Postromantická skladba Arnolda Schönberga Piesne z Gurre na motívy dánskej ságy zo 14. storočia sa 20. júna 2023 po 102 rokoch vráti na miesto svojej českej premiéry do Štátnej opery v Prahe v rámci projektu Musica non grata. Veľký hudobný aparát pozostávajúci z 250-tich umelcov, v ktorom svoje sily spoja Symfonický orchester Českého rozhlasu, Nórsky rozhlasový orchester, Slovenský filharmonický zbor a Český filharmonický zbor Brno, bude dirigovať novozvolený šéfdirigent Viedenských symfonikov Petr Popelka.
(PR článok, ND Praha)
Arnold Schönberg pracoval na Piesňach z Gurre od roku 1900 s prestávkami jedenásť rokov. Ich predlohou sa stala dramatická báseň Jensa Petra Jacobsena, príbeh odohrávajúci sa na dánskom hrade Gurre, ktorého vládca – kráľ Waldemar – sa zamiluje do krásnej Tove, ktorú jeho žena Helwiga zo žiarlivosti otrávi. Waldemar v žiali prekľaje Boha a odsúdený na večné putovanie po nočnej oblohe so svojimi mŕtvymi druhmi hľadá svoju Tove, ktorá sa medzitým zjavuje cez nádheru prírody.
Schönberg použil v skladbe 35 hudobných motívov, ktoré zobrazujú nielen hlavné postavy, ale aj aspekty prírody (západ aj východ slnka, cválajúce kone a iné) a rôzne citové stavy (túžbu, Jupiterovu lásku, strach sedliaka, trúchlenie za Tove a i.). Prvýkrát tu tiež využil techniku Sprechgesangu, ktorá sa stala základom jeho slávnej skladby Pierrot lunaire.
„Mám pocit, že Schönberg chcel týmto dielom pokoriť všetky hranice hudby.“ hovorí o Piesňach z Gurre Petr Popelka, dirigent, ktorého medzinárodná kariéra v posledných rokoch strmo stúpa. Len v tomto roku debutoval so siedmimi poprednými európskymi orchestrami a okrem iného dirigoval aj populárne veľkonočné koncerty „Jar vo Viedni“. Dňa 9. júna 2023 bol vymenovaný za šéfdirigenta Viedenských symfonikov (Wiener Symphoniker).
Schönberg využíva v Piesňach z Gurre kolosálny zvukový aparát: päť sólistov, recitátora, mužský zbor, miešaný zbor a veľký orchester, ktorý tvorí 25 drevených dychových nástrojov, 25 plechových nástrojov (o. i. desať lesných rohov), štyri harfy, celesta, početná sekcia bicích nástrojov (vrátane železných reťazí) a sláčiková sekcia. V orchestri zaznejú aj také rarity, akými sú wagnerovské tuby, kontrabasový trombón alebo basová trúbka.
Prečítajte si tiež:
Petr Popelka o Piesňach z Gurre alebo Waldemar verzus Lewandowski (rozhovor)
V sólových partoch sa v Prahe predstavia české aj zahraničné spevácke hviezdy: pravidelný hosť Viedenskej a Bavorskej štátnej opery Michael Weinius, držiteľ Ceny Grammy Dietrich Henschel, nemecká sopranistka Susanne Bernhard, finalista Medzinárodnej speváckej súťaže Hansa Gabora Belvedere Yngve Søberg, sólistka Semperovej opery v Drážďanoch Štěpánka Pučálková a sólista Bavorskej štátnej opery Kevin Conners.
Na pódiu sa spoja hráči Symfonického orchestra Českého rozhlasu a Nórskeho rozhlasového orchestra a Český filharmonický zbor Brno so Slovenským filharmonickým zborom z Bratislavy.
Arnold Schönberg nám v Piesňach z Gurre zanechal jednu z najkrajších partitúr, ktorú kedy dala svetu hudba 20. storočia. To vedel aj Alexander Zemlinský, keď hneď po premiére v Novom nemeckom divadle (dnes Štátna opera Praha) 9. júna 1921 poslal svojmu švagrovi do Viedne niekoľko nadšených správ o úspechu českého uvedenia.
„Milý priateľ, včera a dnes sme hrali Tvoje Piesne z Gurre. Viem, že by si sa obzvlášť potešil – bolo to mimoriadne dobré uvedenie. Celý orchester, zbory, sólisti aj dirigent prejavili veľké nadšenie, úspech bol obrovský.“
Piesne z Gurre sa pre svoje obrovské nároky na interpretáciu uvádzajú veľmi zriedka, takže ich človek môže počuť v koncertnej sále zväčša nanajvýš raz za život. V utorok 20. júna 2023 sa táto krásna skladba po 102 rokoch vráti do Štátnej opery v Prahe. Nenechajte si túto príležitosť ujsť.
Vstupenky na musicanongrata.cz alebo narodni-divadlo.cz.
Projekt vznikol v koprodukcii Opery Národného divadla Praha a Štátnej opery Praha, cyklu Musica non grata, Symfonického orchestra Českého rozhlasu a Nórskeho rozhlasového orchestra s podporou Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Českej republike ak súčasť osláv 100 rokov Českého rozhlasu.
Musica non grata oživuje umelecký odkaz skladateliek a skladateľov dôležitých pre hudobný život medzivojnového Československa, ktorí boli prenasledovaní nacionálnym socializmom či iným spôsobom perzekvovaní z dôvodov náboženských, rasových, politických alebo rodových.
Informovala: Iva Nevoralová, Musica non grata
PR článok, text: Musica non grata
Viac informácií o predstavení TU…
Sledujte projekt Musica non grata na FB
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.