V tomto roku sme si pripomenuli 150 rokov od narodenia Desidera Zádora, operného speváka európskeho významu. V sobotu 25. marca 2023 pri tejto príležitosti usporiadali v jeho rodnej obci Hornej Krupej (okres Trnava) spomienkovú slávnosť, spojenú s odhalením pamätnej tabule. Znovuobjavenie Desidera Zádora vzišlo z iniciatívy operného speváka Daniela Čapkoviča, sólistu Opery SND a člena miestneho zastupiteľstva v Hornej Krupej, ktorého so Zádorom spája nielen bydlisko, ale aj povolanie.
Reprezentatívne podujatie usporiadala obec Horná Krupá v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom, Trnavským osvetovým strediskom a Židovskou náboženskou obcou Bratislava. Spomienková slávnosť s účasťou popredných osobností obce, regiónu či kultúrno spoločenského života sa konala 25. marca 2023 v kultúrnom dome v Hornej Krupej. Bola spojená s odhalením pamätnej tabule Desiderovi Zádorovi od výtvarníka Petra Valacha. Je umiestnená pred vchodom do kultúrneho domu a odhalil ju popredný operný spevák Peter Dvorský.
Desider Zádor sa narodil 8. marca 1873 v Hornej Krupej pri Trnave rodičom Leopoldovi Zeislerovi a Regine Grünfeld ako David Zeisler, najmladší z piatich detí. Neskôr si zmenil meno na Dezső/Desider Zádor. Spievať začal v chrámovom zbore v Trnave až sa prepracoval na sólistu významných svetových operných scén. Popri práci pedagóga sa venoval štúdiu spevu na Hudobnej akadémii v Budapešti u Adely Passy-Cornet a tenoristu Richard Pauliho a vo Viedni. V mladosti žil istý čas v Bratislave (Prešporku), pôvodne študoval medicínu a na umeleckú dráhu ho nasmeroval dirigent Arthur Nikisch.
Po hudobných štúdiách debutoval v roku 1898 ako Gróf Almaviva v Mozartovej Figarovej svadbe v dnešnom ukrajinskom meste Černovice. Neskôr pôsobil v Mestskom divadle v nemeckom Elberfelde a ako sólista Nového nemeckého divadla, kde v súčasnosti sídli Štátna opera v Prahe. O jeho výnimočnom talente a umeleckom majstrovstve svedčí dvadsaťsedem postáv, stvárnených v Prahe hneď počas prvej sezóny.
Jeho tmavo zafarbený basbarytón dosahoval veľké výrazové kontrasty a hlasovú objemnosť. Bol veľmi muzikálny a rýchlo sa učil nové roly. V kritikách mal veľmi priaznivé ohlasy, vyzdvihovali jeho inteligentný prednes, techniku spevu a kovový hlas. Jeho umelecká kariéra viedla prestížnymi scénami Európy, v Londýne, Berlíne, Mníchove, Miláne, Paríži, Bruseli, Zürichu, Viedni, Budapešti i Prahe. Viackrát účinkoval aj v Mestskom divadle v Prešporku či v Košiciach.
Prečítajte si tiež:
• Zabudnuté hviezdy operného sveta
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (7)
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (8)
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (9)
• Mestské divadlo v Prešporku (18)
Za svoj výnimočný prínos bol nositeľom čestného nemeckého divadelného titulu Kammersänger. Istý čas pôsobil aj ako riaditeľ budapeštianskej opery a v tejto pozícií vynikal svojou presvedčivou srdečnosťou k personálu. Desider Zádor bol režisérom svetovej premiéry Bártokovej opery Hrad Kniežaťa Modrofúza.
Zaujímavosťou je, že je dostupných viacero zvukových nahrávok, z ktorých asi najznámejšou a najdôležitejšou je nahrávka z marca a apríla 1908, z obdobia Zádorovho pôsobenia v Komickej opere v Berlíne. Je to záznam celej Gounodovej opery Faust a Margaréta v nemeckom jazyku. Postavu Margaréty spieva slávna česká legenda Ema Destinnová, ktorá bola častou speváckou partnerkou Desidera Zádora v čase jej berlínskeho angažmánu.
Desider Zádor zomrel 24. apríla 1931 v Berlíne, kde pôsobil od roku 1920. Bol pochovaný v berlínskom Charlottenburgu ale jeho hrob bol pravdepodobne zlikvidovaný počas druhej svetovej vojny. Viac o umelcovi si prečítate v článku dokumentaristky Eleny Blahovej K 150. výročiu narodenia Desidera Zádora, grandiózneho interpreta Wagnerovho Albericha.
Desider Zádor po 150. rokoch opäť vo svojej rodnej obci
Na spomienkovej slávnosti v Hornej Krupej predniesli svoje príhovory viaceré osobnosti. Starosta obce Ľuboš Hačko poďakoval Danielovi Čapkovičovi za „znovuobjavenie“ Dezidera Zádora a všetkým, ktorí prispeli k financovaniu a realizácii spomienkovej slávnosti a pamätnej tabule „Dnešné odhalenie je významnou príležitosťou, ako osláviť a uctiť pamiatku jedného z významných mužov, ktorý výrazne prispel k rozvoju kultúry nielen v našej krajine, ale aj celej Európe. Verím, že dnešné slávnostné podujatie poslúži ako zdroj inšpirácie pre našu spoločnosť a ako príležitosť pre nás všetkých, aby sme sa od pána Zádora naučili viac o vzťahu k umeniu, kultúre a vzdelaniu. Nech nám táto pamätná tabuľa pripomína jeho umenie a jeho nesmierny prínos pre opernú scénu. Dnes sa táto pamätná tabuľa stáva súčasťou našej histórie a dedičstva.“
Pozvanie prijal aj župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. „Trnavský kraj je krajom medu a vína a zároveň je krajom nových príbehov. A príbehov, ktoré si môžeme pripomenúť aj dnes, pretože niektoré musíme znovuobjaviť. Musíme ich často aj vytesať do kameňa, pretože nesú v sebe jednak motiváciu, jednak odkaz a jednak to, že aj pred nami tu boli ľudia, ktorí sa preslávili nielen v rodnej obci, rodnom kraji, na celom Slovensku, ale boli významní európsky aj svetovo. Som veľmi hrdý, že dnes môžeme pripomenúť vášho slávneho rodáka. Príbehy, ktoré si pripomíname v našom kraji aj príbeh operného majstra Zádora hovorí o tom, že máme a vždy sme mali medzi sebou šikovných ľudí, ktorí sa vedia presadiť aj celosvetovo“.
Iniciátor podujatia, operný spevák Daniel Čapkovič pripomenul, že na Desidera Zádora ho v roku 2020 upozornila popredná vokálna pedagogička, prof. Eva Blahová. Tak sa začalo podrobné trojročné bádanie po jeho stopách, ktoré vyústilo do spomienkovej slávnosti. „Desider Zádor bol u nás neprávom zabudnutou osobnosťou. Veľmi ma prekvapilo, že sa narodil v Hornej Krupej, ktorá bola v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska a niesla maďarské meno Felsőkorompa. Z toho dôvodu je aj Desider Zádor často označovaný ako veľký maďarský barytón.
Keď som si pozrel jeho životopis, bol som prekvapený, že spieval na scénach, na ktoré sa spevák len tak ľahko nedostane. Zádorova osobnosť je pre mňa pozoruhodná a inšpiratívna po mnohých stránkach, preto sa chcem poďakovať pani prof. Eve Blahovej za podnet a našej obci za príležitosť osobne sa podieľať na jeho „znovuobjavení“. Moja vďaka patrí aj všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o realizáciu dnešného slávnostného podujatia.“ uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Daniel Čapkovič (celý rozhovor odpublikujeme v najbližších dňoch).
Dirigent Jack Martin Händler, zástupca Židovskej náboženskej obce Bratislava, vyjadril vďaku všetkým, ktorí prispeli k spomienke na Desidera Zádora. Vo svojom príhovore povedal, že Zádor zomrel v roku 1931, takže ako občan vyznávajúci židovské náboženstvo nezažil nástup nacistickej ideológie v roku 1933, ktorá potláčala základné ľudské práva a slobody predovšetkým židovskej komunity. Výsledkom nacizmu bolo množstvo krutých osudov, zničených životov, smrti nevinných… Jack Martin Händler skonštatoval, že nacizmus nás pripravil o množstvo ďalších výnimočných osobností, a to len preto, že mali iných otcov a iné mamy. Vyjadril túžbu po vytváraní mostov medzi rôznorodosťami v dnešnom slobodnom svete a za jeden z takýchto mostov považuje aj túto spomienkovú slávnosť.
Obsažnú a pútavú prezentáciu o umeleckej dráhe barytonistu s názvom Kto bol Desider Zádor predniesol Jozef Červenka, dramaturg Opery Slovenského národného divadla. Prostredníctvom nej účastníci spomienkovej slávnosti spoznali nielen umeleckú cestu speváka ale si aj pozreli fotografie a vypočuli Zádorov hlas zo vzácnych archívnych nahrávok. „Desider Zádor bol jedným z prvých operných spevákov z nášho teritória, ktorí sa dokázali presadiť v európskom kontexte a vo svojej dobe patril k najslávnejším barytonistom. Dokazuje to jednak prehľad jeho umeleckého pôsobenia, ktorý zahŕňa najvýznamnejšie európske operné scény i množstvo zachovaných nahrávok, vďaka ktorým si aj dnes vieme vytvoriť predstavu o mimoriadnom speváckom majstrovstve Desidera Zádora“ uviedol vo svojej prezentácii Jozef Červenka.
Na spomienkovú slávnosť pozvanie prijali aj ďalšie osobnosti ako napríklad tenorista Peter Dvorský, Lenka Pavlíková, riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave, Dagmar Podkamenská-Bezačinská, vedúca Katedry operného spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Anna Pekárová, riaditeľka Trnavského osvetového strediska, zástupcovia obecného zastupiteľstva v Hornej Krupej, ale aj zástupcovia okolitých obcí či miestni zástupcovia cirkví. Pútavosť podujatia prilákala množstvo návštevníkov.
V programe zazneli aj dve hudobné ukážky, na úvod zaspieval Daniel Čapkovič prológ z Leoncavallovej opery Komedianti a neskôr zaznela scéna a dvojspev Rigoletta a Gildy Pari siamo…, Figlia, mio Padre! z Verdiho opery Rigoletto v podaní Daniela Čapkoviča a Mariany Sajko. Sólistov Opery SND na klavíri sprevádzal Branko Ladič.
Vrcholom spomienkovej slávnosti v kultúrnom dome bolo odhalenie pamätnej tabule za účasti opernej legendy, tenoristu Petra Dvorského. Pamätnú tabuľu Desidera Zádora, ktorá je umiestnená pri vchode do budovy kultúrneho domu v Hornej Krupej, navrhol a realizoval výtvarník Peter Valach. Ide o bronzový basreliéf, ktorého dominantou je fotografia speváka s autogramom. „Podarilo sa mi zohnať originál fotografie s podpisom Desidera Zádora. Predpokladám, že ju podpísal fanúšikovi po niektorom zo svojich vystúpení v Drážďanoch v roku 1914. Následne sme sa spolu s pánom výtvarníkom zhodli na tom, že by bolo fajn práve túto podobizeň stvárniť aj na pamätnej tabuli.“ uviedol Daniel Čapkovič.
Návštevníci slávnosti dostali obsažný bulletin, ktorý obsahoval zosumarizované bibliografické informácie doplnené o dokumentačné materiály zo Štátneho archívu v Bratislave, prierez životnou aj umeleckou dráhou speváka, fotografie, zoznam existujúcich nahrávok Desidera Zádora či rešerš historických dokumentov. Zostavovateľom bulletinu bol Daniel Čapkovič a vydavateľom bolo Trnavské osvetové stredisko.
Podujatie malo reprezentatívny charakter, bolo pripravené na vysokej úrovni a zostáva veriť, že aj ďalšie mestá a obce budú takto objavovať a pripomínať si slávnych rodákov.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.