V Žiline si pripomenuli 30. výročie Nežnej revolúcie a s orchestrom si zahrali detskí hudobníci

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na koncertnom pódiu Domu umenia Fatra v Žiline zaznel koncom novembra Slávnostný koncert Štátneho komorného orchestra k 30. výročiu Nežnej revolúcie z diel exilových autorov Kolkoviča a Kupkoviča v konfrontácii s netradične poňatým Mozartom a beatlesovkami v barokovom šate. Začiatkom decembra sa s orchestrom ŠKO predstavili talentované deti.

Záverečné týždne kalendárneho roka boli – ak nie presýtené, tak určite nasýtené množstvom galapodujatí celebrujúcich okrúhle jubileá. Dramaturgia Štátneho komorného orchestra Žilina neobišla 45. výročie činnosti svojho orchestra a zakrátko si pripomínala 30. výročie zmeny režimu, jubileum zlomovej Nežnej revolúcie.

V ostatných dňoch a týždňoch sa na túto tému hovorilo veľa s cieľom pripomínať a sprístupňovať (najmä) mladým fakty a pravdy o minulom režime i hodnoty reálneho pojmu Sloboda. Zavše sa zdalo, že slovami sa plytvá, že pod ťarchou kvantity strácajú svoju podstatu, presvedčivosť aj váhu…

Hovoriť preto o udalostiach, ktoré znamenali fatálny obrat v našich pohnutých dejinách inou, neverbálnou cestou bolo v oných dňoch vítané. Chvályhodné je, že dramaturgia Štátneho komorného orchestra Žilina ako jedna z výnimiek nesiahla po klišé vo výbere skladieb programu koncertu 21. novembra 2019, ale dôvtipne zašifrovala odkaz uplynulých desaťročí ,,gňjotu” do konštelácie autorov – ich kompozícií.

Oliver Dohnányi, Saxophone Syncopators, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik Kučavík

Dôsledok reakcie na roky poroby bola aj markantná rebélia. Tá bola ako modus zapísaná v programe – autoroch uvádzaných skladieb. Výrazom odporu onej etapy bol exodus, exil, či emigrácia. Traja z participujúcich skladateľov programu náležia práve do tejto sorty rebelov, bytostí, voliacich neľahký, no relatívne oslobodzujúci údel. Jozef Kolkovič, Ladislav Kupkovič, Peter Breiner. Stimuly a spôsob bytia, aj keď majúci rovnaké východiská, dosť sa líšili.

Každý z nich si však vydobyl suverenitu, obhájil – aj v konfrontáciách – svoju pravdu a vlastné umelecké presvedčenie. Kolkovič odišiel koncom 70. rokov, žije a tvorí v USA, zjavne sa mu darí: dokumentuje to permanentný záujem o jeho tvorbu, ako v (jeho) zámorí, tak aj u nás. A hovorí o tom nielen záujem, ale aj výraz a estetika jeho dikcie. Kolkovič našiel zrejmý optimálny spôsob vyjadrenia. Kompozične dospel do šťastnej symbiózy, ktorá reflektuje jeho mnohostranné hudobné záujmy. Skladby, ktoré som mala možnosť počuť ma vždy presvedčili. Nielen nekonformnosťou, ale zvláštnou dávkou vyváženosti, mierou vkusu aj erudovanosti v kombinovaní, balanse a ,,zlučovaní” podnetov (artificiálnych s ,,nevážnymi” elementmi…), a najmä živou spontánnosťou, vskutku slobodou a vtipom okorenených formulácií.

Oliver Dohnányi, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik Kučavík

Na koncerte uvedené ,,šťavnaté” Allegro, invenčne sýtené mozartovským orbitom, bolo toho rukolapne znejúcim dôkazom… V muzikantskej pohode sa vyžívali hráči orchestra, aj dirigent Oliver Dohnányi, ktorému ideové predznamenanie večera evidentne konvenovalo. Peter Breiner sa usadil tiež na americkom kontinente, kde ako svetoobčan prosperuje. Vždy vzbudzoval pozornosť aj odvážnymi, recesisticky štylizovanými skladbami. Širšie masy osobitne oslovil zručne aranžovanými sériami v duchu i forme concerta grossa, v ktorých mu boli východiskovou paradigmou slávne, doslova svetovo zľudovené hity skupiny Beatles.

Týchto sérií zdatne a technicky dôvtipne vyprodukoval dosť. Sú vďačné, počúvateľné, z pódia potešia širšie publikum. Za osobitnú zmienku stojí sólistický part, ktorý v prípade štvrtej série Breinerových beatlesoviek brilantne, noblesne, aj s prídychom humoru stvárnil Lukáš Szentkereszty. Tretím autorským ,,slobodomyseľným exilovcom” večera bol Kupkovič, ktorý pre veľký zvyšok života zvolil Nemecko (predtým západné…).

Saxophone Syncopators, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik Kučavík

Niekdajší avantgardista, líder Hudby dneška, happeningov a tvorivých odváh, zakotvil v tvorbe – dosť paradoxne, priam nevídane, v zóne tradícií, konvencií a klasicky klasicizujúcich hodnôt. Jeho exilová tvorba (patrí k nej aj uvedená Symfónia B dur z roku 2015) znamená doslova prísahu overeným hodnotám. Až dosiaľ sa nám vidí ako enigma, že v ich duchu – ctiac literu klasiky – komponoval niekdajší rebel a ,,povstalec”… Saxofón, nástoj – patent minulého storočia, ako nositeľ slastných myšlienok a podmaňujúcich múzických nápadov sa celkom nie náhodou ocitol v centre pozornosti aj nášho elitného klaviristu Ladislava Fančoviča.

Prečo si adoptoval tento zdanlivo plebejský, no o to viac dráždivo a imaginatívne znejúci nástroj vie asi len on… Každopádne, skvele si ho nielen technicky osvojil, no zostavil aj skvele znejúci ansámbel Saxophones syncopators. Ten okrem neho, ako hráča barytónového partu, združuje ďalších členov: Pavla Hoďu (soprán-sax) Frederiku Babuliakovú (alt) a Jána Gašpáreka (tenor). Pre niekoho, najmä puritánsky zmýšľajúceho konzervatívca by sa zdal prepis či adaptácia Mozartovej Koncertantnej symfónie, v origináli s orchestrom ,,diskutujúce” kvarteto (pôvodne hoboj, klarinet, fagot a lesný roh), do znenia saxofónovej formácie možno kacírska.

Oliver Dohnányi, Saxophone Syncopators, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik Kučavík

Mne však lichotila nielen odvaha a vízia novej farby. Imponujúca bola hlavne miera a decentnosť, s akou bola ,,repetícia/reparácia” partitúry servírovaná. Bolo to mozartovské, ale aj štýlové, vo farbe, myslení, aj v nuansách mierne posunuté do aktualizovaného absolútna. A to sa vôbec neprieči vkusu a muzikantskému citu. Konvenoval mi duch. Nová farba tentokrát ,,pripísaná” k dobovej výbave mladého neutíchajúceho rebela Wolfganga Amadea Mozarta. Ten však ostáva stále očarujúci (možno aj očarený) medzi nami…

Deti s orchestrom

Žilinský Štátny komorný orchester má o. i. dôsledne vybudovanú bázu týkajúcu sa edukácie, resp. činnosti orientovanej na podporu a rozvoj umeleckých aktivít mládeže. Okrem bežných vzdelávacích cyklov programovo apeluje na praktickú interpretačnú stránku detí, zapája ich do ,,deja” na profesionálnom pódiu. Jedným z ukážkových podujatí tohto typu bol koncert 5. decembra, ktorý prebiehal pod titulom Deti s orchestrom.

Už v prvej skladbe, v pôvabnej Suite v starom slohu pre sláčiky od Milana Nováka zasadlo k ,,oficiálnym” pultom aj niekoľko mladých adeptov, frekventantov ZUŠ L. Árvaya, ako súčasť telesa vedeného dirigentom Martinom Leginusom. Umelecky participoval a deti pripravoval skúsený pedagóg Radovan Varga. V ďalšom priebehu prvej časti večera sa predstavili dve sólistky, nádeje koncertného života, obe laureátky, držiteľky vysokých ocenení z prestížnych súťaží.

ŠKO Žilina a deti zo ZUŠ L. Árvaya v orchestri, 2019, foto: Roderik Kučavík
Ajna Marosz, Martin Leginus, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik Kučavík

Talentovaná Žilinčanka Ajna Marosz (2007) nadchla vyspelou interpretáciou v Sammartiniho Koncerte F dur pre zobcovú flautu, sláčiky a continuo (spolupráca J. Hamplová) s mimoriadnou dávkou muzikality a pre jej vek až udivujúcim vkusom aj citom pre štýlovú formuláciu a presné frázovanie. Bolo by prekvapením, keby mladučká flautistka nepokračovala v štúdiu a hre na atraktívnom, nie ,,každodennom” hudobnom inštrumente. Pri jej danostiach je predpokladom, že priebežne obohatí galériu svojich ocenení, z ktorých nateraz najcennejšou trofejou je tohtoročné víťazstvo na Open Recorder Days v Amsterdame.

Vysoké nároky sólového partu v Bruchovom Koncerte č. 1 g mol pre husle a orchester obdivuhodne, priam suverénne zvládla Poľka Marcelina Rucińska (2007). Solídna miera precíznosti a manuálnej zdatnosti je u huslistky podporená očividnou vnútornou kultúrou, vyspelým senzitívnym chápaním hudobného textu a jeho podstaty. Istota, akú šírila z pódia, hovorí o jej mnohých skúsenostiach zo súťažných aj koncertných podujatí. Dirigent, ktorý v každej svojej produkcii obhajuje komplexnosť a tvárnu pohotovosť, v tejto časti koncertu bodoval ďalším svojím kreatívnym rozmerom: dávkou empatie a schopnosti inšpiratívne a emancipovane komunikovať s mladými hudobníkmi, jednak ,,zabudovaných” v organizme orchestra, jednak so sólujúcimi hudobníčkami.

Marcelina Rucinska, Martin Leginus, ŠKO Žilina, 2019, foto: Roderik

Ešte väčší plezír a uvoľnenie exponoval Leginus v záverečnej skladbe, v Symfónii č. 25 g mol W. A. Mozarta, kde mal priestor priam epikurejsky si vychutnávať mozartovské lahôdky. Partitúru ,,prevzdušnil”, hudbu napojil ťahom, temperamentom – chvíľami až príliš markantným – zdá sa však, že s mozartovskou poetikou jeho vnútro, aj umelecké presvedčenie rezonuje výdatne. Aj tento koncert sa končil pohladením, aké dokáže uštedriť krásna hudba…

Autor: Lýdia Dohnalová

písané z koncertov 21. 11. a 5. 12. 2019

Slávnostný koncert Štátneho komorného orchestra k 30. výročiu Nežnej revolúcie
Dom umenia Fatra Žilina, 21. novembra 2019

Oliver Dohnányi, dirigent
Lukáš Szentkereszty, husle, koncertný majster ŠKO
Saxophone Syncopators v zložení:
Pavol Hoďa – soprán / alt saxofón
Frederika Babuliaková – alt saxofón
Ján Gašpárek – tenor saxofón
Ladislav Fančovič – barytón saxofón, aranžmán

Jozef Kolkovič: Allegro
Wolfgang Amadeus Mozart
Koncertantná symfónia KV 297b v úprave pre saxofónové kvarteto a orchester
Peter Breiner: Beatles concerto grosso č. 4
Ladislav Kupkovič: Symfónia B dur

Tutti pro – Duti s ŠKO
Dom umenia Fatra Žilina, 5. decembra 2019

Martin Leginus, dirigent
Ajna Marosz (12), zobcová flauta
Marcelina Rucinska (13), husle, Poľsko
Štátny komorný orchester Žilina
deti zo ZUŠ L. Árvaya v orchestri

Milan Novák: Suita v starom slohu pre sláčiky
Giovanni Battista Sammartini: Koncert F dur pre zobcovú flautu a sláčiky
Max Bruch: Husľový koncert č. 1 g mol op. 26
Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia č. 25 g mol KV 183

www.skozilina.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár