Bratislava – Ministerstvo kultúry a Ministerstvo financií SR zverejnili Revíziu výdavkov vynaložených na kultúru, na ktorej sa podieľali Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze. Kultúrnej politike na Slovensku chýbajú jasné ciele a merateľné ukazovatele.
(Článok aktualizovaný 18. 7. o informácie o súkromných zdrojoch v kultúre na Slovensku.)
Na kultúru dáva Slovensko z verejných zdrojov podobné množstvo peňazí ako je priemer EÚ, ale vo viacerých oblastiach zaostávame. Slovenské kultúrne inštitúcie často pracujú neefektívne, do divadiel či do kín chodí menej ľudí a približne štvrtina pamiatkového fondu je v narušenom alebo dezolátnom stave. Kultúrnej politike navyše chýbajú jasné ciele a merateľné ukazovatele. Aj to sú závery Revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil novovzniknutý analytický útvar Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR (IKP) v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (ÚHP).
„Pre efektívnejšie riadenie kultúrnych inštitúcií je nevyhnutné napríklad skvalitnenie výberových konaní na vedúce funkcie a stanovenie funkčného obdobia na päť rokov. Aj to je jedným z výstupov revízie,“ zdôraznila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Revízia jasne poukázala i na potrebu riadiť sa pri príprave a výbere investícií, vrátane tých do kultúrnych pamiatok, transparentným investičným plánom, čo považuje za dôležité aj ministerka.
Objem verejných výdavkov na kultúru je vyšší ako priemer EÚ, no nižší ako u susedov vo V4. Verejné výdavky na kultúru medzi rokmi 2011 a 2018 dosiahli v priemere 0,78 % HDP (623 mil. eur, 1,84 % svojho verejného rozpočtu), oproti priemerným 0,74% HDP v štátoch EÚ, ostatné krajiny V4 dávali v priemere 0,98 %. Najviac verejných peňazí na kultúru vynakladá ministerstvo kultúry (35 %) a RTVS (18 %). Významný podiel tvorí územná samospráva, tzn. obce (25 %) a vyššie územné celky (12 %).
V porovnaní so zahraničím majú štátne kultúrne organizácie na Slovensku menej vlastných príjmov. Slabé je aj financovanie zo súkromných zdrojov. Jedným z odporúčaní revízie je, aby štát pripravil motivačné nástroje, ktoré by do kultúry priniesli viac súkromných peňazí. ,,Zlepšovať a hľadať zdroje treba aj v rezorte kultúry,“ vraví minister financií Eduard Heger (OĽaNO), ktorého teší, že ,,ministerstvo preskúma možnosti zriadenia centrálnej servisnej organizácie”.
Minister Heger zároveň na stretnutí s novinármi uviedol, že kultúru nevníma ako príťaž. ,,Kultúra je veľmi dôležitá a rozumne minuté peniaze na kultúru sa nám mnohonásobne vrátia, a to nielen v podobe príjmov z cestovného ruchu, ale v tom, že kultúra mení svet k lepšiemu. Ochraňovať a zveľaďovať naše kultúrne dedičstvo a zároveň vytvárať dobré predpoklady na existenciu súčasnej kultúry je aj zmyslom Revízie výdavkov vynaložených na kultúru.”
Revízia ukazuje, že až štvrtina objektov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami je v narušenom alebo dezolátnom stavebno-technickom stave. V nevyhovujúcom stave je aj približne 15% zbierkových predmetov v múzeách a galériách. V tomto smere však opäť zaostáva súkromný sektor, v ktorom je pamiatkový dlh najvyšší. Revízia odporúča pripraviť nástroje, ktoré budú motivovať súkromných vlastníkov, aby sa o svoje pamiatky starali viac a aby vo vyššej miere využívali dostupné prostriedky z eurofondov.
Kultúra na Slovensku má však aj iný problém. Odborníci nevedia presne posúdiť, nakoľko sú financie vynakladané na kultúru použité efektívne. Chýbajú totiž ciele a jednotlivé merateľné ukazovatele. „Odporúčame sledovať kultúrnu participáciu, návštevnosť kultúrnych inštitúcií, podujatí a stav kultúrneho dedičstva z odborného aj návštevníckeho pohľadu,“ povedal autor revízie Andrej Svorenčík z IKP.
Ukazovateľom, v ktorom by sa Slovensko malo zlepšiť je návštevnosť kultúrnych podujatí. Z prieskumov vyplýva, že v roku 2015 navštívilo aspoň raz kino, divadlo, koncert, či galériu 59,4 % obyvateľov. Európsky priemer je 63,7 % a v Česku je to až 70,2 %. Hoci počet múzeí a galérií je porovnateľný s rovnako veľkými krajinami, v rámci EÚ je Slovensko až na 19. mieste v návštevnosti. Porovnateľne nelichotivá je situácia vo verejných knižniciach, kde je registrovaných 8,3 % populácie. Priemer EÚ je dvojnásobný.
„Ministerstvo kultúry môže motivovať zriadené organizácie k zvyšovaniu návštevnosti aj cez zaradenie ukazovateľa kultúrnej participácie a práce s cieľovými skupinami do ročných kontraktov,“ vysvetľuje Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.
Matúš Bieščad, riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR verí, že po dobrej spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze na Revízii výdavkov vynaložených na kultúru budú pokračovať aj na ďalších úlohách na zefektívnení výdavkov v rezorte kultúry. Vo svojom príhovore na tlačovej konferencii poďakoval novému vedeniu rezortu kultúry za vytvorenie vhodných podmienok, v rámci ktorých mohli na revízii nezávisle, slobodne a analyticky pracovať. Zároveň dodal, že MKSR sa s výsledkami stotožnilo a niektoré z nich sa už realizujú aj v praxi. ,,Je rozpracovaná príprava smernice na obsadzovanie riadiacich pracovníkov inštitúcii zriaďovaných MKSR, pretože chceme aby výberové konania boli transparentné, a aby sa na tieto riadiace pozície dostali ľudia, ktorí sú vysoko kompetentní, keďže im budú zverené inštitúcie financované z verejných zdrojov.”
Revízia výdavkov na kultúru však nepoukazuje len na problémy, ale prináša aj možné riešenia. Do zlepšenia stavu depozitárov múzeí a galérií odporúča investovať približne 22,3 milióna eur. Rovnako navrhuje zvýšiť štátnu podporu rozšírenia knižničného fondu s nákladmi do 2,2 milióna eur ročne po zadefinovaní nosnej knižničnej siete tak, aby knižnice boli dobre dostupné a využívalo ich viac obyvateľov.
Revízia odhadla potenciál úspor na viac ako 19 miliónov eur ročne. Ide o úspory najmä v oblasti údržby hardvéru a softvéru digitalizačných pracovísk a o zvyšovanie vlastných príjmov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Zdroje môže uvoľniť aj vytvorenie centrálnej servisnej organizácie pre zriadené inštitúcie, zefektívnenie výberu úhrady za služby verejnosti RTVS či zmena predajného a rezervačného systému vstupeniek na nákladovo efektívnejší.
„RTVS potrebuje stabilné financovanie, ale musí si udržiavať kvalitu a verejnoprávnosť. Našim zámerom je vytvoriť systém hodnotenia RTVS merateľnými ukazovateľmi, ktoré zohľadnia tieto princípy. Príklady zo zahraničia naznačujú, že zvýšenie kvality sa odrazí v lepšom výbere tzv. koncesionárskych poplatkov,“ dodala k revízii ministerka kultúry Natália Milanová.
Súkromných zdrojov v kultúre je málo
Podiel súkromných zdrojov v kultúre na Slovensku zaostáva za zahraničím. Firmy a domácnosti nakúpia 80 percent produktov a služieb kultúry a kreatívneho priemyslu, v zahraničí podiel dosahuje 86 až 95 percent. Medzi firmami je dopyt najmä po reklame, architektúre a vizuálnom umení, u domácností dominuje periodická a neperiodická tlač.
Slovenské domácnosti použijú na kultúru 3 percentá príjmov, čo zodpovedá priemeru krajín EÚ. Výdavky bohatších domácností sú v porovnaní s inými európskymi krajinami nižšie. Pätina domácností s najvyšším príjmom minie na Slovensku na kultúru dvakrát toľko ako pätina domácností s najnižším príjmom, v EÚ je to v priemere až štyrikrát viac.
V darcovstve a sponzoringu kultúry Slovensko významne zaostáva. V roku 2017 dosiahla táto forma podpory kultúry zhruba dva milióny eur, kým v Česku býva objem dvoj až trojnásobný. V prepočte na obyvateľa je to 40 centov, v Česku približne 60 centov. Európsky priemer sa pohybuje na úrovni 5,60 eura, v Holandsku to bolo dokonca viac ako 17 eur na obyvateľa.
Jedným z odporúčaní revízie výdavkov na kultúru je, aby štát pripravil motivačné nástroje, ktoré by do kultúry priniesli viac súkromných peňazí. Viac sa dočítate v samotnej revízii.
Celá Revízia výdavkov na kultúru je dostupná na: http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/institut-kulturnej-politiky-/revizia-vydavkov-33c.html
Zdroj: MKSR
článok aktualizovaný (18. 7.) o informácie o súkromných zdrojoch v kultúre na Slovensku
video
Záznam tlačovej besedy Eduarda Hegera a Natálie Milanovej o Revízií výdavkov na kultúru (TV TA3)
Súvisiace články:
Ministerkou kultúry SR sa stala Natália Milanová 
Novým generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice sa stal Ondrej Šoth 
Zamestnanci SND žiadajú ministerku kultúry SR na zabezpečenie stability divadla 
Laureáti Ceny ministerky kultúry za rok 2019 sú známi 
Karel Hampl: V Štátnom komornom orchestri Žilina sa postupne vraciame do normálneho režimu