V Bratislave pokrstili novú knižnú publikáciu Hudobný sprievodca po Bratislave

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – V utorok 28. marca 2017 sa v Prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave konala prezentácia a krst knižnej novinky Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka s názvom Hudobný sprievodca po Bratislave. Publikácia v dvoch dvojazyčných mutáciách mapuje miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Autori knihy poskytli Opera Slovakia krátky rozhovor, ktorý je v závere tohto článku.

Hudobné centrum v spolupráci s občianskym združením Bratislavské rožky a Univerzitnou knižnicou v Bratislave usporiadali 28. marca 2017 prezentáciu a krst knihy Hudobný sprievodca po Bratislave (A Musical Guide to Bratislava / Musikführer Bratislava). Podujatie sa konalo v Prednáškovej sále Univerzitnej knižnice na Ventúrskej ulici v Bratislave v rámci prednáškového cyklu „Prechádzky starým Prešporkom“. V rámci prezentácie priblížili autori knihy Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, úryvky pútavej hudobnej minulosti Bratislavy. Za vydavateľa prišiel o knihe porozprávať redaktor Pavol Šuška a za občianske združenie Bratislavské rožky, predsedníčka združenia Eva Bolemant. Knihu pokrstil nestor bratislavských sprievodcov Zsolt Lehel zabalením do vydania Lisztovho oratória Legenda o sv. Alžbete z r. 1975, ktoré bolo položené na viacerých starších knihách, LP a CD v ním vysvetlených súvislostiach.

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Zsolt Lehel,
foto: Zuzana Godárová

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Zuzana Godárová, Ján Vyhnánek, Eva Bolemant, Anežka Kara Drmolová, Eliška Podolská Drmolová,
foto: Réka Szabó

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Zuzana Godárová, Ján Vyhnánek, Eva Bolemant, Teo Gertler,
foto: Réka Szabó

Krst knihy hudobným programom obohatili huslistka Anežka Kara Drmolová, zástupkyňa koncertného majstra Hilaris Chamber Orchestra a členka orchestra Slovenskej filharmónie spolu so sestrou Eliškou Podolskou Drmolovou, jednou zo zakladajúcich členiek Komorného orchestra ZOE, gitarista Martin Krajčo a 9-ročný husľový talent, „Prešporský Paganini“ Teo Gertler.

Prezentácia knihy Hudobný sprievodca po Bratislave,
Martin Krajčo,
foto: Réka Szabó

Hudobný sprievodca po Bratislave je publikácia v dvoch dvojazyčných mutáciách – slovensko-anglickej (A Musical Guide to Bratislava) a slovensko-nemeckej (Musikführer Bratislava), ktorá ponúka domácim aj zahraničným záujemcom Bratislavy prehľad miest, osobností, súborov a udalostí súvisiacich s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Čitateľ sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v Bratislave pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, čím sa zapísali do jeho dejín. Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami.

Publikáciu vydalo Hudobné centrum v rámci Roka Slovenskej hudby, ktoré vyhlásilo Ministerstvo kultúry na podnet Hudobného centra v roku 2016.

Z. Godarová, J. Vyhnánek: Hudobný sprievodca po Bratislave, vizuál

Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj súčasné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Súčasťou knihy je aj Hudobná mapa Bratislavy.

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Zuzana Godárová, Ján Vyhnánek, Eva Bolemant,
foto: Réka Szabó

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
autogramiáda,
foto: Réka Szabó

Autormi publikácie sú Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, ktorí v súvislosti s knižnou novinkou odpovedali na otázky Opera Slovakia.

Už ste niečo každý zvlášť publikovali?

ZG: Za seba môžem povedať, že som publikovala niekoľko článkov v periodiku Pressburger Zeitung a na stránke občianskeho združenia Bratislavské rožky. Venovala som sa rôznym témam, ale moja obľúbená téma je Dom Albrechtovcov, rekonštrukcia ktorého mi leží na srdci.

JV: Áno, čo sa týka Bratislavy a hudby, tak mi v Hudobnom živote vyšiel článok o gitaristovi J. K. Mertzovi, okrem toho pravidelne prispievam do rubriky Staromestských novín Osudy Staromešťanov a na stránku OZ Bratislavské rožky, pričom niektoré články sa týkali aj hudobníkov alebo osôb s hudbou spojených (napr. Mauthner, Dušinský, Schusterová, Foerster). Mimo bratislavských tém som publikoval jednu monografiu a niekoľko článkov v zborníkoch a odborných časopisoch.

Je to vaša prvá spoločná publikácia?

ZG + JV: Áno. Ale spolupracovali sme už predtým na Hudobnej mape Bratislavy pre stránku Bratislava Goes Classical.

Ako dlho vznikala táto kniha a aké skúsenosti sú v nej?

ZG + JV: Na knihe sme začali pracovať v novembri 2015, v máji 2016 sme text odovzdali (po mnohých korektúrach a skracovaní, aby sa vošiel do predpísaného rámca), prekladali sme ho približne do júla do nemčiny a do angličtiny, prebehol korektúrou a potom prišiel rad na grafika Martina Janoška, ktorý síce pracoval pomalšie, ale odviedol vynikajúcu prácu a výsledkom je nádherná grafická podoba knihy s úžasnými fotografiami. Použili sme v nej vedomosti z nášho predchádzajúceho štúdia hudobnej Bratislavy, ale aj nové informácie z prameňov, napr. informáciu o Mozartovej návšteve Bratislavy, ktorú sám spomína v liste svojej sestre.

Kto bol iniciátorom nápadu k napísaniu tejto knihy?

ZG: Na jeseň 2014 ma oslovila bývalá riaditeľka Hudobného centra pani Oľga Smetanová s myšlienkou prispieť takouto publikáciou k Roku slovenskej hudby 2016.

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Zuzana Godárová, autogramiáda,
foto: Réka Szabó

Chýbala takáto publikácia v Bratislave?

ZG: O hudobnej histórii Bratislavy samozrejme existujú mnohé staršie vedecké a odborné publikácie. Ale takýto súhrn informácií o všetkých aspektoch hudobného diania a najmä sprievodca po hudobnej Bratislave tu dosiaľ chýbal. Keďže sprevádzam aj Hudobnú Viedeň, inšpirovala som sa aj tamojšími hudobnými sprievodcami. Mám už aj reakcie z Viedne, že nečakali, že Bratislava má toľko miest spojených s hudbou.

JV: Áno, pretože sme nepísali monografiu, ale sprievodcu, ktorý v takejto podobe zatiaľ Bratislave chýbal. Z tohto pohľadu je jeho najhodnotnejšou časťou záverečná prechádzka, kde sú osobnosti a udalosti spojené s konkrétnymi domami. Informácie o festivaloch a orchestroch budú už o niekoľko rokov zastaralé, ale fakt, že napr. v De Pauliho paláci začínal s kariérou Franz Liszt, sa nezmení nikdy.

Aký prínos má kniha pre mesto?

ZG: Stretla som sa už s viacerými reakciami Bratislavčanov, ktorí boli prekvapení, čo všetko v našom meste máme. Ďalší pohľad vyslovila napr. riaditeľka Goetheho inštitútu v Bratislave pani Jana Binder, ktorá vyjadrila radosť nad súhrnom inštitúcií, s ktorými môže inštitút do budúcna spolupracovať. Kniha spája prítomnosť s minulosťou a každý záujemca o hudobné dianie si v nej nájde to svoje ťažisko. Viacerí čitatelia sa tešia najmä kapitoly s tromi hudobnými prechádzkami. Som poctená záujmom zo strany viacerých ZUŠ o hudobné prehliadky – cez ne a cez knihu chceme aj najmladším generáciám odovzdať pohľad na hudbu cez príbehy jej tvorcov a interpretov. Ďalšou cieľovou skupinou sú turisti, ktorí sa zaujímajú o hudobné dianie aj hudobnú históriu. Kniha však môže slúžiť aj ako pekný darček pre zahraničných hostí.

JV: Hudobná história nášho mesta je veľmi bohatá a turisti si často najmä prostredníctvom hudby vytvárajú k nemu vzťah. Fakt, že tu vystupovali či pôsobili také svetoznáme osobnosti ako Hummel, Mozart, Haydn, Beethoven, Marschner, Liszt, Rubinštejn, Brahms, Bruckner, Bartók, Respighi, Straussovci či Šostakovič, pozdvihuje v ich očiach status mesta a jednotlivých domov. A tým, že existuje aj anglická a nemecká jazyková mutácia sprievodcu, sa im uľahčuje možnosť, ako sa o tom dozvedieť. Kniha ako koncentrát týchto a podobných informácií zároveň môže byť pomôckou aj pre samotných Bratislavčanov, aby si uvedomili, že Bratislava (Prešporok) mala vždy živý kontakt so svetovou kultúrou a má návštevníkom čo ponúknuť.

Ste dlhoroční sprievodcovia, dá sa stále niečo nové objaviť na hudobnej histórii Bratislavy?

ZG: Naše mesto v dôsledku častých spoločenských zmien prišlo o množstvo informácií a o istú kontinuitu a mnohé udalosti alebo osobnosti zapadli prachom dejín. Zaujímavé je, že k informáciám o koncertoch v Bratislave sa dá dopátrať napr. vo viedenských dobových periodikách. Áno, archívy určite skrývajú pre nás ďalšie prekvapenia, tak ako tomu bolo napr. v prípade prameňa o vystúpeniach Clary Schumannovej (vtedy ešte Wieckovej) v našom meste v roku 1838, ktorý objavila muzikologička PhDr. Jana Lengová, CSc. Ďalším príkladom je výrazná osobnosť Francesco Durante, ktorý pôsobil v orchestri ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho a bol donedávna u nás úplne neznámy. Jeho pôsobenie skúma muzikológ Mgr. Art. Ladislav Kačic, PhD. Keď som začínala v roku 2009 s hudobnými prednáškami a vychádzkami, tieto informácie sme tu ešte nemali. A čím viac bádame, tým viac rozširujeme alebo meníme aj naše hudobné vychádzky. Mňa osobne vždy poteší, keď vyjde CD s hudbou toho-ktorého menej známeho skladateľa pôsobiaceho v Bratislave a prispeje tak k jeho znovaobjavovaniu – viď Joseph Umstatt, Anton Zimmermann, Franz Paul Rigler a i. Taktiež na koncertoch OZ Albrechtina – (Ne)známa hudba možno počuť zabudnutú a málo hranú hudbu (napr. koncert z diel bratislavského rodáka a husľového virtuóza Misku Hausera a i.).

JV: Skoro každý deň objavím niečo nové. Väčšinou pátram v dobovej tlači – tuzemskej i zahraničnej (najmä viedenskej) proveniencie, v ktorej sa dajú nájsť veľmi zaujímavé informácie. Námatkovo – zabudnutý koncert Josepha Kaspara Mertza z roku 1833, ktorý bol pravdepodobne jeho prvým verejným vystúpením, program k zabudnutému koncertu Franza Liszta v Prešporku 1822 (azda prvý raz verejne hral Rondo z Hummelovho Klavírneho koncertu a mol). Minule som si čítal aj pozostalosť archivára Johanna Nepomuka Batku, ktorú sme kompletne naskenovali v rámci združenia OZ Bratislavské rožky a pobavilo ma, ako sa slávny skladateľ Carl Reinecke rozplýval po bratislavskom koncerte (1896) nad tým, že mu Batka na cestu do krabice s bonbónmi pribalil aj text jeho úplne prvej skladby.

Ďalej som si podľa starých máp a adresárov vypracoval prevodník popisných čísel jednotlivých domov a vďaka tomu sa mi podarilo identifikovať, kde tá-ktorá osobnosť bývala, napr. dirigenti Cirkevného hudobného spolku spolku Kochlow a Kumlik, organizátori hudobného života Mauthner a Herzfeld, alebo chýrny výrobca klavírov Carl Schmidt. Pri tom sa mi podarilo odkryť aj niektoré svojráznosti dobového kultúrneho diania. Napr. keď do Prešporka prišiel koncertovať v roku 1837 slávny klavirista Louis Lacombe, ubytoval sa na 2. poschodí domu na dnešnej Panskej 16 (vtedy Langegasse 210) a sám tam predával vstupenky na svoj koncert.

Máte ešte nejaký nápad, ktorý by napomohol zvýrazneniu a zviditeľneniu hudobnej histórie Bratislavy?

ZG: Je hanba, že slávny Joseph Haydn, ktorý pôsobil vo funkcii kapelníka Esterházyovcov aj v našom meste, tu nemá bustu, sochu ani pamätnú tabuľu. Tú pamätnú tabuľu, ktorá bola od roku 1959 na západnej strane Grassalkovichovho paláca, odstránili, ale vieme, že sa nachádza v depozitári a pripájame sa k iniciatíve za jej znovuosadenie na dnešný Prezidentský palác. Ernst von Dohnányi, virtuózny klavirista, bratislavský rodák by si zaslúžil pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome na Klariskej 10. Joseph Kaspar Mertz – dvorný gitarista cisárovnej Karolíny Augusty sa narodil v r. 1806 v okolí Laurinskej brány, ktorá už vtedy nestála. V tomto prípade je problémom, kam prípadnú pamätnú tabuľu osadiť.

JV: Existuje veľa ďalších osobností, ktoré by si zaslúžili spomienku, medzi nimi napr. Johann Nepomuk Batka, ktorého úmrtie si tento rok pripomíname už po 100. raz. Dúfam, že sa v rámci spomienkových podujatí podarí odhaliť pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome (Baštová 2), alebo znova inštalovať jeho bustu, ktorá kedysi krátku dobu stála na Rudnayovom námestí vedľa tej Lisztovej. Ďalším adeptom je Rudolf Laban, choreograf, ktorého si ctia po celom svete. U nás – v jeho rodisku – nemá žiadnu pamätnú tabuľu. Jeho rodný dom na Rázusovom nábreží je síce zbúraný, ale ešte stále stojí jeho škola – bývalý kláštor klarisiek na Klariskej ulici. Vedľa pamätnej tabule Bélu Bartóka je veľa voľného miesta…

Prezentácia knihy Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka Hudobný sprievodca po Bratislave,
Ján Vyhnánek, autogramiáda,
foto: Réka Szabó

Na čom ďalšom pracujete?

ZG: Momentálne sa sústreďujem na osobnosť bratislavského rodáka a hudobného skladateľa Franza Schmidta, o ktorom budem písať článok (spája obe moje obľúbené mestá Bratislavu a Viedeň) a pripravujem špeciálnu vychádzku „Hudobnícka rodina Albrechtovcov“, ktorá sa bude konať v rámci podujatia Bratislavské mestské dni 23. 4. 2017.

JV: Ja už niekoľko rokov vo voľnom čase zostavujem encyklopédiu všetkých koncertov (so zahraničnou účasťou), ktoré sa v Bratislave odohrali. Rád by som ju niekedy v budúcnosti zverejnil na internete ako databázu, v ktorej by sa dalo vyhľadávať podľa miesta konania, rokov, umelcov a pod. Aktuálne som robil rešerš dobovej tlače k Bratislavským hudobným slávnostiam 1967. V databáze sa ale snažím zachytiť všetky hudobné žánre, takže sa tam nachádzajú aj rockové, jazzové a iné koncerty. V súčasnosti hľadám možnosti a pomoc, ako tento projekt realizovať.

ZG + JV: Dlhodobejšie máme rozpracovaný dlhý zoznam hudobných skladateľov, ktorí v Bratislave pôsobili, alebo odtiaľto pochádzali, budeme pokračovať v jeho rozširovaní a plánujeme ho využiť v rôznych projektoch.

Kto mal zásluhu na vzniku tejto knihy?

ZG + JV: Ďakujeme vydavateľovi – Hudobnému centru za možnosť publikáciu vydať, bývalému vedúcemu Oddelenia edičnej činnosti HC a redaktorovi Petrovi Zagarovi za úvodný výber jednotlivých položiek do knihy, redaktorovi Pavlovi Šuškovi za neúnavnú a mravenčiu spoluprácu, prekladateľkám anglickej verzie Kataríne Godárovej a Veronike Zitta, jazykovým korektorom Christianovi Heindlovi a Sally Evans-Darby za korektúry prekladov, Martinovi Janoškovi za nádhernú grafiku a fotografie, občianskemu združeniu Bratislavské rožky za poskytnutie historických fotografií a samozrejme našim polovičkám za ich pochopenie a pomoc. Zvláštne poďakovanie patrí prvotnej inšpirácii našich sprievodcovských aktivít pánovi Zsoltovi Lehelovi.

ZG: Ja osobne by som si asi bez zápalu pre históriu Bratislavy, ktorý nám odovzdal ako štafetu v rámci kurzu sprievodcov, toto povolanie možno ani nezvolila.

Ďakujem za rozhovor

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Info o knihe TU…

Knižnú novinku predstavili jej autori aj v rozhovore pre Rádio Devín. Záznam je k dispozícii od 30. min., TU…

Užitočné stránky k hudobnej Bratislave

http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Hudobna-Bratislava.html

Facebook: https://www.facebook.com/HudobnySprievodcaPoBratislave/

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár