Dnes je: piatok, 21. 9. 2018, meniny má: Matúš, zajtra: Móric

V Slovenskom národnom divadle zneli Verdiho piesne

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Posledný koncert zo série Voci da camera v tejto sezóne bol 6. mája 2018 v SND venovaný piesňovej tvorbe operného velikána Giuseppe Verdiho. Pravdepodobne v dôsledku zmeny jedného zo štvorice účinkujúcich sa program napokon neskladal výlučne s majstrových piesní, ale v poslednej tretine koncertu prišlo aj na populárne Verdiho árie. Na koncerte vystúpili: tenorista Tomáš Juhás, barytonista Daniel Čapkovič, sopranistka Martina Masaryková (namiesto pôvodne ohlásenej Kataríny Juhásovej-Štúrovej) a mezzosopranistka Michaela Šebestová. Pri klavíri ich sprevádzal Róbert Pechanec.

 Verdiho piesne, ktoré tvoria okrajovú časť bohatej skladateľovej tvorby, už slovenskí operní fanúšikovia mohli počuť pred viacerými rokmi na Zvolenských hrách zámockých. Tam v rámci cyklu Mladé hlasy ich interpretovali poslucháči (či väčšinou poslucháčky) našich umeleckých škôl. Z nich viaceré sa potom uplatnili už aj na našich (príp. zahraničných) operných javiskách (Flórová, Bodorová, Kropáčková). V prípade Verdiho piesní (ale aj piesní jeho belcantových predchodcov) odlišne od tvorby nemeckých a francúzskych skladateľov nie je taký výrazný rozdiel medzi áriou a piesňou. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj teraz, keď niektoré hudobné myšlienky z prezentovaných piesní nám pripomínali isté skladateľove operné pasáže (úvodná Cupo é il sepolcro napríklad Simon Boccanegru, inde zasa náznak v barytónovej árii akoby vystrihnutý zo vstupnej árie Leonóry z Trubadúra atď.). Predsa však v hudobnej faktúre bolo menej dramatického pátosu a viac intímnych pritlmených vokálnych výpovedí.

Voci da camera, Opera SND, 2018, Daniel Čapkovič
foto: Peter Chvostek

Dvanásť interpretovaných piesní (skomponovaných medzi rokmi 1843 až 1869) však nijako nevyznievalo monotónne. Niektoré boli hĺbavé, iné zasa rozšafné (napr. Stornello), no všetky si vyžadovali dôsledne legátový spev a ponor interpreta do významu spievaného textu. Slúži ku cti všetkým štyrom interpretom, že nepodľahli opernej maniere a piesne tlmočili s pokorou, výrazovo a dynamicky diferencovane a kultivovane. V tomto zmysle si absolutórium zaslúžili najmä (hoci nielen) Daniel ČapkovičMichaela Šebestová. Piesne interpretované kvalitnou koloratúrkou Martinou Masarykovou boli viac stavané na hlasových ozdobách a efektoch, no v opernej časti koncertu aj ona krásne muzicírovala.

Voci da camera, Opera SND, 2018, Róbert Pechanec, Tomáš Juhás, Daniel Čapkovič
foto: Peter Chvostek

Hlas Tomáša Juhása znel v nižšej polohe a stredoch mäkko, vo výškach tvrdšie a kovovejšie, takže ako malý nedostatok by sa mu dal vytknúť práve nie celkom ideálny súlad tónov v spomínaných polohách. Výkon barytonistu interpretačne vyšiel priam dokonale, ide stále o lyrický, farebne tmavší a pútavý hlas, ktorý sa ani v árii Renáta z Maškarného bálu nenechal strhnúť k zbytočnej dramatizácii partu, zato dokázal svoj spev zvnútorniť a naplniť bohatým citom.

Voci da camera, Opera SND, 2018, Martina Masaryková
foto: Peter Chvostek

Voci da camera, Opera SND, 2018, Róbert Pechanec, Michaela Šebestová
foto: Peter Chvostek

Milým prekvapením bol (týždeň po kvalitnej Laure z banskobystrickej Giocondy) suverénny výkon Michaely Šebestovej. Jej farebne svetlejší, no dostatočne nosný a najmä vo vyšších polohách mimoriadne „šťavnatý“ tón sa okrem piesní ukázal v plnej nádhere v náročnej árii Verdiho Eboli, v ktorej odhalila aj svoj vzácny zmysel pre dramatický spev. Martina Masaryková v árii Caro nomeRigoletta pekne diferencovala a miešala lyrické miesta partu s exponovanými vysokými tónmi a Tomáš Juhás korektne zaspieval áriu Alfréda z Traviaty.

Voci da camera, Opera SND, 2018
Róbert Pechanec, Tomáš Juhás, Michaela Šebestová, Martina Masaryková, Daniel Čapkovič
foto: Peter Chvostek

Koncert ukončilo efektné kvarteto z Rigoletta. Spevákov, ako vždy suverénne, sprevádzal vynikajúci klavirista Róbert Pechanec. Jediným nedostatkom pekného koncertu bola slabá návštevnosť. Hoci pekné letné počasie mohlo odlákať časť potenciálnych návštevníkov, ide to opäť na vrub manažmentu opery a jeho neschopnosti získať pre pridružené podujatia (ako Voci da camera, nedeľné matiné pred premiérami, alebo programy Kontinuity) mladé publikum najmä spomedzi poslucháčov umeleckých škôl.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 6. 5. 2018

Voci da camera
Piesňová tvorba Giuseppe Verdiho
Opera SND, historická budova 6. mája 2018

Martina Masaryková, soprán
Michaela Šebestová, mezzosoprán
Tomáš Juhás, tenor
Daniel Čapkovič, barytón
Róbert Pechanec, klavír

Dramaturgia: Pavol Smolík

program koncertu

Giuseppe Verdi: Cupo è il sepolcro e mutolo (1843), slová: Cesare Cantù
(Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)

Giuseppe Verdi: Composizioni da camera (1838 – 1869)
-Il poveretto (Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)
-Stornello (Michaela Šebestová, Róbert Pechanec)
-Non t ́accostare all ́urna, pieseň z cyklu Šesť romancí (1845), slová: Jacopo Vittorelli
(Tomáš Juhás, Róbert Pechanec)
-More, Elisa, lo stanco poeta, slová: Tommaso Bianchi
(Michaela Šebestová, Róbert Pechanec)
-In solitaria stanza, slová: Jacopo Vittorelli
(Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)
-Perduta ho la pace, slová: Johann Wolfgang Goethe, taliansky preklad Luigi Balestri
(Michaela Šebestová, Róbert Pechanec)
-Deh, pietoso, oh Addolorat, slová: Johann Wolfgang Goethe, taliansky preklad Luigi Balestri
(Michaela Šebestová, Róbert Pechanec)
-Il tramonto, pieseň z cyklu Šesť romancí, č. 1 (1845), slová: Andrea Maffei
(Tomáš Juhás, Róbert Pechanec)
-La zingara, Pieseň z cyklu Šesť romancí, č. 2, slová: S. M. Maggioni
(Martina Masaryková, Róbert Pechanec)
-Ad una stella, pieseň z cyklu Šesť romancí, č. 3, slová: Andrea Maffei
(Tomáš Juhás, Róbert Pechanec)
-Lo spazzacamino, pieseň z cyklu Šesť romancí, č. 4, slová: S. M. Maggioni
(Martina Masaryková, Róbert Pechanec)
-Brindisi, pieseň z cyklu Šesť romancí, č. 6, slová: Andrea Maffei
(Tomáš Juhás, Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)

árie

Giuseppe Verdi: Rigoletto, 1851; libreto F. M. Piave
-ária Gildy – „Caro nome“
(Martina Masaryková, Róbert Pechanec)
Giuseppe Verdi: La traviata, 1853; libreto F. M. Piave
-ária Alfreda – „Lunge da lei“
(Tomáš Juhás, Róbert Pechanec)
Giuseppe Verdi: Maškarný bál, 1859; libreto A. Somma
-ária Renata – „Alzati! Eri tu“
(Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)
Giuseppe Verdi: Don Carlos, 1867; libreto J. Méry a C. du Locle, taliansky preklad A. Ghislanzoni
-Ária Eboli – „O don fatale“
(Michaela Šebestová, Róbert Pechanec)
Giuseppe Verdi: Rigoletto, 1851; libreto F. M. Piave
-kvarteto z 3. dejstva opery – „Un dì, se ben rammentomi“
(Martina Masaryková, Michaela Šebestová, Tomáš Juhás, Daniel Čapkovič, Róbert Pechanec)

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár