Varšavská filharmónia ponúkla Szymanowského i bratislavského rodáka Schmidta

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bola to neplánovaná návšteva. Možno ju podnietila aj blízkosť hotela od budovy Varšavskej filharmónie, ktorej orchester v môj voľný večer vábil zaujímavou programovou zostavou. No bola to hlavne zvedavosť, keďže reprezentatívne poľské teleso sme na Bratislavských hudobných slávnostiach počuli naposledy v roku 2005.

Druhý z dvojice abonentných koncertov Varšavskej filharmónie (hrajú ich v piatky a soboty) hostil za dirigentským pultom drážďanského rodáka, momentálne hlavného dirigenta súboru Solistes Européens Luxemburg a Symfonického orchestra španielskeho rozhlasu a televízie Christopha Königa. Sólistom bol tridsaťdvaročný francúzsky klavirista Lucas Debargue, štvrtý na Čajkovského súťaži v Moskve (2015), kde získal Cenu asociácie kritikov.

Lucas Debargue, Christoph König, Varšavská filharmónia, 2023, foto: Jarosław Deluga

Čo ma však lákalo najväčšmi, bola dramaturgia večera, najmä jej dve ťažiskové skladby. Otváracím číslom programu bola predohra k opere Čarostrelec od Carla Mariu von Webera. Hoci ide o pomerne často uvádzanú skladbu, podľa bulletinu, kde zakaždým uvádzajú rok poslednej interpretácie daného diela Varšavskou filharmóniou, sa do sály vrátila po šestnástich rokoch. Christoph König jej vtisol presnú, na kontrasty bohatú formu, anticipujúcu časti árií hlavných hrdinov romantickej opery. Je to pritom chúlostivá predohra, preverujúca dispozície lesných rohov, monolitnosť sláčikov a zároveň uvádzajúca poslucháča do atmosféry celého diela. Orchester v nej obstál bezchybne. Aj z hľadiska kritéria, ktoré považujem za dôležité, a tým je schopnosť hrať v pianissime.

Prečítajte si tiež:
Varšavská Sila osudu očami Mariusza Trelińského a Borisa Kudličku

Druhým programovým bodom sa stala Symfónia č. 4 („Sinfonia concertante“), op. 60 od Karola Szymanowského. Je komponovaná pre klavír a orchester, pričom skladateľ ju venoval svojmu priateľovi Arturovi Rubinsteinovi. Premiéru v roku 1932 (skladba vznikla v krátkom časovom úseku počas pobytu v Zakopanom) však zahral sám jej autor. Paradoxne ju nenazval klavírnym koncertom, ale koncertnou symfóniou, keďže nebol presvedčený, že je dostatočným špecialistom pre tento nástroj.

Christoph König, Varšavská filharmónia, 2023, foto: Jarosław Deluga

Sólový part v troch odlišných vetách nemá ambíciu žiariť vonkajškovou virtuozitou. Jeho úlohou je v neľahkej pozícii byť integrálnou súčasťou celého inštrumentálneho aparátu. Neznamená to vôbec, že zvuk sólistu je v úzadí. Naopak, vynára sa spod bohatého, farebne diferencovaného nástrojového pradiva ako rafinovaný prvok s priestorom pre plastické výrazové a dynamické tvarovanie celku.

Karol Szymanowski, ktorého operu Kráľ Roger s veľkým úspechom koncom roka 2022 naštudoval operný súbor Štátneho divadla v Košiciach, bol majstrom inštrumentácie, rozmanitých farebných variácií a nálad. Tri vety (úvodná radostne lyrická, stredná tklivo sentimentálna a nostalgická, posledná živo tanečná) v podaní dirigenta Christopha Königa presne reagovali na ducha partitúry. Technicky výborne disponovaný a výrazovo zanietený klavirista Lucas Debargue vytvoril s orchestrom impozantný 25-minútový celok. Sólista sa ešte odmenil publiku prídavkom z tvorby Domenica Scarlattiho.

Lucas Debargue, Christoph König, Varšavská filharmónia, 2023, foto: Jarosław Deluga

Opäť údaj z bulletinu: vo Varšavskej filharmónii sa Szymanowského 4. symfónia hrala naposledy v novembri 2018. A ešte perlička zo sály. Medzi predohrou k Čarostrelcovi a Szymanowského koncertnou symfóniou bolo potrebné umiestniť na pódium klavír. Manéver sa začal podobne ako v bratislavskej Redute, odsunom hráčskych stoličiek a pultov, dokonca z oboch strán. A potom nastalo prekvapenie. Koncertné krídlo sa na javisku vynorilo pomocou výťahu z priestoru pod ním.

Druhú časť večera tvorila 4. symfónia C dur z pera bratislavského rodáka Franza Schmidta. Išlo o vôbec prvé uvedenia diela Varšavskou filharmóniou. Na osobnosť skladateľa, dirigenta, inštrumentalistu a pedagóga nahliada svet rôznou optikou. Medzi zrodom po sebe predvedených diel Szymanowského a Schmidta, uplynul len jeden rok. Pritom štýl rakúskeho autora vyviera z úplne odlišných prameňov. Je to kompozícia vyslovene postromantická, ovplyvnená väčšmi poetikou Richarda Wagnera, než autorov, ktorí tvorili paralelne s ním (Mahler, Richard Strauss).

Christoph König, Varšavská filharmónia, 2023, foto: Jarosław Deluga

Franz Schmidt je menej frekventovaným skladateľom aj pre jeho údajné spojenectvo s nacizmom. Hoci na druhej strane sa ozývali relevantné hlasy, hovoriace len o jeho mimoriadnej politickej naivnosti. Faktom však ostáva, že premiéru 4. symfónie vložil do rúk výrazne pronacistického Oswalda Kabastu. Odhliadnuc od toho, špecifickosť tejto skladby spočíva v jej reflexii tragickej životnej udalosti. V roku 1933 zomrela v dôsledku popôrodných komplikácií Schmidtova jediná dcéra Emma. Dielo sám označil ako rekviem za ňu.

Z toho vyplýva depresívna a kontemplatívna atmosféra štyroch bez prerušenia hraných viet. Partitúra je písaná pre veľké nástrojové obsadenie (okrem iného dve harfy) a nadväzuje na tradíciu viedenského symfonizmu 19. storočia. Otvára a uzatvára ju sólo trúbky ako motívu smrti. Pesimizmus, premietnutý do rôznych nástrojových variácií, sprevádza celú symfóniu. Napriek tomu presviedča o inštrumentačnej zručnosti autora a schopnosti narábať s tragickou témou v rozmanitých výrazových polohách s mnohými nástrojovými sólami.

Christoph König, Varšavská filharmónia, 2023, foto: Jarosław Deluga

Názory na Schmidtovu 4. symfóniu C dur sú rôzne. Napríklad anglický hudobný publicista a majiteľ blogu o vážnej hudbe Norman Lebrecht (jeho názory pravidelne uverejňuje portál Opera Plus) po zhodnotení nahrávky Berlínskej filharmónie s Kirillom Petrenkom, použil na jej margo nasledovné prirovnanie: „Je to ako požiadať šéfkuchára oceneného michelinskou hviezdou, aby vám pripravil hamburger“. Nuž, proti gustu žiadna dišputa. Pokiaľ ide o varšavskú premiéru skladby, tak dirigent Christoph König ju vymodeloval v citlivých nuansách a filharmonikov podnietil k muzicírovaniu v širokej palete dynamiky a výrazu.

Autor: Pavel Unger

Koncertná sieň Varšavskej filharmónie
21. januára 2023

Varšavská filharmónia
Dirigent: Christoph König
Sólista: Lucas Debargue, klavír

Carl Maria von Weber: Predohra k opere Čarostrelec
Karol Szymanowski: Symfónia č.4 („Sinfonia concertante“), op. 60
Franz Schmidt: Symfónia č. 4 C dur

www.filharmonia.pl

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár