Ako to už býva, človek mieni… V tomto duchu zmeny ako reakcie na situáciu zo strany vedenia Štátnej filharmónie Košice sa konal klavírny recitál 28-ročného českého umelca – klaviristu Mareka Kozáka dňa 20. 1. 2020 v Dome umenia v Košiciach. Pôvodne mal vystúpiť na orchestrálnom koncerte Štátnej Filharmónie v takmer nehrávanom alebo len veľmi málo hrávanom Koncerte pre klavír a orchester Es dur od Julesa Masseneta.
Plán sa zmenil kvôli karanténe niektorých účinkujúcich, a vedenie košickej filharmónie prišlo s flexibilným nápadom. Z orchestrálneho koncertu sa vykľul koncert komorný – klavírny. Hlavný aktér večera Marek Kozák naplnil večer samostatným klavírnym recitálom. Predstavil sa v programe, venovanom dielu Johanna Sebastiana Bacha a Fryderyka Chopina.
Dal sa spoznať ako umelec odovzdávajúci v interpretácii nevšedný prehľad a hotovú koncepciu každej skladby. V jednotlivých skladbách ju odvodzoval z nádherne a zrozumiteľne vystavaných a plynule do seba zapadajúcich hudobných fráz. Tak to bolo v nesmierne citlivom sledovaní jednotlivých hlasov a ich vzájomnom preplietaní sa vo Francúzskej suite č. 5 G dur BMW 816 J. S. Bacha a tiež v striktne vymedzenom ponímaní kontrastného tempa siedmich tancov, ktoré obsahuje. Každý z nich dostal vlastnú vážnosť, ale podľa charakteru aj uvoľnenie a tanečnosť, z každého Marek Kozák vyťažil jedinečnosť.
Opustiac hudbu baroka a Bachovu Francúzsku suitu, ktorú si Marek Kozák vyvolil z jeho troch cyklov suít (Francúzske, Anglické a Nemecké), nás klavirista preniesol do emocionálneho sveta romantiky, k skladateľovi, ktorý už v prvej tretine 19. storočia experimentoval s ešte dovtedy neznámymi, resp. nevyužívanými harmonickými spojmi pre sebe vlastnú, jedinečnú melodiku. Týmto vlajkonosičom, odvážnejšie využívajúcim netradičné akordické sledy a ich zoskupenia je Fryderyk Chopin, pýcha poľskej hudby (inú hudbu ako klavírnu takmer netvoril, okrem niekoľkých skladieb pre violončelo, a piesní…).
Interpret večera do svojej hry vniesol poetiku klavírnych tónov a očaril poslucháčov nesmiernou krásou smutno-poetickej melodiky, vyčarenej v nástrojovej podobe. Chopin svoje melódie v skladbách navracal, ale vždy vo vynaliezavom variovaní. V inom, všeobecnom kontexte hudby by sa dalo hovoriť o improvizácii. Marek Kozák účinnosť skladieb zvyšoval nenápadnými trilkami, brilantnými behmi, krištáľovo čistými a perlivo zahratými tónmi.
Víťaz niekoľkých medzinárodných súťaží, medzi inými aj preferovanej súťaže Gézu Andu v Zürichu sa suverénne, avšak s veľkou pokorou vnáral do hudby jemnocitného Chopina. Šesť skladateľových mazuriek vzájomne odlíšil, každej prisúdil individuálnu podobu. Kulminácia v interpretácii Chopinových skladieb postupne narastala počnúc Scherzom cis mol op. 39, pokračujúc Barkarolou Fis dur op.60 a vrcholila v Andante spianato a Veľkej brilantnej polonéze Es dur op.22.
Umelec fascinoval neomylnou technickou virtuozitou, podriadenou hudobnému obsahu, kontrolovanou a predsa spojenou aj s emóciami, ústiacimi aj do sugestívnej hry v dynamike piano. Nepotreboval okázalé gestá, aby presvedčil o vlastnej vnútornej disciplíne a o zmysle pre hudobnú estetiku a z toho plynúcu vkusnú proporcionalitu v jednotlivých skladbách. Hra českého klaviristu bola vskutku jedinečná a potvrdila všetky odborné chvály, ktoré o jeho umeleckých aktivitách na svojich stránkach prehľadne zaznamenal bulletin.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 20. 1. 2022
Marek Kozák, klavírny recitál
Dom umenia Košice
20. januára 2022
J. S. Bach: Francúzska suita G dur BWV 816
F. Chopin: Mazurky op. 30
F. Chopin: Scherzo cis moll op. 39
F. Chopin: Barkarola Fis dur op. 60
F. Chopin: Andante spianato a Veľká brilantná polonéza Es dur op. 22
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.