V Košiciach uviedli divadelný projekt Petra Mazalána s názvom Už stačí/Ich habe genug, ktorý otvára tému inakosti

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Štátneho divadla v Košiciach uviedla 13. marca 2022 premiéru samostatného inscenovaného projektu Petra Mazalána s názvom Už stačí (Ich habe genug). Názov patrí aj kantáte Johanna Sebastiana Bacha, ktorá tvorí ústrednú hudbu inscenácie, zasadenej do poetiky vybraných textov z románu spisovateľa Hermanna Hesseho Demian. Predstavenie sa konalo v komornom prostredí javiska Historickej budovy Štátneho divadla, kde okrem účinkujúcich sedeli aj diváci, oddelení od hľadiska železnou oponou, ktorá sa po ukončení predstavenia vytiahla a umožnila pohľad do hľadiska.

V čom bolo toto divadelné predstavenie, využívajúce hudbu, hovorené slovo, spev, tanečný pohyb, jedinečné? Celkom iste nastolením a spracovaním témy, ktorá sa všeobecne chápe a prijíma ako téma inakosti, patriaca len istej ľudskej menšine. Autori inscenácie nastolili nielen problém, týkajúci sa väčšinovou spoločnosťou ešte stále neakceptovanej homosexuality, ale tento okruh inakosti tematicky presiahli.

Inscenátori sa vyvarovali akéhokoľvek prvoplánového pohľadu, projekt ladili filozoficky, ba dotýkal sa aj pohľadu akoby psychoanalytického. Počínajúc dospievaním, problém identity rieši azda každý človek po celý život. Boj samého so sebou, odhodlanie nájsť sa, vedieť sa k sebe a k svojej podstate priznať a nepodľahnúť spoločenskému tlaku je veľká téma preashujúca až za problém, nazývaný inakosť.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, Juraj Korec, Richard Autner, Peter Mazalán, Jana Oľhová, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Otázky z textu nemecko-švajčiarskeho spisovateľa zaznievali z úst hercov Richarda Autnera, Jany Oľhovej a Tomáša Procházku veľmi jasne. Text nastoľoval otázky života a smrti, ako aj hľadania, u koho je pravda. Tvoja pravda je nepravdou v očiach iného. Odpoveď musí hľadať každý sám, ale musí aj vedieť a pochopiť, že všetky ľudské odlišnosti treba reflektovať, rešpektovať a nestavať sa len do pozície sudcu. Treba mať odvahu byť sám sebou, nech už sa naše „ja“ ukáže akokoľvek čudne alebo strašidelne. Hermann Hesse hovorí, že strach z vlastného vnútra núti uchýliť sa k ideálom más. A tiež hovorí, že najťažšia cesta je cesta k sebe.

Otázky osobné, vnútorné, intímne sú v sublimovanom projekte nastolené a postavené na hľadaní cesty, ktorá nás kamsi vedie a možno aj dovedie. Pohybovo-tanečnú kreáciu riešil tanečník Juraj Korec choreograficky i ako účinkujúci na ploche krútiacej sa točne ako symbolu cesty. Texty, vyňaté z románu Demian, v aranžovanom pohybe na javisku skvele reprodukovali najmä Jana Oľhová, ale aj Richard Autner a Tomáš Procházka, ktorý zaskočil za zdravotne indisponovaného a pôvodne ohláseného Aleša Janigu. V kontexte inscenačného zámeru absolútne spĺňali svoju funkciu.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, Richard Autner, Juraj Korec, Jana Oľhová, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Voľba textov od výnimočného spisovateľa, držiteľa Nobelovej ceny Hermanna Hesseho a majstrovskej hudby skladateľa Johanna Sebastiana Bacha bola v tematike projektu ukotvená veľmi jasne a zrozumiteľne. Aj osudy oboch umeleckých velikánov (a samozrejme nielen ich) súvisia s neľahkým bojom proti ľudskej nevraživosti, namierenej voči ich umeleckej „inakosti“.

Nemecký spisovateľ H. Hesse sa stal vydedencom a v 40-tych rokoch 20. storočia musel ujsť z Nemecka do Švajčiarska, kde hľadal útočisko pred politickými útokmi nielen proti svojej osobe, ale aj pred útokmi na svoje literárne umelecké dielo. Jeden z najväčších hudobných velikánov J. S. Bach prežíval zas množstvo útokov na svoje dielo, označované ako „iné“ a ako „staromódny prežitok“ v hudbe. Zažil však aj veľa trpkosti, bolesti a utrpenia, otvoreného, hrubého hanobenia svojej osoby, opuncovanej ako „nevzdelanec“ iba preto, že nemal univerzitné vzdelanie. Tieto výpady útočného charakteru, autormi ktorých boli viacerí ľudia hlavne z čias Bachovho „lipského“ obdobia (najznámejším je Johann Adolf Scheibe), mu strpčovali život a priamo zasahovali jeho sebavedomie.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Bachova sólová kantáta, hudobne rámcujúca inscenáciu, nesie príslovečný názov „Ich habe genug!“ BWV 82 (Už stačí). Poetickú skladbu zahalenú smútkom, u Bacha dosť nezvyčajnou hudobnou polohou, napísal v Lipsku r. 1727 na hromničné sviatky. Uvedomujúc si tlak a nový vkus spoločnosti reagoval tak, že vo svojich kantátach a pašiách, komponovaných už s áriami a recitatívmi, vymieňa polyfóniu za homofóniu, a tak postupuje aj v niektorých inštrumentálnych skladbách.

Prečítajte si tiež:
Peter Mazalán: Bachova kantáta je materiál, ktorým skúmam seba samého

Sólový part spieval barytonista Peter Mazalán, zároveň autor konceptu a režisér príťažlivého projektu. Tento operný spevák, ale aj scénograf, režisér a konceptuálny umelec mal svojím príjemne sfarbeným hlasom a štýlovým podaním barokových árií nemalý podiel na poetickom vyznení sólového partu kantáty, ktorej text vyjadruje aj únavu zo života. Svojou energicky smerovanou interpretáciou poslednej árie a veselším rytmom, ktorý sa zjavil v hre barokového ansámblu, pozostávajúceho z ôsmich hráčov, P. Mazalán umelecky prijateľne prešiel z väčšinou melancholickej a emotívne ladenej nálady do výraznejšej, energickej polohy. Je zaujímavé, že Bach v záverečnej árii hudbou celkom neakceptuje text „Ich freue mich auf meine Tod“ (Teším sa na svoju smrť), ale ho k nej stavia do antitézy, ktorou hľadá východisko (azda z niektorej zo svojich ťažkostí).

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, Jana Oľhová, Richard Autner, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Interpreti, zoskupení do ansámblu barokovej hudby odovzdali svojou hrou štýlovú intimitu baroka a Bacha. Ansámbel zvukovo obohacovala theorba a gitara, na ktorých hral Jakub Mitrík, i zaujímavo – barokovo skonštruovaný organ, za ktorým sedela a suverénne, citlivo a muzikálne sprostredkovala svoj part kantáty a v súlade s ostatnými inštrumentalistami Sylvia Urdová. Na štýlovom podaní Bachovej hudby, s dôrazom na vnútornú intimitu kantáty sa podieľali aj ďalší členovia ansámblu: Ľubica Habart (I. husle), Blanka Pavlovičová (II. husle), Peter Vrbinčík (viola), Tereza Samsonová (hoboj), Pavol Mucha (violončelo), Ján Prievozník (kontrabas).

Okrem Bachovej hudby zaznela v inscenácii aj hudba soundart, (umenie zvuku) ktorú pripravil Fero Király. Maličká poznámka na okraj tejto nevšednej inscenácie vo forme aj obsahu: svetelný dizajn javiska, ktorý riešili Jozef Čabo a Martin Ondrejka si žiadal, vzhľadom k téme, možno uprednostniť viac svietenie intímneho charakteru pred svietením z reflektorov.

Autor: Dita Marenčinová

písané z premiéry 13. 3. 2022

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug
Štátne divadlo Košice
Premiéra 13. marca 2022

Hudba: Johann Sebastian Bach
Text: Demian: Hermann Hesse
Hudobné naštudovanie: Ľubica Habart
Koncept, réžia, scénografia: Peter Mazalán
Choreografia: Juraj Korec
Soundart, hudba: Fero Király
Svetelný dizajn: Jozef Čabo, Martin Ondrejka

Spev: Peter Mazalán
Herci: Richard Autner, Jana Oľhová, Tomáš Procházka
Tanec: Juraj Korec
Barokový ansámbel: Ľubica Habart (I. husle), Blanka Pavlovičová (II. husle) Peter Vrbinčík (viola), Tereza Samsonová (hoboj), Pavol Mucha (violončelo), Ján Prievozník (kontrabas), Jakub Mitrík (theorba), Sylvia Urdová (organ)

www.sdke.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár