by som bol pripravený dirigovať koncert pri príležitosti pádu Berlínskeho múru. Pamätám si, že som povedal ‚Samozrejme‘ – ale mal som dve podmienky – že nechcem byť za ten koncert zaplatený a že koncert musí byť pre obyvateľov Východného Berlína. Inými slovami – aby bol ten koncert zdarma, lenže aby neprišlo naň naše lojálne publikum zo Západného Berlína, ľudia ktorí tam od štvrtej rána stáli, sa preukázali dokladom, že sú z NDR, aby sa a koncert dostali. Bol to nezabudnuteľný okamih, nezabudnuteľný deň a nezabudnuteľný koncert.
Ak smiem, poviem vám ešte jeden príbeh. Sedel som po tom koncerte v šatni. Bolo tam veľa ľudí, vrátanie niekoľkých zo Štátnej opery a v rohu miestnosti stála s kvetmi jedna pani a mladý muž. Rozprával som sa s priateľmi, chcel som sa prezliecť, pretože sme o štvrtej mali ďalšiu nahrávaciu frekvenciu, tak som sa tej dámy spýtal, či môžem pre ňu niečo urobiť. Povedala len ‚Nie, nie, všetko je v poriadku!‘. Tak som je povedal, že ak pre ňu nemôžem nič urobiť, tak ju musím poprosiť aby odišla, pretože sa potrebujem prezliecť. Prišla bližšie, triasla sa, dala mi do rúk kvety a potom mi povedala ‚Musím vám nie.čo povedať, pán Barenboim, pred 30 rokmi som sa vo Východnom Berlíne vydala a krátko na to sa mi narodilo dieťa. Pár mesiacov na to ma môj manžel opustil a odišiel aj s našim dieťaťom. Snažila som sa ho skontaktovať, ale nepodarilo sa mi to a 29 rokov sme nemali žiaden kontakt . Každý deň som doma zapálila sviečku a modlila sa, aby som jedného dňa svojho syna znovu videla. A včera – predstavte si – mi niekto zazvonil na dvere – a tam stál mladý muž, môj syn, ktorý má teraz 29 rokov. Rozmýšľali sme, ako osláviť naše opätovné stretnutie a čo mohlo byť lepšie, než prísť na koncert s vami a filharmonikmi?!‘
Veľmi sa ma to dotklo. Bola to veľmi nenápadná žena a povedal som jej, že som veľmi poctený, že prišla a že môže znovu vidieť svojho syna a keďže bývam v Berlíne často, aby mi kedykoľvek zavolala, keby chcela prísť na náš koncert. Povedala len ‚Nie, nechcem vás obťažovať, ale prídem tak často, ako to bude možné.‘ A viac som o nej nepočul.“
Toto dojemné rozprávanie Daniela Barenboima spolu s ďalšími spomienkami si môžete pozrieť tu:
Niekoľko záberov z tohto emotívneho koncertu si môžete pozrieť tu:
Legendárny koncert vo svojej celej dĺžke je k dispozícii v archíve digitálnej koncertnej siene Berlínskej filharmónie na adrese http://www.digitalconcerthall.com/en/concert/22093
Dnes, v nedeľu 9.11. 2014, po 25. rokoch, zaznie v rámci osláv v priestoroch koncertnej sály Berlínskej filharmónie koncert s nasledovným programom:
Karol Szymanowski: Stabat mater
Sally Matthews – soprán
Bernarda Fink – alt
Hanno-Müller-Brachmann – barytón
Rundfunkchor Berlin, zbormajster Simon Halsey
Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 9 d mol
Christian Elsner – tenor
Sally Matthews – soprán
Bernarda Fink – alt
Hanno-Müller-Brachmann – barytón
Rundfunkchor Berlin, zbormajster Simon Halsey
Sledovať slávnostný koncert pri príležitosti tejto významnej udalosti pozýva osobne šéfdirigent Berlínskej filharmónie Sir Simon Rattle, ktorý ho bude dirigovať:
Záznam z koncertu bude do pondelka 10. novembra 2014 možné zdarma sledovať v archíve na stránke http://www.digitalconcerthall.com/en/concert/20290
Pripravila: Natália Dadíková