V Košiciach zarezonoval hĺbavý rozsiahly opus – Góreckého 3. symfónia so Slávkou Zámečníkovou

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Počas svojej 75-ročnej histórie dramaturgia Štátneho divadla v Košiciach pravidelne, takmer každý rok zaraďuje do svojho repertoáru koncertný večer divadelného orchestra na pódiu, spestrený o sólistické a ansámblové výkony členov operného súboru. V sobotu 20. novembra 2021 bola na programe 3. symfónia op. 36 poľského skladateľa Henryka Mikołaja Góreckého. Hostkou večera bola Slávka Zámečníková, sólistka Viedenskej štátnej opery.

Nie je jednoduché zostaviť vždy nový, zaujímavý a žiadaný program na profesionálnej úrovni. Nové vedenie košickej opery dokázalo usporiadať do konca roka dokonca až tri večery so zaujímavými titulmi, z nich orchestrálno-vokálny sme počuli v sobotu 20. novembra 2021. Zhodou okolností (v dôsledku havárie potrubia v divadla) sa koncert uskutočnil v umelecky náhradnom prostredí košickej Kunsthalle, bývalej plavárni, pri dodržaní všetkých protipandemických opatrení. Prostredie, doba a okolnosti pridávali na atraktivite večera.

Henryk Mikołaj Górecki (1933 – 2010), zdroj foto: internet

Mimoriadnym bol však predovšetkým titul na programe večera, Žalostné piesne – 3. symfónia op. 36 poľského skladateľa Henryka Mikołaja Góreckého (6. 12. 1933 – 12. 11. 2010) z roku 1976, ktorú s orchestrom ŠD a mladou úspešnou slovenskou sopranistkou Slávkou Zámečníkovou naštudoval a uviedol šéfdirigent opery v Košiciach Peter Valentovič.

Góreckého 3. symfónia zaznela po prvýkrát v Košiciach pred siedmimi rokmi, 30. apríla 2014, na festivale Košická hudobná jar, keď za dirigentským pultom Štátnej filharmónie Košice dielo uviedla mladá poľská dirigentka Marzena Diakun. Prvenstvo z uvedenia diela v Košiciach sa jej ušlo s primeraným úspechom (Hudobný život 2014, č. 6, T. Horkay), ale teraz divadlo uviedlo Góreckeho geniálne dielo prvýkrát so slovenskou sopranistkou Slávkou Zámečníkovou! Do dejín a historických análov košického divadla sa koncert 20. novembra 2021 zapíše znakmi výnimočnosti. Nielen mimoriadnou kvalitou naštudovania, ale aj vzácnou zhodou okolností, pretože dielo zaznelo v súzvuku s pocitmi publika, ktoré prežíva dobu pandémie s podobne bolestnými pocitmi, ako ich vyjadril hlboko cítiaci tvorca a geniálny skladateľ duchovnej hudby. Dielo zaznelo vo chvíli, keď mohlo svojou hĺbkou u publika najviac zarezonovať.

H. Górecki: Tretia symfónia, Štátne divadlo Košice (uvedené v Kunsthalle Košice), Slávka Zámečníková, Peter Valentovič, Orchester Štátneho divadla Košice, foto: Joseph Marčinský

V odborných reflexiách nájdeme hudobno-historické zaradenie Žalostných piesní do sakrálneho minimalizmu. Skladateľ bol skutočne jeho predstaviteľom. Niekoľko opakujúcich sa tónov vytvára novú dimenziu, do ktorej vtiahne poslucháča aj interpreta svojským až hypnoticky pôsobiacim hudobným prúdom. Zo života Henryka Góreckého sú známe jeho pocity utrpenia, keď mu v 60. rokoch vtedajšia politická garnitúra nedovoľovala uvádzať novú tvorbu, predovšetkým sakrálnu. Spomeňme len jej časť: Beatus vir, Ad Matrem, Muzyka staropolska, Hymna sv.Vojtecha, Dve sakrálne piesne, II. symfónia „Kopernikovská“, ale aj Sláčikové kvarteto, Koncert pre klavír a sláčikový orchester op. 40 a iné. Skladateľ, ktorého diela nehrali, sa cítil akoby ani nežil…

V Žalostných piesňach sa prostredníctvom svojho hudobného výrazu dostáva až do duše poslucháča, ladí s jeho pocitmi. Dielo autor formovo rozčlenil na tri časti a v každej využíva dlhé oblúky. Vytvoril siahodlhú jedinú nekonečne hlbokú myšlienku v pomalom tempe. Nie je to ani napätie, ani gradácia, je to hĺbka citu. Poslucháč spolu s orchestrom, resp. so vzostupnými tónmi od najtmavších kontrabasov až k prvým huslistom počúva a sám sa tak prenáša do hlbín ducha. A počas tohto oblúku, ešte pred návratom tónov sláčikov, dostáva „slovo“ sopranistka. Je to lamentácia Márie Matky pod krížom z 15. storočia. Bolesť Matky za ukrižovaného Ježiša je nekonečná, bolesť syna by chcela preniesť na seba.

H. Górecki: Tretia symfónia, Štátne divadlo Košice (uvedené v Kunsthalle Košice), Slávka Zámečníková, Peter Valentovič, Orchester Štátneho divadla Košice, foto: Joseph Marčinský

Stredná časť symfónie otriasa textom, ktorý v poľskom Zakopanom na stenu pivnice gestapa napísala 18-ročná Helena Wanda Blaźusiakówna 25. novembra 1944, Prosí v ňom svoju matku, aby za ňou neplakala a modlí sa k Pane Márii… Počujeme pár tónov klavíra, harfy, neskôr spieva žiarivým sopránom „mamooo..“ Opakované tóny zrazu menia svoju farbu, pripomínajú organ. Dlhé tóny poslucháča unášajú do jeho vlastných dimenzií a pocitov. Spev nevystupuje ako sólový nástroj, je súčasťou prebiehajúceho hudobného deja.

Prečítajte si tiež:
Slávka Zámečníková: Som bežec na dlhé trate

Až v 3. časti skladby je spevácky part rozsiahlejší, ale obsahovo blízky. Je to lamentácia matky hľadajúcej svojho strateného syna, ktorý zahynul vo vojne v sliezskom povstaní. Oslovuje pietou, hlbokým smútkom, nekladie otázky, neobviňuje, umiera jej duša. Pretože najväčším bôľom pre matku je strata jej dieťaťa. Taký je aj záver symfónie, počas azda až 20-tich taktov dohárajú posledné tóny.

Interpretačne môžeme dokumentovať hodnotne naštudovaný výkon všetkých účinkujúcich, sústredenie dirigenta Petra Valentoviča na udržanie energie, súhru a dynamicky absolútne premyslené úseky, alebo hoci len jednotlivé tóny. Do hlbokého žiaľu sa sopranistka Slávka Zámečníková nemusela premáhať, tvorila spoločne s celým súborom svoj vlastný kantabilný prejav. Jej krásny, pevný a okrúhly tón unášal hudbu k výškam, aké si ešte dlho budeme pamätať. Jej celkovo kultivovaný a esteticky pôsobivý postoj bol jedinečný.

H. Górecki: Tretia symfónia, Štátne divadlo Košice (uvedené v Kunsthalle Košice), Slávka Zámečníková, Peter Valentovič, Orchester Štátneho divadla Košice, foto: Joseph Marčinský

O poslucháčov a divákov sa v tomto prostredí organizátor vzorne postaral, programový bulletin s prekladmi textov do slovenčiny vytvoril dramaturg Stanislav Trnovský a nápaditá vizualizácia dotvorila farebne a tematicky ladené obrazy.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 20. 11. 2021

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár