Kým počas nemej filmovej éry bola hudba v kinosále len akýmsi osviežením pre divákov, vo zvukovom filme sa stala integrálnou súčasťou filmového výtvoru. Iba málo slávnych režisérov ju príliš nepotrebovalo k svojej výpovedi (Bergman, Buñuel). Podaktorí sa pre posilnenie emocionálneho účinku filmových scén obracali ku klasickej hudbe (Visconti k Mahlerovi a Brucknerovi, bratia Tavianiovci pri prepise Decameronu k opernej hudbe od Rossiniho po Pucciniho), no väčšina spolupracovala so špecialistami na filmovú hudbu. Hoci táto spočiatku len pokorne (a často úspešne) slúžila filmovým režisérom, postupne sa akoby osamostatnila a dostala sa do éteru i na koncertné podujatia. Tu sa zaradila medzi hudobné diela, ktoré by mali trocha odľahčiť príliš náročný koncertný repertoár a osloviť aj širšie publikum než sú poslucháči tzv. vážnej hudby.
Dramaturgia Slovenskej filharmónie v cykle mimoriadnych koncertov ponúkla v dňoch 5. až 7. apríla 2018 bohatý výber zo svetovej filmovej hudby. Z hľadiska národnosti išlo o renomovaných autorov amerických, anglických, nemeckých, poľských, francúzskych a talianskych. Chýbal azda len Erich Wolfgang Korngold, ktorý v encyklopédiách býva označovaný za operného skladateľa (najmä vďaka skvelej opere Mŕtve mesto) a následne vychvaľovaný aj ako autor filmovej hudby v Hollywoode. Vybraní skladatelia napísali hudbu k takým významným resp. úspešným filmom (pričom vynechávame tie, ku ktorým hudba bola zaradená do programu koncertu) ako boli Tanec s vlkmi, Piráti z Karibiku, Rain Man, Doktor Živago, Cleo od piatej do siedmej, Ben Hur, Štruktúra kryštálu, Pianista, Posledný cisár, Vtedy v Amerike a pod. Rozdielny charakter jednotlivých „hudieb“ je daný rokom vzniku (od 1945 po 2015), ďalej žánrovým rozptylom filmov, ale aj tým, či šlo o komerčné veľkofilmy alebo diela umeleckého charakteru a prirodzene súvisí aj s talentom a založením jednotlivých skladateľov. Z nich niektorí skôr inklinovali k jazzu, iní k hudobnej avantgarde, no jedni i druhí sa snažili nielen vyhovieť režisérom zvýrazniť ich umelecké zámery, ale aj útočiť na divákove a poslucháčove city. Že sa im to darilo, ukazuje aj bratislavský koncert s preplneným a omladeným publikom Reduty, ale aj jeho nadšené ovácie, ktoré si vynútili tri prídavky.
Koncert Slovenskej filharmónie, Melódie z filmov, 2018,
Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Koncert Slovenskej filharmónie, Melódie z filmov, 2018,
Jarolím Emmanuel Ružička, Adrian Prabava, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Na úvod odznela melódia z filmu Exodus (1960, réžia Otto Preminger), ktorú v nasledujúcich rokov spopularizoval nemecký krasokorčuliar Schnelldorfer. Autor hudby Ernest Gold v ukážke pomerne jednoduchým spôsobom rozvíjal jedinú hudobnú tému, pričom to bola jedna z mála ukážok, pri ktorej si divák nedokázal vybaviť vizuálnu podobu zhudobnených situácií. Nasledovala hudba k Pollackovmu filmu Spomienky na Afriku (1985) od Johna Barryho, inak autora hudieb k celej sérii filmov o Jamesovi Bondovi. Hudba v tomto prípade korešpondovala s romantickým príbehom vychádzajúc z emotívneho účinku a kolorovania zobrazeného mierne exotického prírodného prostredia. Raritou medzi ukážkami bola hudba z francúzskeho filmu Dážničky zo Cherbourgu (1964), v ktorom namiesto prózy sa herci vyjadrovali spevom. Aj v tomto prípade šlo o exponovanie jediného hudobného motívu, ktoré však vyznievalo rafinovanejšie a pôsobivejšie než v prípade prvej ukážky koncertu. Tu si treba uvedomiť, že podobne ako muzikál aj každá filmová hudba musí obsahovať jeden ústredný hudobný motív viazaný na rôzne peripetie príbehu. Platí to aj o hudbe Maurice Jarryho k veľkofilmu Lawrence z Arábie, ktorý sa vo svojom „francúzskom rukopise“ tentoraz prispôsobil skôr „americkému štýlu“. Hoci všetci uvádzaní skladatelia patria medzi špičku autorov filmovej hudby, predsa len sme zaznamenali v niektorých prípadoch väčšiu povrchnosť a popisnosť skladieb (Goodwinova suita z filmu Báječní muži na lietajúcich strojoch zostavená z mozaiky melódií vrátane dychovky či vojenského pochodu alebo stereotypne vyznievajúca suita z filmu Gladiator od Hansa Zimmera). Zato k najpôsobivejším patrila hudba Wojciecha Kilara z filmu Dracula (1992), ktorá práve vďaka stereotypnému opakovaniu niekoľkých taktov dokázala sprítomniť hororovú situáciu. Lyrickú náladu zasa navodila hudba Miklósa Rózsu v téme lásky z Hitchcockovej Rozdvojenej duše s husľovým sólom primariusa orchestra. Skladateľ však aj na iných miestach tohto filmu vedel geniálne vystihnúť napätie, ktorým režisér korenil svoje filmové príbehy (napríklad v záverečnej scéne, pri ktorej Ingrid Bergmanová stúpa po schodoch). Napokon spomeňme oboch talianskych skladateľov, ktorých hudba vyvolala u publika najväčší ohlas. Nino Rota, ktorý písal romantické melódie pre Vidora, Bondarčuka, Zeffirelliho i Viscontiho, sa v dlhoročnej spolupráci s Federicom Fellinim preorientoval na hudbu evokujúcu cirkus. Z hudby k režisérovmu najlepšiemu filmu Osem a pol (1963), do ktorej Rota nastrihal aj Wagnerovu Jazdu Walkýr, sme si vypočuli hravý, no nostalgiou prekrytý hudobný sprievod k záverečnej scéne filmu. Z prebohatého množstva filmových hudieb Ennia Morriconeho dramaturgia vybrala vari tú najznámejšiu – trojdielnu suitu z filmu Vtedy na Západe. Neviem, kto autorizoval túto jej harmonicko-inštrumentálnu podobu, ale na mňa pôsobila menej autenticky. Hudba k Tarantinovmu filmu Osem hrozných (2015) ukázala dosť netypického Morriconeho akoby sa odvracajúceho od jednoduchej melódie a zaujímavej rytmiky k modernejšiemu hudobnému jazyku.
Koncert Slovenskej filharmónie, Melódie z filmov, 2018,
Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Koncert Slovenskej filharmónie, Melódie z filmov, 2018,
Adrian Prabava, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Orchester Slovenskej filharmónie (v neobyčajne početnom obsadení) si preň „novú“ hudbu“ evidentne užíval, pričom v súlade s istým vonkajškovým výrazom a zvukovou opulentnosťou tohto typu hudby si počínal primerane. Koncert dirigoval Adrian Prabava.
Hudobní puristi si možno pomyslia, že ide o nadbiehanie poslucháčovi. Pokiaľ to však chápeme ako istý krok (spolu so špecifickými koncertmi klasickej hudby) k výchove nového návštevníka koncertov Slovenskej filharmónie, treba koncertu zatlieskať.
Autor: Vladimír Blaho
písané z koncertu 5. 4. 2018
Melódie z filmov
Koncert v spolupráci s European Film Philharmonic Institute v rámci cyklu SF Mimoriadne koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
5. a 7. apríla 2018
Slovenská filharmónia
Adrian Prabava, dirigent
Jarolím Emmanuel Ružička, husle
Katarína Turnerová, harfa
Juraj Schweigert, ústna harmonika
program koncertu
Ernest Gold: Predohra k filmu Exodus
John Barry: Hudba z filmu Spomienky na Afriku
Ron Goodwin: Suita z filmu Báječní muži na lietajúcich strojoch
Wojciech Kilar: Hudba z filmu Dracula
Michel Legrand: Suita z filmu Dáždničky zo Cherbourgu
Maurice Jarre: Suita z filmu Lawrence z Arábie
Rolf Wilhelm: Úvodná hudba z filmu Pohania z Kummerowa a ich šibalstvá
Ennio Morricone: Suita z filmu Vtedy na Západe
Suita z filmu: Osem hrozných
Nino Rota: Suita z filmu Osem a pol
Miklós Rózsa: Téma lásky z filmu Rozdvojená duša
Hans Zimmer: Suita z filmu Gladiátor
Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.
[wysija_form id=“1″]
