Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

V Slovenskej filharmónii zaznie Česká rapsódia Bohuslava Martinů po 25 rokoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Slovenská filharmónia sa prestaví vo štvrtok a piatok 12. a 13. februára 2015 so stálym hosťom sezón SF, českým dirigentom, Petrom Altrichterom, ktorý po 25 rokoch uvedie na koncertnom pódiu SF Českú rapsódiu, kantátu pre barytón, zbor, orchester a organ H. 118 Bohuslava Martinů.

Toto dielo prináša zaujímavé spojenie troch zdanlivo nezlučiteľných elementov – protestantského chorálu Hospodin ráčí sám pastýř můj býti, asi najstaršiu českú cirkevnú pieseň Svatý Václave a texty českého básnika Jaroslava Vrchlického.

Český dirigent Petr Altrichter približuje pre portál Opera Slovakia okolnosti vzniku a posolstvo tohto raného diela B. Martinů, ktoré na koncertnom pódiu SF zaznie opäť po 25 rokoch.

“Martinů v čase písania tejto skladby bol hráčom Českej filharmónie, hral tam na husle, dokonca asi len ako na výpomoc, ani nemal stálu zmluvu. Dielo písal pri príležitosti vzniku Československa, ale hrali to myslím až o rok neskôr, na slávnostnom koncerte v roku 1919 – za účasti Masaryka. Na základe toho dostal potom Martinů štipendium a mohol študovať vo Francúzsku.

To dielo vznikalo v roku 1918 v dobe, kedy vznikalo Československo a spoločnosť riešila či je niekto Čech, Slovák, alebo Maďar, Nemec, okolo čoho boli vždy problémy, ale bol tam ešte jeden väčší problém – spoločnosť sa vtedy ostro delila na katolíkov a protestantov, obrodencov, mladočechov, staročechov,… Tí ľudia si vtedy robili neuveriteľné naschvály, ohovárali sa, zhadzovali pomníky, sochy, pamätníky, urážali sa, jednoducho nemali sa radi. Neviem, či to Bohuslav Martinů vtedy vycítil, alebo to robil vedome – ale to vlastne vôbec nie je dôležité – a on urobil takú vec, že z každého toho hlavného prúdu, ktorý v tej spoločnosti bol, vzal nejaký symbol. A to je ten protestantský chorál, tá katolícka pieseň a tá Vrchlického báseň. On to postavil dohromady, spojil to do jednej ,,muziky”. Ale aj to – on to mohol urobiť rôznym spôsobom, mohol to postaviť vyložene konfrontačne, kde by jeden potieral druhého, čo sa dá v hudbe veľmi jednoducho urobiť, alebo to spojiť a nechať to všetko existovať vedľa seba. On to spojil všetko do seba – hore v melódii mu beží protestantský chorál, doprevádza to “Svatým Václavem” – alebo naopak, a všetko to dohromady spojuje tá obrodenecká báseň a končí to opäť Svätým Václavom, čo bola vtedy asi najznámejšia česká pieseň. Páči sa mi, že to všetko spojil. Je to dielo, ktoré je svojim odkazom podľa mňa vždy veľmi potrebné a je ich takých málo!

Bohuslav Martinů, (1890-1959)

Bohuslav Martinů,
(1890-1959)

Hudobne bol Martinů ešte mladý, keď to písal a nemohol ešte dosiahnuť takú silu, ako napr. Beethoven, ale tá snaha priniesť posolstvo o čom to dielo je – aspoň tak to tam medzi riadkami cítim – je podobná ako v deviatej symfónii. Tá snaha ľudí skôr spájať, dávať dohromady, než dávať priestor tomu – dokazovať si každý svoju pravdu. Nakoniec – ak chceme prežiť – musíme sa my ľudia vždy nejako medzi sebou dohodnúť a nie jeden druhého chcieť likvidovať a prekrikovať sa o tom, kto má pravdu.

Tá skladba ležala v archíve Českej filharmónie strašne dlho, znovu objavená bola až niekedy v sedemdesiatych rokoch. Mám ju rád práve pre tú myšlienku, ktorú som z nej vycítil, tak to čítam. Možno by nejaký hudobný vedec povedal, že sú to moje fantázie, ale ja to v tej partitúre vidím, počujem a cítim. Každý rozumný človek tam spozná, ako je tam všetko umne pospájané.“

Toto dielo v programe Slovenskej filharmónie prichádza len pár dní po uskutočnenom Referende za ochranu rodiny, ktoré zanechalo v spoločnosti množstvo negatívnych emócií a namiesto odpovedí prinieslo napätie v rodinách, zvady medzi priateľmi, na pracoviskách, proti sebe postavilo občianskych aktivistov, tretí sektor, cirkvy, politikov, a v podstate spoločnosť rozdelilo na “nezmieriteľné” prúdy. Česká Rapsodie si svojho času dala za práve úlohu takéto nezmieriteľné prúdy spoločnosti pospájať a zjednotiť. Toto dielo preto prichádza symbolicky vo veľmi správnom čase.

Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia

Dielo rodáka z Poličky zaznie v interpretácii Slovenskej filharmónie, Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň) a českého barytonistu Ivana Kusnjera. Mimoriadne náročný organový part zaznie v interpretácii slovenského umelca Mareka Vrábla. Hudba Českej rapsódie je ušľachtilá, zainteresovaná, elegantná a motivačná zároveň. Na úvod koncertu je na programe predohra Kráľ Štefan op. 117 Ludwiga van Beethovena, ktorú skladateľ komponoval pre otvárací ceremoniál veľkého divadla v Budapešti. Predohru vystrieda Španielska symfónia pre husle a orchester d mol, op. 21 Edouarda Lala. Sólový part zaznie v interpretácii českého husľového virtuóza Ivana Ženatého.

Petr Altrichter – český dirigent, pôsobil ako šéfdirigent Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK, Kráľovskej liverpoolskej filharmónie, Juhozápadnej nemeckej filharmónii v Kostnici a vo Filharmónii Brno. Diriguje orchestre po celom svete, vrátane Berlínskych symfonikov, Londýnskych filharmonikov, BBC Symphony Orchestra, či Japonského symfonického orchestra, kde sa uplatňuje predovšetkým ako propagátor českej hudby. V Bratislave v ostatných sezónach uviedol napr. Dvořákov Stabat mater, 2. symfóniu Johanessa Brahmsa, Franckovu Psyché. V aktuálnej sezóne uviedie počas abonentných koncertov ešte 26. a 27. februára 2015 Rachmaninov 3. klavírny koncert, Rímske pínie Ottorina Respighiho a ukážky z Wagnerovej Valkýry. O necelé dva mesiace neskôr – 16. a 17. apríla budeme pod jeho taktovkou počuť Šostakovičovu 8. symfóniiu a Terezín Ghetto Requiem Sylvie Bodorovej.

www.filharmonia.sk

Pripravila: Natália Dadíková

zdroj: SF

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Natália Dadíková

spravodajkyňa a publicistka

Zanechajte komentár