V Bratislave zaznie novodobá svetová premiéra Requiem d mol Antona Aschnera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Občianske združenie Albrechtina pozýva na výnimočný koncert, na ktorom odznie po viac než dvesto rokoch novodobá svetová premiéra najrozsiahlejšieho zo zachovaných diel kremnického skladateľa a kapellmeistera Antona Aschnera (1729/32 – 1793), Requiem d mol. Koncert sa uskutoční 4. októbra v Malom evanjelickom kostole na Panenskej ul. v Bratislave.

Občianske združenie Albrechtina, ktorého hlavným cieľom je resuscitácia hudby na ktorú sa u nás zabudlo, ale aj vytvorenie koncertného priestoru pre recitály najmä mladej umeleckej generácie, pozýva na svoj prvý z dvojice októbrových koncertov na ktorom odznie po viac než dvesto rokoch novodobá svetová premiéra najrozsiahlejšieho zo zachovaných diel kremnického skladateľa a kapellmeistera Antona Aschnera (1729/32 – 1793), Requiem d mol. Tento mimoriadny koncert zaznie v podaní súborov Solamente naturali pod vedením Miloša Valenta, (súbor sa špecializuje na interpretáciu starej hudby 17. a 18. storočia na dobových nástrojoch) a Vocale Ensemble SoLa pod vedením Hildy Gulyásovej. Vokálne party zaspievajú Hilda Gulyásová (soprán), Mariana Hochelová (soprán), Jarmila Balážová (alt), Matúš Šimko (tenor) a Tomáš Šelc (bas).

Koncert sa tento raz uskutoční v neobvyklom čase a nie na tradičnom mieste, ale v Malom evanjelickom kostole na Panenskej ul. v Bratislave o 18:00 hodine. www.albrechtina.sk

Albrechtina, (ne)známa hudba 2016, Anton Aschner, Requiem d mol, koncert

Viac informácií o tomto pozoruhodnom hudobníkovi resp. o celom “Projekte Aschner” poskytol pre Opera Slovakia Peter Hochel.

ANTON ASCHNER – (NE)ZNÁMA HUDBA Z KREMNICE

„…bol to vzdelaný hudobník na úrovni svojej doby, iste jeden z najlepších v 2. polovici 18. storočia na východnej strane línie Odra – Dunaj, a viaceré z jeho skladieb si zaslúžia, aby sa stali súčasťou nášho hudobného dedičstva z minulosti.“

(Ernest Zavarský, 1981)

„…dosiaľ nedocenený Anton Aschner bol vekovým rovesníkom Josepha Haydna a generačne najstarším z najvýznamnejších skladateľských osobností obdobia klasicizmu na Slovensku.“

(Darina Múdra, 1993)

ANTON ASCHNER sa narodil v roku 1732 (podľa iného zdroja 1729) niekde na území Tirolska, kde zrejme získal i kvalitné hudobné vzdelanie. Do Kremnice, jedného z najprekvitajúcejších miest vtedajšieho Uhorska, prišiel v roku 1753. V novembri 1754 sa tu oženil (z jeho manželstva s istou Annou Máriou vzišlo minimálne sedem detí) a o rok neskôr sa stal kapelníkom tzv. Kammerkapelle, orchestra, zriadeného kremnickou mincovňou a zabezpečujúceho hudobnú produkciu v kostole františkánov i na mnohých spoločenských podujatiach organizovaných mestom. Od usadenia sa v Kremnici pôsobil Aschner zároveň ako huslista vo farskom kostole, kde v roku 1762 prevzal aj funkciu kantora. Všetky tieto posty zastával až do smrti, teda celé tri až štyri desaťročia.

Kremnický kostol a kláštor františkánov (vpravo) a dnes už neexistujúci farský kostol Blahoslavenej Panny Márie (asanovaný v roku 1880) - hlavné miesta pôsobenia Antona Aschnera

Kremnický kostol a kláštor františkánov (vpravo) a dnes už neexistujúci farský kostol Blahoslavenej Panny Márie (asanovaný v roku 1880) – hlavné miesta pôsobenia Antona Aschnera

O nevšednej kvalite i spoločenskej odozve Aschnerovej činnosti svedčí nielen fakt, že výška jeho príjmov sa od roku 1776 výrazne líšila od platu všetkých ostatných muzikantov, pôsobiacich v 18. storočí v Kremnici, ale aj skutočnosť, že v roku 1791 mu bolo ako jedinému domácemu hudobníkovi pred Jánom Levoslavom Bellom udelené vyznamenanie Kráľovskej miestodržiteľskej rady (so sídlom v Bratislave) za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby v Uhorsku. Zomrel 22. septembra 1793 a pochovaný bol v krypte kremnického kostola sv. Alžbety. Jeho tvorba znela v Kremnici ešte za života jeho synov (podľa zachovaných prameňov boli najmenej dvaja z nich takisto hudobníkmi), o jej uvádzaní po roku 1812 už, žiaľ, chýbajú akékoľvek správy.

Kremnický kostol a kláštor františkánov v súčasnosti

Kremnický kostol a kláštor františkánov v súčasnosti

Celú dnes známu skladateľskú pozostalosť Antona Aschnera tvorí približne päťdesiat kompozícií, patriacich výlučne k žánru hudby duchovnej. Zachované sú však iba v podobe partov, vytvorených kopistami, bez uvedenia presného dátumu či okolností vzniku. Kľúčovým miestom ich uchovania bola až do polovice 20. storočia knižnica františkánskeho kláštora; dnes sa nachádzajú v depozite kremnického Štátneho archívu. Stopy po pestovaní Aschnerovej tvorby nachádzame však i v zbierkových fondoch bratislavských uršulínok, trenčianskych piaristov či Hudobného spolku v Trnave. Je teda možné, že skladateľovými dielami sú i viaceré ďalšie kompozície, roztrúsené (nielen) po slovenských archívoch a katalogizované (zatiaľ) ako anonymné.

Mesto Kremnica na rytine z 18. storočia

Mesto Kremnica na rytine z 18. storočia

Jedným z prvých odborníkov, ktorí upozornili na zvláštny význam Antona Aschnera v kontexte domácej hudobnej kultúry, bol skladateľ a muzikológ Ivan Hrušovský, a to v Dejinách slovenskej hudby z roku 1957. Hrušovského zaujatie Aschnerom určite vyplynulo i z jeho priameho kontaktu s Aschnerovým dielom, ktoré v Kremnici v roku 1953 osobne katalogizoval. Bližšiemu výskumu podrobili následne Aschnerovu tvorbu aj osobnosť ďalší renomovaní odborníci – Ernest Zavarský a Darina Múdra. Žiaľ, na ich obdivné slová ani na opakované volanie po návrate tejto skvelej hudby do života i vedomia spoločnosti nezareagoval nikto z domácich interpretov ani vydavateľov. Aschnerove kompozície teda až donedávna jestvovali iba v podobe krehkých, zažltnutých, v hlbinách archívu smutne „odpočívajúcich“ partov, a na skladateľovo meno nemala kultúrna verejnosť šancu naraziť dokonca ani v tak zásadných encyklopedických projektoch, akými boli za posledné desaťročia napríklad Encyklopédia Slovenska (1977), Slovenský biografický slovník (1986), Reprezentačný biografický lexikón Slovenska (1999), Ottova encyklopédia Slovensko (2006), či dokonca Encyklopaedia Beliana, ktorej prvý diel v rozsahu A-Belk (1999) má, mimochodom, sedemsto strán a približne 10 000 hesiel…

Titulná strana obalu s odpismi partov Aschnerovho Requiem d mol

Titulná strana obalu s odpismi partov Aschnerovho Requiem d mol

Anton Aschner: Requiem d mol; prvá strana partu sopránu

Anton Aschner: Requiem d mol;
prvá strana partu sopránu

Historicky dosiaľ najzásadnejším pokusom zmeniť danú situáciu a vrátiť meno skladateľa i podstatnú časť jeho tvorby opäť „do života“ sa tak stal až grantový projekt KEGA Duchovná tvorba Antona Aschnera (1732-1793), realizovaný Katedrou hudby PF KU v Ružomberku v rokoch 2011-2013. K najdôležitejším výsledkom práce, ktorú som mal možnosť viesť (a pri ktorej mi po celý čas s neobyčajnou ochotou a nasadením pomáhali tak vzácni kolegovia ako Zuzana Zahradníková, Rastislav Adamko, Ivana Kútniková či Matej Bartoš), patrí revidovaný súpis a digitalizácia celého v súčasnosti známeho Aschnerovho diela, prepis pôvodného notového materiálu do podoby moderných vokálno-inštrumentálnych partitúr, no najmä publikovanie troch zväzkov nôt a „profilového“ CD s výberom toho najlepšieho zo skladateľovej tvorby. Azda najsymbolickejším zavŕšením nášho úsilia sa stal napokon mimoriadny koncert v rámci Medzinárodného hudobného festivalu Petra Michalicu Hudba pod diamantovou klenbou, usporiadaný 27. júna 2014 u kremnických „františkánov“, počas ktorého sa tóny, harmónie a melódie „maestra Antonia“ po tak dlhej dobe vrátili medzi tie isté múry, medzi ktorými odzneli po prvýkrát… Podobne „zázračnou“ (a nesmierne potešiteľnou) je pre nás však i skutočnosť, že po celé generácie neznáma a zabudnutá tvorba Antona Aschnera začala žiť postupne svojim vlastným životom: úplne spontánny záujem o ňu totiž zrazu prejavili mnohí profesionálni interpreti, kultúrne či vzdelávacie inštitúcie, a v rámci početných koncertných či liturgických podujatí sa s ňou dodnes stihli zoznámiť už stovky (ak nie tisíce) poslucháčov doma i v zahraničí – okrem iného v Prahe, Krakove, Lodži, Budapešti, Paríži či Ríme…

Skladateľov titul na obale jedného z diel

Skladateľov titul na obale jedného z diel

Snáď teda aj návštevníkov tohto mimoriadneho koncertu Aschnerova krásna, v „čase stratená“ hudba osloví rovnako intenzívne, ako pred pár rokmi prehovorila k nám, a obohatí podobne, ako obohacovala životy ľudí, na ktorých už zanikli všetky spomienky…

Peter Hochel

Zdroj: Albrechtina, text o Antonovi Aschnerovi Peter Hochel

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár