Bratislava – V stredu 12. augusta 2020 sa v Arkáde na Bratislavskom hrade konala slávnostná prezentácia publikácie Vladimíra Blaha: Viva La Bohème! Príbeh jednej opery. Prezentácia knižnej novinky sa uskutočnila za účasti autora v priestoroch prebiehajúcej výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje z dielne Divadelného ústavu, ktorý je zároveň aj vydavateľom odprezentovanej knihy.
Monografiu Vladimíra Blaha, operného kritika a publicistu a člena Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT), vydal Divadelný ústav na záver roka 2019 v edícii Svetové divadlo. Prezentácia knižnej novinky bola pôvodne naplánovaná na marec 2020, ale kvôli pandémii koronavírusu ju organizátori presunuli na 12. august 2020.
,,Na Slovensku nie je veľa operných kritikov či operných historikov, a preto som veľmi rada, že vyšlo nové dielo venované opere. Pri tejto monografii oceňujem vzácny prístup, kedy autor priniesol pohľad na jedno operné dielo z rôznych uhlov a zúročil tu všetky svoje skúsenosti. Aj pri iných divadelných druhoch sa zriedkakedy stretávame s takouto veľmi sústredenou prácou.
Na knihe sa mi okrem iného páči aj to, že je zaujímavá nielen pre znalcov opery, ale aj širšiu verejnosť. Autor veľmi pekne popisuje atmosféru samotného diela – síce fundovane, ale zároveň aj páčivo. Z textov monografie cítiť, že Vladimír Blaho je veľkým znalcom a obdivovateľom Pucciniho.“ uviedla ku knižnej novinke pre Opera Slovakia riaditeľka Divadelného ústavu Vladimíra Fekete.
Novú knižnú publikáciu a autora na prezentácii predstavila operná historička, kritička a vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV Michaela Mojžišová. ,,Vladimíra Blaha pozná slovenská kultúrna obec ako mimoriadne aktívneho hudobného publicistu, autora nespočetných článkov v dennej i odbornej tlači, aj ako kritika operných inscenácií, ktoré vytrvalo a systematicky dokumentuje už pol storočia. Zároveň je človekom s veľkým historickým, kultúrnym a spoločenským rozhľadom, čo dokumentuje i vo svojej najnovšej práci, monografii Viva La Bohème!
V kontexte slovenskej teatrologickej aj muzikologickej literatúry ide o raritu – knihu venovanú procesu tvorby a interpretačným metamorfózam jediného opusu. Vladimír Blaho tu zúročil svoju dlhoročnú lásku a odborný záujem o tvorbu Giacoma Pucciniho, pričom jeho voľba padla na skladateľovu najuvádzanejšiu operu, Bohému.
Pucciniho opera i jej téma sú tu predstavené z najrôznejších uhlov. Vladimír Blaho minuciózne analyzuje vzťah opery k jej literárnej predlohe, románu francúzskeho spisovateľa Henriho Murgera Zo života bohémy (1851). Čitateľsky pútavým jazykom diagnostikuje danú dobu a prináša citlivý sociálno-psychologický ponor do jej society. V Blahovej knihe sa Pucciniho Bohéma vizualizuje i rozozvučí: autor ponúka čitateľom kľúč k scénickému aj hudobnému čítaniu diela. Nachádzame tu podrobnú charakteristiku domácej inscenačnej a vokálnej tradície, no tiež zaujímavú mozaiku európskych inscenácií, v škále od tradičných, iluzívno-realistických podôb až po ambiciózne režisérske výklady.
Keďže Bohéma je zvečnená na viacerých nahrávkach, autor neukráti čitateľa ani o túto rovinu a predostiera mu kompetentný pohľad na pucciniovský vokálny ideál.“ uviedla k novej monografii pre Opera Slovakia Michaela Mojžišová.
,,Poučné, najmä pre generáciu odchovanú už na jazykových origináloch, je podrobné rozoberanie jednotlivých častí v nadväznosti na slovenské preklady. Blaho dokonca porovnáva verzie Milana Zunu a Jána Cikkera s novším, poetizujúcejším variantom Jely Krčméry a Alexandry Braxatorisovej. V časti Bohéma na Slovensku rekapituluje uvedenia v našich troch operných domoch. Cez pohľad vlastný a v značnej miere v kombinácii s citáciami z recenzií, podáva ucelený obraz o hudobných naštudovaniach, o inscenáciách (konfrontuje napríklad prístup Kriškov a Konwitschného v Opere SND, ale nezanedbáva ani mimobratislavské Bohémy) a vyzdvihuje mená protagonistov.“ uvádza v recenzii (Vladimír Blaho: Viva La Bohème! – až na dreň diela) operný kritik Pavel Unger.
Na Pucciniho Bohéme fascinoval autora knihy príbeh a fakt, že je to opera o mladosti. Vladimír Blaho v monografii približuje dobový kontext a literárny námet, podľa ktorého vzniklo libreto Bohémy, pozornosť venuje hudobnej stránke diela a jeho miestu v rámci tohto žánru.
,,V mojej knižke Viva la Bohéme! prvá mini kapitolka (v rozsahu jednej strany) nesie názov Prečo Bohéma. Čitateľ však v nej nenájde uspokojivú odpoveď. Tá je formulovaná až v poslednej kapitolke s názvom Na záver, kde vysvetľujem zrod svojho záujmu o operu, osobitne o Pucciniho tvorbu, z ktorej mám popri Plášti a Turandot najradšej práve Bohému. Hlavným dôvodom mojej zaujatosti touto operou je však fakt, že je to dielo venované mladosti. A v mojom veku každý starnúci človek spomína na mladosť, často si ju aj idealizujúc, ako na čosi neodvratne stratené a preto krásne.
Neviedol som si štatistiku, ktorú operu som koľko razy videl či počúval (kedysi na Sv. Štefana chodil z ORF1 povinný prenos diela z Viedenskej štátnej opery), ale Bohéma by pravdepodobne zaujala prvé miesto. Najmä bratislavskú inscenáciu z roku 1959 som navštívil v dvojciferným počtom návštev. Dielo poznám popri slovenských inscenáciách aj zo zahraničia a vďaka YouTube aj vo videozáznamoch. Dosť som toho o diele aj prečítal, a tak som sa rozhodol, že popri svojej činnosti operného kritika sa to pokúsim dostať na papier, veď knižiek o opere nie je na Slovensku nikdy dosť.“ uviedol pre Opera Slovakia autor knižnej novinky Vladimír Blaho.
Autor sa v monografii rozhodol zmapovať dielo v čo najširšom rámci. Od pojednania o hnutiach bohémy, cez autobiografický román Henryho Murgera, na základe ktorého potom Giacosa a Illica urobili pre Pucciniho operné libreto. Následne analyzuje podstatu Pucciniho opery, ale dotýka sa aj rovnomennej opery Ruggiera Leoncavalla. Osobitnú kapitolu venuje slovenským inscenáciám diela na základe vlastných skúseností ale aj dobových kritík, čo v ďalšej kapitole rozširuje do medzinárodných parametrov charakterizujúc viaceré, najmä talianske a nemecké inscenácie diela polarizované na tradičné a menej tradičné inscenačné postupy.
Keďže opera žije aj mimo javiska na zvukových či obrazových záznamoch (tie uvádza Vladimír Blaho v prílohe), venuje sa jednotlivým naštudovaniam aj z hľadiska speváckeho zvládnutia partov na nahrávkach.
,,Na viacerých miestach knižky sa snažím aspoň stručne prekročiť rámec operného príbehu akýmisi mini úvahami o základných stránkach ľudského života, o zrodení (vzťahu) a jeho smrti, o romantickom či realistickom pohľade na ne, o racionalite a citovosti a podobne.“ dodáva Vladimír Blaho, ktorý vzhľadom na svoje jazykové danosti čerpal (okrem statí dotýkajúcich sa Bohémy na Slovensku) predovšetkým z talianskych prameňov, menej aj z prameňov francúzskych, španielskych či nemeckých.
,,Hoci to neplatí absolútne, myslím si, že dielo najlepšie pochopia v etniku, v lone ktorého sa zrodilo. Spomínam si napríklad na viedenskú recenziu Smetanovho Dalibora v 60. rokoch, ktorá dielu určila len minimálnu umeleckú hodnotu a tak sa mi prevažne „talianske hľadisko“ pri Bohéme nezdá neadekvátnym. Súvisí to aj s ešte doznievajúcim priveľmi kritickým hodnotením nemecko-českej hudobnej estetiky skladateľa Pucciniho. Pritom Bohéma je dodnes jednou z troch najhranejších operných diel vôbec, čím nechcem tvrdiť, že medzi hodnotou a popularitou umeleckého diela musí byť súlad.“ poznamenal Vladimír Blaho.
Napriek tomu, že Pucciniho Bohéma patrí medzi najuvádzanejšie tituly a aj k najobľúbenejším operám Vladimíra Blaha, pri štúdiu materiálov sa autor monografie stretol s viacerými, pre neho dovtedy neznámymi či podceňovanými informáciami dotýkajúcimi sa tak literárneho ako operného diela, ktoré však (pokiaľ ide o často protichodné súdy) bolo treba selektovať.
,,Pri popisoch zahraničných inscenácií som napríklad zaznamenal, ako sa určité (technické) prostriedky a nápady v inscenáciách rôznych inscenačných tímov opakujú, čo však neznamená, že musí ísť o plagiáty. Skôr platí, že súhrn režijno-scénických prostriedkov nie je nekonečný, a prichádzať stále s čímsi novým nie je možné, ak nechceme zájsť tak ďaleko ako posledná parížska inscenácia prenášajúca príbeh medzi kozmonautov.“ uvádza autor.
Samotná práca na texte monografie Vladimírovi Blahovi netrvala dlho a prvú verziu napísal v priebehu leta 2016. Na jeseň ju ponúkol Divadelnému ústavu, ktorého redakčná rada ju s pripomienkami schválila. Po dopracovaní v polovici roku 2017 bol rukopis oficiálne lektorovaný pričom niektoré návrhy oponentov autor akceptoval a zapracoval. Následne na texte pracoval už len v spolupráci s korektorom (p. Tešovským). Vzhľadom na to, že Divadelný ústav vydával viac edičných titulov, než bola jeho kapacita (pracovná i finančná), práce sa po istých prestávkach predĺžili až do jesene 2019, kedy knihu vydal.
Vladimír Blaho sa doteraz, pokiaľ ide o operu, venoval len opernej kritike a publicistike a pre osvetových pracovníkov koncom 80. rokov vydal publikáciu Ako rozumieť opere. K zásadnejším, do oblasti opernej histórie zasahujúcim prácam (štúdiám), sa dostal až v súvislosti so storočnicou Slovenského národného divadla. Z tohto hľadiska je Viva La Bohème! jeho prvou monografiou. ,,Neviem, či si ešte nájdem čas a sily na ďalšiu zásadnejšiu publikáciu. Pred 50. rokmi som sa ako hispanista pokúsil napísať prácu o téme cti v španielskom barokovom divadle, no zostala len v poznámkach. Téma by sa dala transponovať aj do opernej polohy, no neviem, či sa k nej ešte dostanem.“ dodal k svojim plánom Vladimír Blaho.
Vladimír Blaho vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v kombinácii španielčina – slovenčina (1968). V rokoch 1970 – 1982 robil výskumy umeleckého publika na Výskumnom ústave kultúry (napr. Vnímanie divadelného predstavenia), v rokoch 1982 – 1986 pôsobil na Ministerstve kultúry ako lektor pre amatérske umelecké aktivity, v rokoch 1987 – 1991 viedol Kabinet estetickej výchovy pri Osvetovom ústave, v rokoch 1992 – 2004 pôsobil ako pracovník pre zborový spev Národného osvetového centra. Je spoluautorom resp. autorom hesiel do Kultúrno-historického kalendára vydávaného v NOC, autorom hesiel operných umelcov do Encyklopédie dramatických umení a Slovenského biografického slovníka.
Počas svojho pôsobenia publikoval v Ľude, v Hudobnom živote, v Javisku, Pravde, Národnej obrode a v Práci, v Literárnom týždenníku, v Slove a v českom časopise Harmonie. V posledných rokoch publikuje aj pre internetové portály Opera Slovakia (všetky články V. Blaha sú k dispozícii v online archíve OS TU…) a Opera Plus. Okrem recenzií na slovenské operné telesá (v súčasnosti najmä Opery Slovenského národného divadla) píše aj o zahraničných inscenáciách v Taliansku, Paríži, Toulouse, Barcelone a pod. Vladimír Blaho je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.