Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň), Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák) sa predstavili pod taktovkou českého dirigenta Jaroslava Kyzlinka. Sólistami večerov boli slovenský husľový virtuóz Milan Paľa, sopranistka Mariana Sajko, tenorista Ondřej Koplík a barytonista Svatopluk Sem. Lákavý program obsahoval Koncert pre husle a orchester č. 1, H. 226 Bohuslava Martinů a kantátu Carmina Burana Carla Orffa.
Do posledného miesta obsadená koncertná sála Slovenskej filharmónie už v prvý deň dvojice abonentných koncertov 26. a 27. januára 2023, o 25% abonentov viac, dokorán otvorené vstupné dvere do bratislavskej Reduty, hostesky s pôvabnými šatôčkami a ich mužskí spolupracovníci s kravatami, všade úsmevy a radosť. Rad tlačených propagačných materiálov a programov pre publikum a nás kritikov čaká programový bulletin a vstupenka v elegantnom obale.
À propos bulletin – muzikológ Andrej Šuba ide v textoch do takej hĺbky, že určite uspokojí aj dlhoročné verné publikum. Zmenili sa aj siahodlhé životopisy telies a umelcov na stručnejšie, aktuálne. Okrem staronového ďalšieho sídla tejto erbovej inštitúcie v Piešťanoch je to iba pár milých malých zmien, ktoré však tvoria dobrý trend. K tomu častá prítomnosť generálneho riaditeľa v médiách a na zahraničných zájazdoch telies Slovenskej filharmóne, to je pravdepodobne cesta k získavaniu ďalších abonentov.
Dramaturgia Slovenskej filharmónie má skvelé nápady. Juraj Bubnáš otvára dvere mladým cez film, verným návštevníkom prostredníctvom impozantných vokálno-inštrumentálnych diel a širšej či odbornej verejnosti veľkolepou ponukou koncertov s bývalými šéfdirigentmi aj naďalej oddanými tejto inštitúcii, temperamentným šéfdirigentom, hviezdami a výbornými hosťami.
Koncert dirigoval český dirigent Jaroslav Kyzlink, uznávaný janáčkológ, vítaný hosť v Slovenskom národnom divadle i pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Moju radosť znásobil program, v ktorom hosťoval fenomenálny (ako ho uvádza Slovenská filharmónia) huslista Milan Paľa. Prívlastok skrz-naskrz zaslúžený. Milana Paľu som spoznala v Berlíne, kam som ho na odporúčanie Oľgy Smetanovej pozvala ako hosťa na vernisáž unikátnej výstavy o modernej slovenskej architektúre. Odohral 20-minútový polorecitál z diel slovenských skladateľov na úrovni Paganiniho 21. storočia a pre slovenskú diplomaciu urobil za ten čas tú najlepšiu prácu kultúrneho vyslanca.
Za ostatné roky som mala možnosť zažiť ho opakovane, ale to, čo predviedol na pódiu Slovenskej filharmónie s mimoriadne náročným Koncertom pre husle a orchester č. 1 H. 226 Bohuslav Martinů, bola brilantnosť, virtuozita, nadšenie, zápal, priam búrlivé výšiny nevšedne nadaného umelca, ktorý vie odkryť tajomstvá akejkoľvek náročnej partitúry. A treba dodať, že práve to komplikované ho akoby najviac láka, dokáže to rozšifrovať tak, že prikuje publikum k stoličkám a rozpráva príbeh, ktorý má začiatok i koniec.
Tri časti mali pod Paľovými husľami a zázračným sláčikom tri rôzne nálady. Výdych – aj to iba minimálny – bol v strednom Andante. Dve okrajové časti sú hudobne a výrazovo – vďaka skladateľovi, ale aj jeho tlmočníkovi sólistovi – výpoveďou zhustenou do partitúry. Ale o čom vlastne? O frustráciách tej doby. Písal sa rok 1933, Martinů žil od roku 1923 v Paríži a v čase písania koncertu bol už dva roky ženatý s Francúzskou. Prichádzal nacizmus, ktorý ho neskôr donútil emigrovať do Spojených štátov amerických. Zachránil si život a po vojne sa do Európy vrátil a dožil medzi Francúzskom, Švajčiarskom a Talianskom.
Životopisci uvádzajú, že svoj koncert písal pre konkrétneho huslistu, kvôli nemu ho aj neustále prerábal a sólista ho údajne „zámerne“ nechal u iného hudobníka, takže sa partitúra dlho považovala za stratenú (Guy Erismann: Martinů un musicien à l’éveil des sources, Actes Sud 1990). Po objavení rukopisu vo Washingtone v roku 1968 koncert uviedol Josef Suk a Chicago Symphony orchestra pod taktovkou Georga Soltiho.
V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie ho po prvýkrát uviedol ten istý sólista s dirigentom Zdeňkom Košlerom v roku 1977. Podľa vyjadrenia dramaturga Juraja Bubnáša odvtedy koncert na programe nebol, takže teraz, po 46 rokoch, znel po druhýkrát. V každom prípade je tohtoročné uvedenie v takej skvelej interpretácii – a to platí pre dirigenta a orchester v rovnakej miere – veľkým činom Slovenskej filharmónie.
Mojím štandardným pozorovacím miestom v sále je balkón. Tento raz som vyskúšala prízemie, kde mi však chýbal celkový pohľad na účinkujúcich. Nebeské hlásky Bratislavského chlapčenského zboru som iba počula, ale o to viac som si mohla dopriať pozorovanie dirigenta, ktorého gesto je presvedčivé aj napriek obťažnosti partitúry husľového koncertu, kde nebolo vôbec ľahké udržať umelcov v súlade, ako aj v Orffovom monumentálnom diele. V oboch ukázal svoje majstrovstvo naplno. V kantáte Carmina burana sa ako znalec operného umenia a vokálno-inštrumentálnych diel mohol azda ešte viac oddať hudbe a jej podstate. A dobre som si užila sólistov zblízka.
Orffova kantáta je mimoriadne populárna, znie aj v mnohých filmoch, traileroch a tzv. klasickej hudbe vlastne robí dobre. Publikum sa zvyčajne oddáva jej živelnosti, bujarosti – v texte, speve i inštrumentálnej hre a myslím, že tak činí aj bez toho, aby sa zamyslelo nad obsahom stredovekých básní. Je to výber 24 z celkového počtu vyše 200 básní a piesní z rukopisu nájdeného v benediktínskom kláštore v Benediktbeuern v bavorských Alpách. Ide o pijácke, ľúbostné a iné básne a piesne z 13. storočia v stredovekej latinčine, tzv. hornej nemčine, či dialektoch francúzštiny.
Sú preniknuté reflexiou prírody, opismi pôžitkov z pitia vína a lásky. Martinů aj Orff napísali svoje diela v tridsiatych rokoch a dnes už vieme, čo to znamenalo. Orff však na rozdiel od Martinů dokázal fungovať a v istom zmysle sa prispôsobiť režimu tak, že v krajine, kde žil, smel ostať a dožil sa vysokého veku a uznania. S partitúrou bol spokojný a vydavateľovi povedal, že všetko, čo napísal predtým, nestojí za nič. A naozaj, predošlé skladby postupne prepracovával. Carmina burana (v preklade z latinčiny znamená Piesne z Bavorska) je súčasťou trilógie Trionfi, po prvýkrát uvedenej v scénickej podobe 8. júna 1937 vo Frankfurte nad Mohanom.
Slovenská filharmónia dobre reagovala na gestá charizmatického dirigenta a Slovenský filharmonický zbor exceloval. Všetky hlasové skupiny sú obsadené vysoko kvalitnými spevákmi, ich výkon vzbudzuje úctu a obdiv. Bonus v podobe Bratislavského chlapčenského zboru je vždy mimoriadne vítaný. Tradícia, ktorú založila a niekoľko desiatok rokov pestuje a rozvíja zbormajsterka Magdaléna Rovňáková a jej syn Gabriel Rovňák, sa premieta do ich výkonu. Aj chlapci robia mimoriadne dobré meno na celom svete a v prípade dohovoru spolupracujú aj so slovenskou kultúrnou diplomaciou. Úspech je zaručený!
Koleso šťastia je v pozadí celého diela, ktoré sa začína a končí hymnou na rímsku bohyňu šťastia Fortunu. Táto hymna sa stala symbolom opusu a v podaní telies veľmi zapôsobila.
Sopránové árie patria v celom diele k tomu najdojímavejšiemu a spolu s hlasmi chlapcov majú potenciál tvoriť vrchol diela. Slovenská sopranistka Mariana Sajko má svietivé, priezračné výšky, avšak chvíľami trpí vyrovanosť registrov a možno chýba aj väčšia skúsenosť s koncertným repertoárom. Tenorový part spieval vynikajúci český sólista Ondřej Koplík s výrazným, vysoko položeným, prenikavým tenorom, ktorým sa zaskvel v jedinej árii Olim lacus colueram. Barytón má v diele najviac árií. Ujal sa ich český barytonista Svatopluk Sem s jasným kvalitným barytónom a zreteľnou dikciou.
Nesmierne zložitý rytmus diela súvisí s metrom jednotlivých veršov. Menia sa aj nálady, formáty zapojenia orchestra, sólistov, či zborov, dynamika a dramatickosť stavby kompozície sú veľkou výzvou. Účinkujúci pod vedením dirigenta Kyzlinka to zvládli bravúrne.
Autor: Viera Polakovičová
písané z koncertu 26. 1. 2023
Martinů / Orff
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
26. januára 2023
Jaroslav Kyzlink, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster (SFZ)
Magdaléna Rovňáková, zbormajsterka (BChZ)
Gabriel Rovňák, zbormajster (BChZ)
Milan Paľa, husle
Mariana Sajko, soprán
Ondřej Koplík, tenor
Svatopluk Sem, barytón
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Bratislavský chlapčenský zbor
Bohuslav Martinů: Koncert pre husle a orchester č. 1, H. 226
Carl Orff: Carmina Burana
Súvisiace články:
Opera v Slovenskej filharmónii
V bratislavskej Redute zaznel koncert solidarity v spolupráci so Slovenským Červeným krížom
Veľkolepý Trojkráľový koncert Štátnej filharmónie Košice s Beethovenom
Začala sa 74. koncertná sezóna Slovenskej filharmónie
Emmanuel Villaume s ohňostrojom farieb v Slovenskej filharmónii
