V novom komornom divadle v Prešove si pripomenuli osobnosť Jána Šilana

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Centrum pre umenie – „Violu“ – so sídlom v Prešove som navštívila už viackrát, tentoraz 16. októbra 2019. Návšteva núkala príležitosť osobného vystúpenia na večeri, spomienkovo venovanom dlhoročnému riaditeľovi Divadla Jonáša Záborského v Prešove, umelcovi a výsostne charizmatickému človeku – Jánovi Šilanovi.

Pociťujem silnú potrebu zmieniť sa najprv o unikátnom centre pre umenie, sídliacom v Prešove, o „Viole“, ktorého vznik iniciovala a vynikajúco, s prehľadom stále spravuje doc. Mgr. Táňa Pirniková, PhD. V tejto umeleckej „kaviarni“ sa návštevník zrazu ocitne v neformálnom, prívetivom prostredí, nasýtenom prevažne koncertami tzv. vážnej hudby. Dôraz je kladený na súčasnú tvorbu a s ňou súvisiace autorské večery.

Sú to moderované rozhovory so súčasnými slovenskými skladateľmi, žijúcimi na Slovensku, alebo v zahraničí, v rámci ktorých sa interpretuje výber z ich tvorby: vo „Viole“ sa už od roku 2016, od jej založenia vystriedali Alexander Mihalič, Iris Szeghy, Oľga Kroupová, Vladimír Bokes, Peter Machajdík, Jana Kmiťová, Peter Duchnický, Viera Janárčeková, Lukáš Borzík. Interpretmi ich diel boli vynikajúci slovenskí interpreti: Peter Katina, Andrej Gál, Nora Skuta, Xénia Jarová, Ondrej Veselý, Lukáš Kmiť, Peter Duchnický, Československé komorné duo…

Spomienka na Michal Vilec, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, foto: VIOLA

Vo „Viole“ sa dajú navštíviť i koncerty hudby menšinových žánrov, aj hudobné programy, určené pre školy. Rôznorodosť umeleckých žánrov, prezentovaných vo „Viole“ odzrkadľujú i vlastné divadelné programy, do ktorých sú zahrnuté inscenácie pre deti a mladé publikum, či divadelné workshopy, vzdelávacie umelecké programy pre školy, divadlo pre deti a interaktívne hudobné programy pre základné školy, v ktorých je umelecká výchova žiaľ, zanedbávaná najviac. Prezentuje sa tu aj literárna tvorba, sprevádzaná autorským čítaním, večery poézie.

Popri tom dostávajú priestor vizuálni umelci (vernisáže a výstavy), premietajú sa dokumenty, robia sa workshopy. Mnohé z týchto umeleckých večerov dostali priestor i v prívetivom prostredí divadla, súčasti už teraz komplexu „Violy“, ktoré manželia Pirnikovci otvorili v decembri 2018. Pre toto všetko, pre tú obdivuhodnú aktivitu, sústredenú do šírenia umenia, názov Viola zosobňuje pre mňa priam symbolicky skromnú, no veľmi odolnú, ale i mimoriadne obľúbenú kvetinku, pýšiacu sa, okrem známej fialovej veľkou farebnou rôznorodosťou. Kvetinka je známa pod viacerými menami: fialka, violka, maceška, sirôtka… Tak, ako ona uchvacuje svojou skromnou krásou a vôňou, tak aj ja som unesená „vôňou“ množstva umeleckých činností, zároveň aj ich koncepčnou jednoliatosťou, presvetlenú cieľavedomou perspektívou. Podobnú mnohotvárnu umeleckú činnosť a aktivitu, akú vyvíja umelecké centrum „Viola“, nenájdeme, podľa mojich vedomostí, v žiadnej inej umeleckej inštitúcii, len tu, v Prešove.

Prikladám celkom malý a len zlomkový náhľad na bohatú, umelecky mnohotvárnu činnosť „Violy“, ktorý v žiadnom prípade nemôže a ani nevie obsiahnuť ten celý rušný umelecký život, ktorým sa žije v dizajnovo estetických a príťažlivých priestoroch.

Max Kurth – maliar z Nemecka očarený Šarišom, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, foto: VIOLA

Projekt „Návraty domov“ jeho autorka Tatiana Pirniková vytvorila cielene na skupinu slovenských skladateľov a interpretov, dlhodobo pôsobiacich v zahraničí. Séria týchto mimoriadne sugestívnych prezentácií je moderovaná a ich súčasťou okrem osobnej účasti skladateľa alebo interpreta je okrem živej autorskej hudby a jej interpretácie i videoprojekcia vo forme dokrútky. Širšia verejnosť, ktorej sú tieto večery určené sa takto má možnosť bližšie zoznámiť aj s rodiskom, či rodným domom, ktorý, podľa možností v čase „filmovačky“ navštívi aj dotyčný umelec.

Aspoň námatkovo a v krátkosti uvádzam menovite aspoň niektoré osobnosti – návštevníkov vo „Viole“: Alexander Mihalič rodák z Medzilaboriec, žijúci trvale vo Francúzsku, skladateľ a vynálezca, pri svojej návšteve vo „Viole“ v roku 2016 odprezentoval „Sampo“, prístroj, na vývoji ktorého bol aj sám účastný. Princípom tohto elektronického prístroja je jeho interakcia s akustickým nástrojom pomocou počítača. Interpret, ktorý ho použije, na prezentácii v Prešove to bola flautistka Nataša Kötelesová, si dokáže pomocou tohto prístroja, ovládaného nohou popri hre na melodický nástroj (tentoraz to bola flauta), vytvárať druhú (alebo tretiu) protimelódiu.

Tento večer, prepojený prednáškou skladateľa s podrobným vysvetlením jednotlivých funkcií „Sampa“ pokračoval workshopom. Uvádzam aj ďalšiu hosťku vo „Viole“, skladateľku Oľgou Kroupovou, žijúcou v Nemecku: jej tvorbu prezentovali piesne z piesňového cyklu „Praláska“ na slová Mily Haugovej v podaní mezzosopranistky čílsko-talianskeho pôvodu Cataliny Bertucci a klavírnym sprievodom klaviristu, skladateľa a pedagóga Miroslava Kroupu. U oboch hostí som vďaka videoprojekcii „navštívila“ aj ich rodiská na Slovensku. Pre mňa to boli nesmierne podnetné a zaujímavé podujatia.

Skúsme ešte aj iné príklady: súčasťou „Violy“ sú prehliadky súčasnej hudobnej tvorby, aj séria koncertov poslucháčsky príťažlivej hudby, popularizačné prednášky o súčasnej hudbe, spojené s koncertom (pod názvom „Túžba tvoriť“), „Poetika v ženskom šate“, prehliadky súčasného džezu a improvizovanej hudby s workshopmi a prednáškami (Jazz inspiration), svoje miesto si našli aj rusínske balady „Plače duša pod Beskydom“, v ktorých sa prezentoval tenorista Igor Kucer, Duo z Jarabiny, Anna Servická…

Eva Šušková & Polajka – Poetika v ženskom šate, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2018, foto: VIOLA

V priestoroch Violy odznela premiéra vokálneho cyklu Juraja Hatríka Horské růže pre barytón, komorný ženský zbor a klavír na text Jiřího Wolkra. Medzi žánrovou rôznorodosťou si svoje miesto našiel aj folk i protestsong a ďalšie a ďalšie série umeleckých blokov a programov… Sama som mimoriadne nadšená, keď sledujem ako cieľavedome a s akou energiou narába a pracuje Tatiana Pirníková (po boku so svojím manželom) pri vymýšľaní projektov a ich realizácii a tiež ako jej leží na srdci myšlienka priviesť mládež k vnímaniu a objavovaniu umenia, umenia kvalitného, ktoré vždy, v každom období malo nezameniteľnú a nenahraditeľnú funkciu, takú, ako o ňom hovorí aj básnik: „Umením a len umením sa zdokonaľujeme. Umenie a len umenie nás môže odvrátiť od špinavého a nebezpečného života.“ (Oscar Wilde) Viac informácii o kaviarni Viola nájdete na www.violapresov.sk.

V stredu, 16. októbra 2019 sa vo Viole, v divadelnej sále, konal Spomienkový večer na osobnosť Jána Šilana.

Moderátorka večera – historička Andrea Sivaničová sprostredkovávala z javiska so svojimi hosťami mimoriadne živo a hodnoverne početnému obecenstvu toho, komu sa hovorí veľká postava a osobnosť, ktorá svoj život zasvätila a žila v súlade so svojimi umeleckými ideálmi, teda spevoherca, dramaturga, režiséra, šéfa Spevohry a v poslednej fáze riaditeľa Divadla Jonáša Záborského v Prešove – Jána Šilana (1929 – 2011). Diváci mali možnosť dozvedieť sa o Šilanovi z priamych spomienok ľudí, ktorí ho zažívali na javisku, ako hýbateľa divadelným životom v DJZ, podporovateľom talentov, ktorých aj sám vyhľadával, (aj inde, napr. i v Bratislave), ktorý podporoval umelecký rast dobrých spevákov v zbore a ich prechod za sólistov.

Spomienka na Jána Šilana, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, Betka Verešpejová, Dita Marenčinová, Andrea Sivaničová, foto: VIOLA

K jeho ideálom patrilo vytvoriť na Konzervatóriu v Košiciach hudobnodramatické oddelenie, čo sa napokon uskutočnilo. Hostia na pódiu postupne svojimi spomienkami približovali diváckemu auditóriu Šilanov tvorivý entuziazmus, jeho prácu v divadle, ktorú neohraničovali žiadne časové čiary, či limity. Nepoznal únavu, vždy bol prívetivý, zdieľal s ľuďmi ich pocity, príslovečná, vo vzťahu k ľuďom bola jeho mimoriadna slušnosť a opäť slušnosť a noblesa.

V krátkom životopise odzneli skutočnosti, známe aj z jeho portrétu, ktorý bol na tejto stránke uverejnený k výročiu jeho narodenia TU… Bolo povedané, ako sa staral, aby divadelná technika, vtedy najmodernejšia v Československu, zhotovovaná pre javisko a do interiéru novej divadelnej budovy firmou Siemens, mala dohodnutú kvalitu. Sám chodil „kontrolovať“ priebeh jej výroby do Nemecka, vlastným autom, na otočku, aby sa na ďalší deň už venoval svojej práci v DJZ v Prešove. Diváci si vypočuli tiež verše D. Šilanovej, manželky Dany Hivešovej-Šilanovej, ktoré v sebe ukrývajú „cestu“ Jána Šilana a jeho brata, herca Andreja Šilana ešte ako detí, ktorá ich zaviedla k herectvu a až do divadla.

Spomienka na Jána Šilana, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, Vladimír Seman, Dita Marenčinová, Andrea Sivaničová, foto: VIOLA

Do spomienok sa dostali aj fakty o zrode Festivalu hudobno-zábavného divadla, jedinečného projektu ktorého bol iniciátorom a ktorým obsiahol všetky divadlá v Československu, ktoré sa venovali žánrom hudobno-zábavného divadla.

Prečítajte si tiež:
Spevohra Divadla Jonáša Záborského v Prešove (seriál)

Pripomínanie a spomínanie na veľkú osobnosť nášho divadelníctva ozvláštňovala fotodokumentácia z archívu DJZ. Okrem osobných fotografií samotného Jána Šilana sme sledovali aj zábery, dokumentujúce jeho pracovnú prítomnosť či na stavbe nového divadla, či pracovné zábery zo skúšok spevoherného súboru, ale obdivovali sme tiež množstvo záberov zo skvelých spevoherných inscenácií, ktorých bol režisérom, dokumentujúce tak javiskovým riešením, scénografiou, či nesmierne vkusnými kostýmami vysokú vizuálnu estetiku. Obecenstvo samozrejme z fotogalérie nemohlo sluchovo vnímať aj hudobnú a spevácku interpretáciu, no ak by bola k dispozícii aj hudobná nahrávka, prešovská Spevohra by bola pred obecenstvom obstála veľmi úspešne.

Spomienky z vystúpení jednotlivých hostí boli poprepájané aj faktami a faktografickými upresneniami. Mozaika spomienok sa postupne na javisku divadla vo „Viole“ skladala a rozvíjala tak, ako sa to deje aj s umeleckým dielom, keď pod rukami tvorcu dostáva zmysluplný tvar a stáva sa obsažným a výpovedným nositeľom nadosobného, či nadčasového ideálu.

Spomienka na Jána Šilana, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, Michal Adamenko, Dita Marenčinová, Andrea Sivaničová, foto: VIOLA

Na večeri v srdečnom ovzduší odzneli z úst hostí výborne moderovaného večera Andreou Sivaničovou úplne neformálne a mimoriadne živé spomienky na Jána Šilana nielen ako na riaditeľa, organizátora, či umeleckého pracovníka atď., ale aj úprimné spomienky na Jána Šilana ČLOVEKA.

Slovo dostali: Dita Marenčinová – muzikologička, historička hudby a mnohoročná hodnotiteľka činnosti prešovskej Spevohry, Betka Verešpejová – bývalá dramaturgička činohry DJZ, Vladimír Seman – šéf techniky DJZ, Nina Šilanová – praneter Jána Šilana, absolventka Filmovej katedry, organizátorka prešovského filmového festivalu PO CITY a Michal Adamenko – bývalý sólista prešovskej Spevohry (neskôr sólista opery ŠD v Košiciach), v súčasnosti pedagóg spevu na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach.

Spomienka na Jána Šilana, VIOLA centrum pre umenie Prešov, 2019, Katarína Trifonovich, Iveta Vajó, Anton Baculík, foto: VIOLA

Večer oživilo vystúpenie Antona Baculíka, bývalého sólistu prešovskej Spevohry, v súčasnosti sólistu opery ŠD v Košiciach a Ivety Vajó, členky zboru opery ŠD v Košiciach, ktorí za klavírneho sprievodu Kataríny Trifonovich zaspievali árie a duetá z operiet Lehára či Kálmána a na záver pieseň „Najkrajší kút“ z Dusíkovej operety Hrnčiarsky bál.

Pripravila: Dita Marenčinová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár