Verdiho Don Carlo v Opere SND – osudom vláčený smutný hrdina

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Slovenského národného divadla sa po piatykrát vo svojej histórii rozhodla pre uvedenie Verdiho opery Don Carlo. Motivovala ju ambícia interného dirigenta súboru Martina Leginusa, i možnosť zostaviť kvalitné spevácke obsadenie z domácich zdrojov.

Giuseppe Verdi sa vo svojom najobsiahlejšom diele, päťdejstvovom Donovi Carlosovi priblížil veľkej francúzskej opere. Francúzske libreto spracované podľa drámy Friedricha Schillera rozvíja príbeh milostného vzťahu kráľovnej Alžbety a španielskeho infanta Carlosa na chmúrnom pozadí vlády Filipa II. Ariózne miesta opery sa blížia dramatickému monológu, výrazný orchester je spevákom rovnocenným partnerom. Verdi týmto dielom smeruje k ideálu hudobnej drámy, najmä skvelými monológmi a prekomponovanými scénami. K opere sa veľakrát vrátil, škrtal i pridával, usilovne hľadajúc ideálny tvar. Dielo sa zmenilo aj prekladom do taliančiny (Don Carlo), čo skladateľa primälo k radu detailných zmien. Verdiho úporný tvorivý zápas dokazuje aj skutočnosť, že vzniklo celkovo sedem verzií opery. Divadlá sa síce občas vracajú k pôvodnej francúzskej, no pravdepodobne najlegitímnejšou sa javí posledná, tzv. milánska verzia (premiéra v La Scale v roku 1884), i keď niekedy sa uvádza ako štvordejstvová. Po tejto skrátenej verzii, po ostatnej inscenácii diela (réžia Jozef Bednárik, dirigent Ivan Anguelov, premiéra 1997), opäť siahla Opera SND. Jej nevýhodou je do istej miery absencia logického dejového kontextu. Naša prvá scéna ju uviedla z prostého dôvodu nevyspelosti väčšinového slovenského operného diváka, ktorý nie je zvyknutý na dlhšie trvajúce diela.

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Gustáv Beláček (Mních), mužský zbor Opery SND,
foto: Pavol Breier

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
zbor Opery SND,
foto: Pavol Breier

Hudobného naštudovania sa ujal Martin Leginus, ktorý nič neostal dlžný svojej povesti zanieteného verdiovského dirigenta. Z jeho koncepcie cítiť premyslenú a dôkladnú prípravu, znalosť kontextu i obsiahlej interpretačnej tradície. Don Carlo, aj napriek použitej kratšej verzii, je mimoriadne obsiahlym a hudobne košatým dielom, ktoré vyžaduje od dirigenta priam architektonické schopnosti. Leginusov výklad je strategicky vystavaný z malých uvážených detailov na veľkú stavbu, ktorej kontúry sú suverénne zrejmé po celý čas. Dirigent preferuje rýchlejšie tempá a najmä rovnocennosť speváckej a orchestrálnej zložky, čo je síce občas pre sólistov neľahký oriešok (najmä v akusticky nepodarenej sále opery a baletu v novej budove SND), no z pohľadu snahy o hudobnú drámu sa jedná o legitímny prístup. Orchester Opery SND mu bol v jeho koncepcii veľmi nápomocný, hral sústredene a s nasadením, dokonca aj často problematické plechy zneli tentoraz aj v chúlostivých miestach korektne.

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Tomáš Juhás (Don Carlo), Andrea Danková (Elisabetta),
foto: Pavol Breier

Sólistické obsadenie bolo zostavené zo slovenskej opernej špičky a prinieslo niekoľko výnimočných speváckych výkonov. Titulná úloha však nedostala adekvátneho predstaviteľa. Tomáš Juhás je síce jej perspektívny predstaviteľ s veľkým potenciálom, hlasovou kultúrou, speváckou inteligenciou, peknou farbou a žiarivými výškami; no možno priveľký rešpekt pred exponovanou úlohou mu zabránil plne rozvinúť tieto predpoklady do očakávaného výkonu. Napriek tomu jeho výkon obsiahol viacero skvelých detailov, ktoré dávajú nádej, že v reprízach sa diváci dočkajú skvelého Dona Carla. Alternujúci Ľudovít Ludha spieval už v minulej inscenácii a aj keď jeho hlas nie je typovo ideálny pre túto úlohu, suverénne zvládol nástrahy ťažkej tessitúry. Obaja predstavitelia herecky vynikajúco v režijných intenciách vykreslili Dona Carla ako smutného a demotivovaného hrdinu, s ktorým máva osud, priatelia i nepriatelia.

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Adriana Kohútková (Elisabetta), Ľudovít Ludha (Don Carlo),
foto: Pavol Breier

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Denisa Hamarová (Eboli), Daniel Čapkovič (Rodrigo), Ľudovít Ludha (Don Carlo),
foto: Pavol Breier

Prvej premiére dominoval výkon Daniela Čapkoviča v úlohe Rodriga. Jeho farebne i objemovo zdatný barytón poskytol množstvo okamihov vokálnej krásy, vynikajúco pracoval s verdiovskou frázou a napriek emocionálnemu nasadeniu nikdy neskĺzol do sentimentality. Na druhej premiére Dalibor Jenis podal zrelý a suverénny výkon, zaujal majstrovským legatom a schopnosťou výrazovej pestrosti. Komplikovanú postavu Filipa II. v prvý večer spieval Štefan Kocán nečakane útlym tónom, farebne peknou strednou a hlbšou polohou, no s neistými výškami. Herecky dokonale naplnil režijnú predstavu o antisepticky chladne pôsobiacom kráľovi. Alternujúci Peter Mikuláš zúročil bohaté skúsenosti svojej dlhoročnej kariéry a jeho Filip II patrí medzi najsilnejšie momenty novej produkcie. Už v minulej Bednárikovej inscenácii „kraľoval“ – tentoraz navyše s jedinečným nadhľadom. Spevák sa pohrával s frázami, niektoré podával v belkantovej lahodnosti, iné mali priam wagnerovské dimenzie, ďalšie vypointoval v prekvapivých detailoch, hlas sa niesol v zrnitej farebnosti a dynamickej diferenciácii. Herecky účinne pracoval s prepracovaným psychologickým profilom postavy.

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Peter Mikuláš (Filipo II.),
foto: Pavol Breier

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018,
Š. Kocán (Filipo II), T. Juhás (Don Carlo), D. Čapkovič (Rodrigo), A. Danková (Elisabetta), zbor Opery SND,
foto: Pavol Breier

Andrea Danková predstavila Elisabettu ako emotívnu rozorvanú ženu, jej hlas má suverénnu strednú polohu a expresívne hĺbky, no výšky pôsobili unavene. Druhú premiéru spievajúca Adriana Kohútková naopak pôsobila skôr aristokraticky ušľachtilo, vokálne sa tiež najlepšie cítila v strednej polohe, vyšší register mala už príliš dramatický. Obe predstaviteľky princeznej Eboli boli vyrovnané: Monika Fabianová s expresívnou dramatickou údernosťou v hlase; vokálne striedmejšia Denisa Hamarová sústredila viac emócií do herectva. Výraznejším Veľkým inkvizítorom bol Jozef Benci z prvej premiéry, z jeho hlasu išla autentická hrôza; Ján Galla postavu viac diferencoval, jej negatíva boli akoby zamaskované a napriek tomu dostatočne zreteľné.

G. Verdi: Don Carlo,
Opera SND, 2018, Jan Galla (Veľký inkvizítor), zbor Opery SND,
foto: Pavol Breier

Postavu Mnícha (Zjavenia Karola V.) si na oboch premiérach vychutnal suverénny Gustáv Beláček. V úlohách Tebalda / Anjelského hlasu sa spevácky i herecky viac presadila Adriana Banásová, jej alternantka Miriam Garajová spievala korektne, no trocha nevýrazne. Tradične precízne a spoľahlivo sa prezentoval Zbor Opery SND pripravený Pavlom Procházkom, bravúrne interpretujúci aj náročné režijné požiadavky.  

Slovinský činoherný režisér Diego de Brea sa po svojej neveľmi vydarenej inscenácii Gounodovho Romea a Júlie (2015) vrátil do Opery SND vyspelou a premyslenou režijnou koncepciou. Scénu (Diego de Brea, Jaroslav Valek) tvorí čierny horizont, pred ktorým sa nachádza rozložité sivé schodisko a nad ním dlhá projekčná plocha na šírku. Na nej sa počas celého predstavenia premietajú asociatívne motívy s figurálnymi a rastlinnými secesnými motívmi, detaily kamenných sôch a architektúry. V strede javiska je zamrežovaný kruhový otvor (hrob Karola V.).  Všetok ostatný priestor modeluje režisér svietením, ktoré je v tejto inscenácii skutočne výnimočné – svetlo tu doslova buduje javiskovú architektúru a vytvára fascinujúce obrazy. Svoje postavy má režisér pevne v rukách, pohybujú sa strnulo v štylizovanom a pomalom pohybe, majúc od seba dištanc. Komunikujú spolu, no málokedy na seba hľadia. Gestá sú striedme, no majstrovsky vypointované. Miera emócie sa zvyšuje s pribúdajúcimi dramatickými momentmi a je individuálne šitá na mieru jednotlivým predstaviteľom, ktorí sú aj kostýmami prehľadne diferencovaní (Blagoj Micevski). Prevažuje čierna farba a historizujúce ladenie mužských odevov, ženské sú oveľa progresívnejšie, pôsobia priam súčasne. Zbor tvorí ľudská masa, odlišuje sa iba spoločenským statusom.

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018, zbor Opery SND,
foto: Pavol Breier

Verdiho operu Don Carlo podal Diego de Brea s veľkým rešpektom k hudbe, ktorej prenechal hlavné dramatické slovo. Jeho koncepcia je jedným monumentálnym obrazom, prostredníctvom ktorého uistil diváka v tom, že nesleduje iba tragický historický príbeh, ale vrcholne nadčasovú politickú a psychologickú drámu, v ktorej hudobná i výtvarná zložka sa nedopĺňajú, neilustrujú sa navzájom, ale vzácne fungujú ako jeden celok.

Autor: Jozef Červenka

písané z 1. a 2. premiéry 19. a 20. 10. 2018

Giuseppe Verdi: Don Carlo
Opera SND
premiéry 19. a 20. októbra 2018

Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Réžia: Diego de Brea
Dirigent Martin Leginus, Maroš Potokár
Scéna: Diego de Brea, Jaroslav Valek
Kostýmy: Blagoj Micevski
Zbormajster: Pavel Procházka
Dramaturgia: Martin Bendik

Filipo II: Peter Mikuláš, Štefan Kocán, Jozef Benci
Don Carlo: Tomáš Juhás, Ľudovít Ludha
Rodrigo, markíz Posa: Daniel Čapkovič, Dalibor, Jenis Sergej Tolstov
Veľký inkvizítor: Jozef Benci, Ján Galla, Gustáv Beláček
Elisabetta di Valois: Andrea Danková, Adriana Kohútková
Princezná Eboli: Monika Fabianová, Denisa Hamarová
Mních (Zjavenie Karola V.): Gustáv Beláček, Ján Galla
Tebaldo / Anjelský hlas: Adriana Banásová, Miriam Garajová
Gróf Lerma: Jiří Zouhar, Michal Želonka
Kráľovský posol: Jozef Kundlák, Martin Gyimesi

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár