V Slovenskom národnom divadle otvorili výstavu Bardi slovenskej opernej réžie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V utorok 17. mája 2022 sa v Slovenskom národnom divadle v Bratislave konala vernisáž výstavy venovanej trojici významných režisérskych osobností, ktoré svojim jedinečným a originálnym rukopisom takmer štyri desaťročia kreovali nielen operný súbor SND ale z pozície pedagógov aj opernú réžiu na Slovensku. Sú nimi Miroslav Fischer, Július Gyermek a Branislav Kriška. Výstavu pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom a návštevníkom divadla bude prístupná do konca júna 2022.

V úvode vernisáže zazneli príhovory manažérky výstavníckej činnosti Divadelného ústavu Zuzany Poliščák Šnircovej, riaditeľa Opery SND Lubora Cukra a opernej historičky, kritičky a vedeckej pracovníčky Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV Michaely Mojžišovej, autorky a kurátorky výstavy, ktorá je od roku 2021 predsedníčkou výboru Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT).

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, Lubor Cukr, Michaela Mojžišová, Zuzana Poliščák Šnircová, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

„V dnešnej dobe globalizácie a hosťujúcich umelcov si to už mladšia i stredná generácia divákov asi ťažko predstaví, ale od polovice päťdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov kreovala inscenačno-dramaturgickú tvár Opery SND takmer výhradne táto trojica režisérov. S ich nástupom sa končí éra českých režisérov v SND a slovenské operné divadlo sa aj v segmente réžie – tak ako už predtým v oblasti hudobno-vokálnej interpretácie či scénografie – vydáva samostatnou cestou.

V nasledujúcich desaťročiach, až do začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa k slovu prihlásila nová generácia režisérov (Marián Chudovský, Pavol Smolík, Martin Bendik) či konvertita z činoherného divadla Jozef Bednárik, sa Miroslav Fischer, Július Gyermek a Branislav Kriška podpísali pod drvivú väčšinu inscenácií v SND. Naša výstava tak v konečnom dôsledku nezachytáva len rukopis každého z nich, ale zároveň ponúka panoramatický pohľad na slovenskú opernú réžiu tohto obdobia.“, uviedla v príhovore vernisáže Michaela Mojžišová a dodáva:

Touto výstavou sme chceli vzdať hold umelcom, ktorí operu milovali a rozumeli jej, ctili si remeslo i kumšt, a operné divadlo formovali nielen z režisérskych či dramaturgických pozícií, ale aj ako pedagógovia nastupujúcich operných generácií na bratislavskom konzervatóriu a VŠMU. Jednoducho, boli profesionálmi každým cólom svojej existencie. Isteže, nie všetko, čo vytvorili, sa do histórie slovenského operného divadla zapísalo zlatými písmenami – no bez nich by možno žiadne slovenské operné divadlo nebolo.

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, Michaela Mojžišová, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

Výstava nadväzuje na dlhoročnú, kontinuálne pestovanú tradíciu Divadelného ústavu, ktorý reflektuje významné výročia tvorcov a interpretov. Idea venovať ju trojici operných režisérov vznikla ešte v minulom roku pri príležitosti deväťdesiatky Branislava Krišku (1931 – 1999) a Júliusa Gyermeka (*1931). Nakoniec zaúradovala pandémia a projekt sa realizoval až v roku deväťdesiateho výročia narodenia tretieho z nich, Miroslava Fischera (1932 – 2013).

Prečítajte si tiež:
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)
Takí sme (v Opere SND) boli…
Takí sme (v Opere SND) boli…, (pokračovanie)

Expozícia, ktorá je nainštalovaná vo foyeri novej budovy SND pri sále opery a baletu, pozostáva zo 16 panelov (grafický návrh Katarína Balážiková) s fotografiami inscenácií doplnených citátmi z recenzií popredných autorov – Viery Donovalovej, Zuzany Marczellovej, Viery Polakovičovej, Terézie Ursínyovej, Jaroslava Blaha, Vladimíra Blaha, Ladislava Čavojského, Mariána Juríka, Michala Palovčíka, Pavla Ungera či Igora Vajdu.

Autormi fotografií sú Ondrej Béreš, Ján Herec, Eduard Hollý, Mária Litavská, Katarína Marenčinová, Karol Miklóši, René Miko, Gejza Podhradský, Anton Sládek a Jozef Vavro. Použité materiály sú z Archívu Divadelného ústavu a Archívu Slovenského národného divadla.

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

„V prvom rade čestne priznávam, že to bola jedna z najťažších výstav, ktoré som doposiaľ pripravila (a to ich bolo viac než dvadsať). Predstaviť na priestore limitovanom pätnástimi panelmi prácu troch najvýznamnejších slovenských operných režisérov druhej polovice 20. storočia, nepredimenzovať pritom vizuál (šesť fotografií na paneli je maximum) a obrazovo i textovo vypovedať aspoň to základné o špecifikách ich rukopisov… Chvíľami som mala pocit, že je to nesplniteľné zadanie. Či a nakoľko sa ho podarilo naplniť, to nech posúdia návštevníci výstavy.

Mojou ambíciou bolo deklarovať, že hoci všetci traja režiséri vychádzali z – v tom čase dominantnej – realistickej operno-divadelnej poetiky, každý ju varioval sebe príznačným spôsobom: Miroslav Fischer dramatickými prostriedkami expresívneho i psychologického herectva, Július Gyermek herecky štylizovanejšie a výtvarne asketickejšie, Branislav Kriška v harmonickej symbióze všetkých zložiek hudobno-divadelnej interpretácie.“, predstavila pre Opera Slovakia koncepciu výstavy Michaela Mojžišová.

Miroslav Fischer sa narodil 6. decembra 1932 v Seredi, zomrel 23. apríla 2013 v Bratislave. Bol prvým absolventom štúdia opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V Opere SND pôsobil ako režisér istý čas bol šéfom súboru a riaditeľom divadla. Popri SND režíroval v Banskej Bystrici, Košiciach, v bratislavskej Komornej opere a v miestach svojho pedagogického pôsobenia – na VŠMU a konzervatóriu v Bratislave a spolupracoval aj s Československou televíziou. Jeho tvorbu na výstave predstavuje päť panelov na ktorých sú snímky z jeho réžií na operných javiskách aj mimo jeho domáceho pôsobiska, Fischerove zrelé roky, expresívne drámy ako aj divadelné výzvy 20. storočia.

Prečítajte si tiež:
Miroslav Fischer: Zostal som verný divadlu a opere (rozhovor z roku 2012)

Miroslav Fischer, foto: Iveta Schenková

„Režisérskemu naturelu Miroslava Fischera väčšmi vyhovoval žáner drámy inklinujúcej k naturalizmu než tituly, ktoré si vyžadovali vyššiu mieru štylizácie, a lepšie mu sedela opera tragická než komická. Priorita jeho práce spočívala v detailnom hereckom vedení interpretov a v dramaticky silnom, realisticky vernom aranžovaní príbehov. K jeho najlepším inscenáciám patria Grécke pašie Bohuslava Martinů, ktoré divákom v roku 1969 na prahu normalizácie ponúkli emocionálne intenzívnu metaforu toho, čím práve žili; ďalej expresívny, v intenciách totálneho hudobného divadla inscenovaný straussovský diptych (Salome, 1976; Elektra, 1980) či autentické sociálne drámy – Šostakovičova Katarína Izmajlovová (1984) a Bergov Wozzeck (1986).“, priblížila režisérsky rukopis Miroslava Fischera Michaela Mojžišová.

Július Gyermek sa narodil 18. apríla 1931 v Dolných Hámroch pri Banskej Štiavnici. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave opernú réžiu a v SND začínal ako asistent réžie v činohre a neskôr aj v opere, až sa vypracoval na režiséra Opery SND, ktorú spoluformoval aj z pozície šéfdramaturga. Je libretista, prekladateľ a pôsobil aj ako pedagóg. Režíroval aj v Štátnom divadle Košice a spolupracoval s Československou televíziou.

Prečítajte si tiež:
Javisko bez kulís a hľadisko plné divákov. Režisér a dramaturg Július Gyermek jubiluje
Režisér a dramaturg Július Gyermek – o porciách šťastia v živote a umení

Jeho tvorbu autorka výstavy predstavila na štvorici panelov, ktoré zachytávajú inscenácie komických opier, vykresľujú ho ako režiséra, ktorý nemal rád kulisy a tiež ako režiséra pôvodnej domácej tvorby, kde bol aj spoluautorom.

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, Július Gyermek, Michaela Mojžišová, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

Július Gyermek pristupoval k operným predlohám asketickejšie, netajac sa svojou neláskou ku kulisám. Výtvarnú zložku inscenácií, na ktorých spolupracoval najmä s Pavlom M. Gáborom a neskôr s Vladimírom Suchánkom, oslobodzoval od masívneho mobiliáru a v kontexte slovenskej operno-inscenačnej praxe novátorsky narábal so svetlom. V jeho režisérskej práci sú badateľné dva dramaturgické piliere. Prvým z nich bola tvorba 20. storočia, predovšetkým komického žánru, kde sa minuciózna realistická drobnokresba postáv často spájala s jemným ironickým alebo groteskným nádychom. Druhou oblasťou jeho tvorby boli diela majstrov belcanta Verdiho či Donizettiho, v ktorých prostredníctvom výtvarne striedmych, starostlivo vypracovaných aranžmánov vytváral vizuálne pôsobivý priestor pre sólistov i zbor.“, uviedla k javiskovej tvorbe Júliusa Gyermeka Michaela Mojžišová.

Július Gyermek sa osobne zúčastnil vernisáže. „Táto výstava ma veľmi milo prekvapila. Vďaka nej som si zaspomínal na obdobie svojho pôsobenia v opere. V čase môjho príchodu do SND uvádzali Borodinovu operu Knieža Igor, ktorá ma veľmi uchvátila, z nej predovšetkým Polovecké tance. V SND som začínal v činohre, ale keď som si toto dielo pozrel, rozhodol som sa prejsť do opery, kde som strávil dlhé roky. Práve som dopísal Pamäti, budú mať asi 100 strán.“ uviedol pre Opera Slovakia Július Gyermek a na otázku, ktorú zo svojich inscenácii pokladá za hodnú vyzdvihnutia, odpovedal. „Je to Benešova opera Cisárove nové šaty.

Na vernisáži sa zúčastnilo aj niekoľko pamätníkov, ktorí si so známym režisérom zaspomínali. Július Gyermek využil príležitosť aj na návštevu predstavenia. „Do divadla teraz vôbec nechodím, ale po dlhom čase si pôjdem dnes večer hneď po vernisáži pozrieť Verdiho Aidu.

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, Július Gyermek, Roman Bajzík (posledný Kriškov absolvent, dnes pedagóg Operného štúdia na Konzervatóriu v Bratislave) a dcéra Branislava Krišku, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia
Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, Michaela Mojžišová, Július Gyermek, Milada Synková, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

Branislav Kriška sa narodil 7. januára 1931 v Tisovci a zomrel 30. apríla 1999 v Bratislave. Študoval opernú réžiu na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Začínal ako režisér a neskôr bol aj dramaturgom opery Štátneho divadla Košice. Následne sa stal režisérom, dramaturgom aj šéfom Opery SND. Krátky čas pôsobil aj ako riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici. Dlhé roky bol pedagógom a vedúcim Operného štúdia VŠMU. Branislav Kriška je autorom monografie Giacomo Puccini: kontrasty verizmu, (Bratislava, Supraphon, 1970).

Prečítajte si tiež:
Režisér myšlienky a výtvarného videnia. Pred dvadsiatimi rokmi zomrel Branislav Kriška
K nedožitým deväťdesiatym narodeninám operného režiséra Branislava Krišku

Výstava na šiestich paneloch predstavuje jeho košické mladícke invencie, režijnú tvorbu od oratórno-výtvarných kompozícií poetického realizmu cez Pucciniho a Janáčka až po slovenskú tvorbu či jeho banskobystrické inscenácie.

Branislav Kriška (1931 – 1999), foto: Jozef Vavro/Archív SND

Branislava Krišku, ktorý do SND prišiel až v polovici šesťdesiatych rokov – po pozoruhodnej, divadelným novátorstvom a otvorenosťou k experimentu formulovanej dekáde v košickom Štátnom divadle –, asi najpriliehavejšie charakterizuje kvalitatívna vyrovnanosť inscenácií, ktoré stavali na harmonickej symbióze všetkých zložiek hudobno-divadelnej interpretácie. V šesťdesiatych a prvej polovici sedemdesiatych rokov prevažovali v jeho tvorbe monumentalizujúce výtvarné kompozície až oratórneho charakteru, s umierneným hereckým prejavom vyžadujúcim od interpretov vysokú pohybovú kultúru.

Od polovice sedemdesiatych rokov je u režiséra badať silnejúcu tendenciu k javiskovému realizmu, avšak bez naturalistických tónov, v ktorých invencia kráčala ruka v ruke so selekciou. Silnú pozíciu v jeho tvorbe Branislava Krišku zastávali diela Giacoma Pucciniho a Leoša Janáčka, ako režisér i dramaturg sa výrazne zaslúžil o presadzovanie pôvodnej slovenskej tvorby.“, opísala režisérsky rukopis Branislava Krišku Michaela Mojžišová.

Vernisáž výstavy ,,Bardi slovenskej opernej réžie“, DÚ – SND, 2022, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

Opera píše mimoriadne pestré dejiny už viac ako 400 rokov. Na území dnešného Slovenska sa spočiatku pestovala prostredníctvom produkcií kočovných operných spoločností buď v súkromí, v uzavretých spoločnostiach a neskôr aj v rôznych divadlách. Založením Slovenského národného divadla vznikla v roku 1920 prvá slovenská profesionálna operná scéna.

„Hovorí sa, že kto nepozná minulosť, nepochopí prítomnosť a nezaslúži si budúcnosť. Dnes máme častokrát tendenciu vnímať sa ako počiatok vecí – akoby sa až s nami začala písať história a to, čo bolo pred nami, nestojí za pozornosť. Táto výstava predstavuje umelcov, ktorí operné divadlo milovali, rozumeli mu, ctili si remeslo i kumšt, jednoducho boli profesionálmi každým cólom svojej existencie. Isteže, nie všetko, čo vytvorili, sa do histórie slovenského operného divadla zapísalo zlatými písmenami – no bez nich by možno žiadne slovenské operné divadlo nebolo.“, dodala k významu našej opernej histórie Michaela Mojžišová.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár