Na prvej strane bulletinu z koncertu tenoristu Pavla Bršlíka v SND (16. 10. 2019), upiera umelec pohľad na výsek Michelangelovej sochy Dávida. Návštevníkovi tohto koncertu (v novej budove SND) sa pritom vynárajú rôzne asociácie. Z viacerých ponechajme domnienku, že Pavol Bršlík sa pred každým vystúpením (nielen bratislavským) cíti ako biblický pastier Dávid, ktorý je prichystaný na boj s filištínskym obrom Goliášom: v danom prípade publikom.
Namiesto praku s kameňom, akým Dávid zabil Goliáša, však používa Bršlík hlas a imagináciu svojej osobnosti. Inou možnosťou je, že Bršlík je tiež akoby súčasným Dávidom – hráčom na lýru, ktorou onen pastier obveseľoval kráľa Saula v jeho smútkoch. Mnohorakosť výkladu na fotke bulletinu mohla byť už zámerom dramaturga koncertu Martina Bendika, vychádzajúceho z nápadu autora fotografie Jakuba Gulyása, s vizuálnym dotvorením Barborou Šajgalíkovou…
Koncert Pavla Bršlíka v SND však nebol iba celovečerným „bojom“ vzácneho sólistu o priazeň poslucháčov, ale aj spoluprácou ďalších spoluúčinkujúcich umelcov: zboru Opery SND so zbormajstrom Ladislavom Kaprinayom a orchestra Opery SND na čele s Rastislavom Štúrom, riaditeľom a šéfdirigentom Opery SND. Pavol Bršlík si na koncert – pripomínajúci aj jeho životné jubileum (nar. 9. marca 1979) – prizval za hostí našich popredných sólistov z Opery SND: sopranistky Ľubicu Vargicovú, Evu Hornyákovú a barytonistu Pavla Remenára.
Od všetkých sme počuli nečakane veľa programových čísel: šestnásť, k tomu dva Bršlíkove sólové prídavky: slnečnú pieseň tenorov O Sole Mio a Dusíkovu „znárodnelú“ pieseň Najkrajší kút v šírom svete, je moja rodná zem. Tenorista sa tak zúčastnil na desiatich číslach večera, s prídavkami dokonca na dvanástich(!), niekedy jedno za druhým, čo je obdivuhodné nasadenie síl a hlasu v porovnaní s podobnými koncertmi medzinárodných hviezd, ku ktorým Bršlík nepochybne patrí.
Iba krátko pripomeniem, že Pavol Bršlík je dnes hviezdou veľkých operných domov v Berlíne, v parížskom Théâtre du Châtelet, v Kráľovskej opere v Bruseli a Londýne, ale aj v newyorskej Metropolitnej opere, Viedenskej štátnej opere, v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, Saskej štátnej opere v Drážďanoch, v Zürichu – ale aj v našom Slovenskom národnom divadle, kde rád hosťuje. Z jeho postáv je nezabudnuteľne štýlový Ottavio v Mozartovom Donovi Giovannim, Tamino v Čarovnej flaute, rad postáv v romantickom (zvlášť talianskom) repertoári a v ostatnej dobe mu pribúdajú aj postavy v operách autorov 20. storočia (A. Berg, R. Strauss, B. Britten). Vo všetkých vyniká nielen jeho nádherný lyrický tenor, ale aj neobyčajne citové prežívanie postáv, adekvátne štýlové chápanie a dopĺňanie repertoáru z opier autorov 20. storočia.
Koncert, naplnený do posledného miesta na prízemí i balkóne novej budovy SND, sa začal sústredene predvedeným, interpretačne detailne naštudovaným, ohňom dirigenta posväteným Intermezzom z Pucciniho opery Manon Lescaut. Rastislav Štúr v tomto orchestrálnom čísle potvrdil svoju pozíciu dirigenta prvej opernej kategórie, ktorý dokáže s orchestrom národnej scény predviesť veľké večery. Škoda ho na poste riaditeľa… Všetky inštrumentálne sprievody, až na malé výnimky v nástupoch, boli aj vo vokálnych číslach detailne vypracované, s mimoriadnym citom k sprievodu popredných sólistov a zboru.
Škoda, že úvodné vokálne číslo – dueto Alfreda a Violetty z Verdiho La traviaty: Parigi, o cara v podaní Pavla Bršlíka a Ľubice Vargicovej nevyznelo intonačne isto, jemne pod tónom u oboch sólistov, u tenoristu matne v nerozospievaných výškach. Zato hneď nasledujúce dueto z Bizetovej opery Lovci perál: Au fond du temple saint v podaní barytonistu Pavla Remenára a tenoristu Pavla Bršlíka, vyjadrujúce priateľstvo dvoch sokov v láske Zurgu a Nadira bolo interpretované v hlbokom vokálnom sústredení a detailnom vyznení všetkých fráz i tónov. Bolo to vskutku „posvätné“ vyjadrenie citov priateľstva.
Pavol Remenár so svojím lyrickým barytónom ideálne znel s introvertne prežitým, akoby do srdca položeným prejavom Pavla Bršlíka. Dueto sa však nemuselo nadmieru partnersky rozohrávať. Z čias tenoristovej vokálnej mladosti zaznela – so stále plným chlapčenským zanietením a citovým prebudením – ária Nemorina Una furtiva lagrima z Donizettiho Nápoja lásky. V nej sa naplno prejavil stále mladý, svieži, bezchybný lyrický hlas Pavla Bršlíka, javiskovo priam ideálneho na postavu chlapčenského Nemorina.
Na Donizettiho repertoár nadviazala ďalším číslom naša popredná koloratúrna sopranistka Ľubica Vargicová, ktorá vystriedala tenoristu v jeho veľkom úvodnom nasadení. Predviedla áriu Lindy Ah! Tardai troppo z Donizettiho opery Linda di Chamounix. Jej čistý, jasný, pohyblivý hlas koloratúry dnes znie síce v tmavšom, zaujímavom odtieni, než v časoch vrcholu jej domácej i zahraničnej kariéry, ale stále obdivuhodne isto, v početných nárokoch ozdôb, pritom s typicky veľkou nosnosťou hlasu a výrazovým fluidom. V recitatíve, cavatine i strette bol hlas Ľubice Vargicovej svedectvom kvalitného technického základu (škoda menšieho tremola), ale aj inšpirovanej chvíle, s prvotriednymi partnermi, ktorí v ten večer prevyšovali prevádzku.
Pavol Bršlík vystriedal prvú dámu našej koloratúry áriou Rodolfa Quando le sere al placido z Verdiho opery Luisa Miller. Po dramatickom recitatívnom úvode zaspieval v absolútnom citovom sústredení a hlasovej kráse pokojnú, vokálne nádhernú verdiovskú áriu.
Dueto Va! Je t’ai pardonné!… Nuit d’hyménée z Gounodovej opery Romeo a Julia predniesol Pavol Bršlík s Evou Hornyákovou. V tomto čísle sa stretli dvaja ideálni lyrickí vokálni umelci a súčasne javiskovo krásni operní partneri, ktorí svojimi hlasmi podopreli mladistvé, pritom hlboko silné city lásky.
Po prestávke zaznelo orchestrálno-zborové prelúdium Inno del sole z pomerne neznámej opery Iris od Pietra Mascagniho. Mladý zbormajster Ladislav Kaprinay a Rastislav Štúr v ňom predstavili iné, zvukovo kontrastnejšie číslo, než je v známom lyrickom prelúdiu z Mascagniho Sedliackej cti. Hudba tu zaznela v plnej zvučnosti a prekomponovanosti orchestra i miešaného zboru. Ten reprezentoval ďalšiu, kvalitne pripravenú, v každej hlasovej skupine vyladenú (v mužskej časti o niečo lepšiu) kolektívnu zložku zboru Opery SND.
Eva Hornyáková predniesla na koncerte aj nádhernú modlitbu Desdemony Ave Maria z Verdiho Otella. Momentálne je táto vokálne lyrická, slovo i hudbu jedinečne prežívajúca sopranistka s veľkou kultúrou prejavu, ideálnou predstaviteľkou (nielen) Desdemony. Určite by bola strhujúcou partnerkou každému Otellovi aj na medzinárodnej scéne.
Návratom do Donizettiho hudby a repertoáru belcantových opier bolo dueto Lucie a Edgarda Sulla tomba z 1. dejstva opery Lucia di Lammermoor. S vokálnou prezentáciou koloratúr a tenora patrí do veľkého repertoáru svetových sopránových a tenorových hviezd – tentokrát Vargicovej a Bršlíka. Obaja umelci ho predniesli s plnosťou, sústredenosťou v každej hlasovej polohe, voľnosťou, pohyblivosťou, vyrovnanosťou a krásou tónu v ozdobách, ale najmä v plynulom legate.
Po árii Escamilla Votre toast… Toréador en garde z Bizetovej Carmen, obľúbenej chuťovke publika – na koncerte v podaní príliš lyricky znejúceho Escamilla, barytonistu Pavla Remenára a mužského zboru Opery SND – zaznelo ďalšie vokálne sólo: Lamento Federica É la solita storia del pastore z opery Arlézanka od Francesca Cilèu. Pavol Bršlík ho predniesol s poéziou v prednese i farbe svojho lyrického tenora – i keď s trochu s menej zvučnými vysokými tónmi. Žeby v tej chvíli prekonával v náročnom programe istú vokálnu únavu?
Modlitba La Vergine degli angeli z Verdiho Sily osudu bola v podaní Evy Hornyákovej s jej štíhlym, pritom mäkko znejúcim sopránom a celkovým pôsobením pôvabnej a elegantnej umelkyne, vyvrcholením sólového hosťovania sopranistky v programe Pavla Bršlíka. Ten zase v árii Lenského Kuda, kuda vy udalilis z Čajkovského opery Eugen Onegin pripravil jeden z vrcholov svojho operného večera. Nielen krásnym lyrickým prednesom, ale celou výrazovou dramaturgiou obrazu lúčenia mladého básnika zo životom. Bol to nádherný, slovansky vrúcny, rusky autentický zážitok, v strede árie s plnými, farebnými tónmi, istými výškami – v závere s lyrickou rezignáciou…
Ako vie byť ozajstný umelec kontrastný v nálade i tempe, rozšantený a pohybovo svieži, dokázal Pavol Bršlík v duete Hanny a Danila Lippen schweigen z Lehárovej operety Veselá vdova. Spolu s Evou Hornyákovou roztancovali pódium v známom valčíkovom tempe a nálade. Z prejavu oboch umelcov sršala mladosť, elegancia a operetný švih.
Na záver programu zaznelo Brindisi, slávny šampanský prípitok Libiamo ne’lieti calici z Verdiho La traviaty v podaní miešaného zboru a štyroch sólistov: Bršlíka, Remenára, Vargicovej a Hornyákovej. Akoby zo všetkých spadla zodpovednosť, tréma, a tak sa umelci rozospievali s radosťou a uvoľnenosťou, ako to už pri Brindisi býva… Po nekončiacom potlesku obecenstva akoby tenorista nepoznal únavu. A tak sme si v jeho podaní vypočuli pieseň O Sole Mio s pravou talianskou vrúcnosťou i temperamentom, ale aj s radosťou zo slnka, prežitého dňa či vydareného koncertu.
S umelcovým entuziazmom zaznela na záver aj hymnická Dusíkova pieseň Najkrajší kút v šírom svete. Bolo to vyznanie lásky k rodnej zemi, takej neskonale milovanej ďalším vynikajúcim slovenským vokálnym „tulákom“ v šírom svete umenia: Pavlom Bršlíkom.
Koncert sa stal operným darom Pavla Bršlíka k 100. výročiu našej národnej reprezentačnej scény Slovenskému národnému divadlu. Svojím spôsobom to však bol aj dar SND nášmu jubilujúcemu spevákovi. Najmä domácou atmosférou, srdečnosťou, ktoré musia každého umelca, dlhodobo pôsobiaceho v cudzine, nabiť energiou a pocitom lásky k rodnej zemi.
Pre všetkých zúčastnených, medzi ktorými boli v preplnenej sále opery a baletu SND mnohé osobnosti kultúrno-spoločenského života (prvorado náš vynikajúci tenorista Peter Dvorský, ako aj dlhoročná pedagogička Pavla Bršlíka – pani prof. Vlasta Hudecová), boli všetci prítomní svedkami umeleckého večera, na aký sa spomína po celý budúci život.
Pritom v duchu rezonovalo jedno pekné vyznanie Pavla Bršlíka: „Divadlo je krásna vec, ale nie je to celý život“. Ten žije určite aj Pavol Bršlík medzi veľkými chvíľami svojho umenia. Tak, nech je mu bohato a nadlho dopriate jedno i druhé! V plnom zdraví a v krásnych zážitkoch duše z výnimočného daru, aký dostal do vienka svojho života – ako niektorí šťastní velikáni z nášho malého národa.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 16. 10. 2019
Koncert Pavla Bršlíka a jeho hostí
Opera SND, nová budova SND, 16. októbra 2019
Pavol Bršlík, tenor
Ľubica Vargicová, soprán
Eva Hornyáková, soprán
Pavol Remenár, barytón
Rastislav Štúr, dirigent
Ladislav Kaprinay, zbormajster
Orchester a zbor Opery SND
Dramaturgia: Martin Bendik
program koncertu
G. Puccini: Manon Lescaut, Intermezzo
orchester Opery SND
G. Verdi: La Traviata, Dueto Alfreda a Violetty, Parigi, o cara
Pavol Bršlík, Ľubica Vargicová
G. Bizet Lovci perál, dueto Zurgu a Nadira, Au fond du temple saint
Pavol Remenár, Pavol Bršlík
G. Donizetti: Nápoj lásky, ária Nemorina, Una furtiva lagrima
Pavol Bršlík
G. Donizetti: Linda di Chamounix, ária Lindy, Ah! Tardai troppo
Ľubica Vargicová
G. Verdi: Luisa Miller, ária Rodolfa, Quando le sere al placido
Pavol Bršlík
Ch. Gounod: Romeo a Júlia, dueto Romea a Júlie, Va! Je t’ai pardonné!… Nuit d’hyménée
Pavol Bršlík, Eva Hornyáková
prestávka
P. Mascagni: Iris, prelúdium Inno del sole
orchester a zbor Opery SND
G. Verdi: Otello, ária Desdemony, Ave Maria
Eva Hornyáková
G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, dueto Lucie a Edgara, Sulla tomba
Pavol Bršlík, Ľubica Vargicová
G. Bizet Carmen Ária Escamilla, Votre toast… Toréador en garde
Pavol Remenár
F. Cilèa: Arlézanka Lamento Federica, É la solita storia del pastore
Pavol Bršlík
G. Verdi: Sila osudu, modlitba, La Vergine degli angeli
Eva Hornyáková, mužský zbor Opery SND
P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, ária Lenského, Kuda, kuda vy udalilis
Pavol Bršlík
F. Lehár: Veselá vdova, dueto Hanny a Danila, Lippen schweigen
Pavol Bršlík, Eva Hornyáková
G. Verdi La Traviata, Brindisi, Libiamo ne’lieti calici
Pavol Bršlík, Ľubica Vargicová, Eva Hornyáková, Pavol Remenár
