Verdiho Don Carlos na doskách Janáčkovho divadla v Brne

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Národné divadlo v Brne uviedlo po Janáčkovej Liške Bystrouške ďalšiu novú inscenáciu. V réžii Martina Glasera a v scénografii Pavla Boráka sa na javisku Janáčkovho divadla zrodila nová podoba Verdiho Dona Carlosa, ktorého hudobne naštudoval a na premiére dirigoval Jaroslav Kyzlink. V hlavných rolách zhudobnenej Schillerovej drámy sa predstavili aj slovenskí interpreti.

Príbeh opery Don Carlos sa začína písať v roku 1850, kedy libretisti Alphonse Royer a Gustave Vaez v mene vtedajšieho riaditeľa parížskej Opery Nestora Roqueplana oslovili Giuseppe Verdiho, či by znovu napísal francúzsku operu. Námetom mala byť rovnomenná historická dráma Friedricha Schillera Don Carlos. Verdi viackrát siahol k Schillerovým dielam ako k námetu pre svoje opery Giovanny di Arco, Luisa MillerI masnadieri. Návrh napísať francúzsku operu Verdi odmietol, nič netušiac, že o niekoľko rokov sa Don Carlos stane jedným z jeho vrcholných diel.

Giuseppe Verdi okolo roku 1860,
zdroj: internet

Parížska Opera sa totiž znovu pokúšala Verdiho presviedčať a získať si jeho priazeň. V Paríži sa pripravovala svetová výstava a pri tejto mimoriadnej udalosti, podobne ako v roku 1855 Verdiho požiadali o skomponovanie opery. Verdi bol s rozhodovaním sa prijať ponuku, medzičasom už nového vedenia divadla, veľmi opatrný, nezabudol na problematický skúšobný proces a nepríjemné udalosti, ktoré sprevádzali uvedenie opery Les Vêpres Siciliennes. Podmienky pre inscenovanie novej opery, ktorú od Verdiho žiadali mali byť oveľa priaznivejšie. Francúzska metropola ponúkla na prevedenie opery vysoké financie a Verdi s ponukou nakoniec súhlasil.

Na librete začal pracovať spisovateľ, novinár a dramatik Joseph Méry spolu so svojím spolupracovníkom, ktorým bol impresário a zať riaditeľa parížskej Opery Camille du Locle. Méry nepracoval iba s historickou drámou Friedricha Schillera, ale čerpal z hry francúzskeho dramatika a libretistu Pierre-Étienna Piestra a jeho hry Philippe II, roi d’Espagne. V marci 1867 mala opera Don Carlos komponovaná v štýle a estetike grand opery s pôsobivými zborovými scénami a baletom konečne premiéru. Verdi očakával, že jeho nový operný titul bude mať veľký úspech, čo však nebolo pravdou. Po premiére operu niekoľkokrát prepisoval, prepracovával, škrtal a skracoval. Libreto bolo neskôr preložené do taliančiny a v nej sa opera aj častejšie uvádza. Len málokto sa odhodlá inscenovať originálnu francúzsku verziu, z nedávnych inscenácií môže byť príkladom Warlikowského Don Carlos z Opery Bastille z roku 2017 či Konwitschného produkcia z Wiener Staatsoper z roku 2004.

G. Verdi: Don Carlos, ND Brno, 2019,
foto: Petr Neubert

Problematické dielo, scénicky obtiažne, spevácky náročné, vyžadujúce si úplnú odovzdanosť, námahu a cit interpretov, no predsa milované a rešpektované dielo. Aj preto sa Don Carlos pravidelne objavuje v repertoári našich domácich i zahraničných operných divadiel. Po premiérach v Opere Slovenského národného divadla v októbri minulého roku (recenziu premiéry sme priniesli TU…) sa očakávaný Don Carlos dostáva na dosky zrekonštruovanej budovy brnenského Janáčkovho divadla. Taliansku päťdejstvovú „modenskú“ verziu hudobne naštudoval dirigent Jaroslav Kyzlink. Jeho hudobné poňatie prinieslo Verdimu dielu adekvátnu dramatickosť a obsahovú štruktúru. Orchester Janáčkovej opery až na malé nedostatky v prvom dejstve Fontainebleau v súhre a čistote lesných rohov hral s vysokým nasadením a odzrkadlil dôkladnú a kvalitnú prípravu. Kyzlink dokázal svojou premyslenou prácou s orchestrom adekvátne vykresliť lyrizmus úvodných scén ako aj naopak silný dramatizmus najmä tretieho a štvrtého dejstva. Excelentné výkony predviedol zbor Janáčkovej opery hneď v prvom dejstve, reprezentujúc hlas ľudu, ktorý prosí o koniec vojny a nastolenie mieru. Je to práve hlas ľudu, ktorý „donúti“ Alžbetu prijať otcovo rozhodnutie a stať sa ženou despotického kráľa Filipa. Za naštudovaním zborových častí a prípravou zboru Národního divadla stál Pavel Koňárek.

G. Verdi: Don Carlos, ND Brno, 2019,
Luciano Mastro (Don Carlos),
foto: Petr Neubert

V titulnej role Infanta sa predstavil taliansky tenorista Luciano Mastro. Svojím vokálnym prejavom ukázal zvučný, prenikavo ostrý hlasový materiál, technicky výborne vystavaný hlas, vyrovnanosť registrov a ukážkové krytie výšok. Jeho hudobné vnímanie a práca s frázou by si však vyžadovali väčšiu senzibilitu a viac legatta. Rovnako rodák z Talianska, predstaviteľ španielskeho kráľa Filipa II. basista Federico Sacchi zaujal svojím timbrom v nižšej polohe, vo výškach jeho hlas strácal nosnosť a farbu. Byť autentickým Filipom herecky i vokálne je nesmierne náročné a vyžaduje si celé interpretovo nasadenie, jeho hĺbku a otvorenosť. Verdiho samotného postava Filipa veľmi zaujala a netajil sa tým, že ju považuje za najdôležitejšiu z celej opery. Každé zbytočné „operné“ gesto tak môže pôsobiť smiešne a ubrať kráľovej postave na dôstojnosti a prirodzenej autorite. Najvydarenejšou áriou v podaní Federica Sacchi bola azda najintímnejšia ária celej opery Ella giamma m’ammo na začiatku štvrtého dejstva. Ária, v ktorej si kráľ uvedomuje, že ho Alžbeta nikdy nemilovala a nikdy milovať nebude.

G. Verdi: Don Carlos, ND Brno, 2019,
Ondrej Mráz (Veľký inkvizítor), Federico Sacchi (Filip II.),
foto: Petr Neubert

V postave Veľkého inkvizítora sa predstavil slovenský basista Ondrej Mráz, ktorý podal technicky solídny výkon. Z jeho síce farebného, okrúhleho tónu však neprúdila dostačujúca hrôza a bázeň, ktorá je pre tento typ postavy a charakter náboženského vodcu esenciálna.

Kvalitný a spoľahlivý vokálny výkon predniesol barytonista Jiří Brückler v postave Rodriga, markýza z Posy. Svojím kultivovaným hlasovým prejavom vykreslil v postave Rodriga všetky jeho kvality – hrdosť, lojálnosť, odovzdanosť, lásku k vlasti a zmysel pre bezhraničné priateľstvo, ktoré ho na konci stojí život. Jeho naštudovanie postavy Rodriga potvrdilo fakt, že mu tento spevácky fach nerobí žiaden problém. V osudovej scéne Posovej smrti na konci štvrtého dejstva, kedy postrelený a krvavý padá obetujúc svoj život za Carlosov by sme uvítali väčšiu srdcervúcosť, autenticitu a hĺbku hudobnej frázy.

Alžbetu z Valois stvárnila slovenská sopranistka Linda Ballová, ktorá do titulnej ženskej postavy vložila všetko, čo mohla. Jej interpretácia bola citlivá, uvážená, dynamicky rozmanitá. Výšky pôsobili technicky bezproblémovo, intonačne čisto, dychovo kvalitne podporené a prehĺbené. V nižších polohách jej hlas pôsobil menej spoľahlivo, avšak príkladnou výslovnosťou a prepojením hlavového registra sa jej tón neprestal niesť ponad orchester a nestratil ani na farbe. Zo všetkých Alžbetiných vlastností sa jej bravúrne podarilo zachytiť kráľovninu bezmocnosť a krehkosť, trpkosť znášania svojho osudu, dôsledok rozhodnutia, ktoré jej nedovoľovalo viac milovať Infanta a zasadilo ju do tyranie svojho manžela a politických intríg neľútostnej Eboli.

G. Verdi: Don Carlos, ND Brno, 2019,
Linda Ballová (Alžbeta z Valois), Federico Sacchi (Filip II.),
foto: Petr Neubert

Jej predstaviteľkou, intrigánkou, krásnou no nebezpečnou princeznou Eboli posadnutou mocou a ctižiadosťou bola mezzosopranistka Veronika Hajnová-Fialová. Vzhľadom, temperamentom a prirodzeným hereckým cítením naplnila predstavu o moci a kráse princeznej Eboli, jej hlas v nízkych polohách strácal dostatok timbru a pôsobil nezreteľne. So cťou odspievala prvú Ebolinu áriu, známu pieseň o závoji. V árii O don fatale však musela zápasiť so spomínanou nízkou polohou a dynamickým vyrovnávaním registrov, čo sa jej nie vždy podarilo. V role Tebalda prekvapila svojím príjemným, ľahkým sopránom Andrea Široká. Starého mnícha a postavu tajomného Karla V. stvárnil David Szendiuch, grófa z Lermy Zdeněk Nečas, nebeský hlas sopranistka Martina Mádlová.

Režisér inscenácie Martin Glaser spolu so scénografom Pavlom Borákom vytvorili jednoduchý a pritom pôsobivý javiskový model, spočívajúci v práci s javiskovými stolmi. Ich zdvíhanie, posúvanie, zasúvanie a otáčanie na točni dokresľovalo charakter jednotlivých dejstiev, ale i vnútorný svet emócií a vzťahov hlavných postáv. Svetelný design navrhnutý Martinom Špetlíkom vyostril predovšetkým scénu na stĺpovom nádvorí kláštora San Yuste a rovnako tak záverečný duet Carlosa a Alžbety, kedy svetlá reflektorov pomyselne vytvorili lúče svetla vychádzajúce z neba, kam si Karol V. odnáša v závere opery dušu svojho vnuka Carlosa. V pôsobivých, vzorovaných kostýmoch návrhárky a scénografky Markéty Sládečkové-Oslzlé sa zdôraznila profilácia a polarizácia jednotlivých postáv, vyzdvihujúca ich charakterové črty a individuálne vášne či už nimi sú snaha o moc, spravodlivosť či túžba po láske.

G. Verdi: Don Carlos, ND Brno, 2019,
Jiří Brückler (Rodrigo), Federico Sacchi (Filip II.),
foto: Petr Neubert

Brnenská inscenácia Dona Carlosa prináša vrcholný verdiovský hudobný zážitok v podobe inštrumentálnej hudby kvalitného orchestra a výborným výkonom zboru. Operní sólisti by celkovému hodnoteniu inscenácie a diváckemu dojmu pomohli, keby v snahe o operný, taliansky, „verdiovský“ štýl a estetiku pôsobili ich vokálne a herecké výkony viac autenticky, jednoduchšie, pravdivejšie, ale za to s plným nasadením, dávajúc zo seba všetko, čo majú a môžu ponúknuť. Ak môžu.

Autor: Dominik Sirný

písané z premiéry 2. 2. 2019

Giuseppe Verdi: Don Carlos
Janáčkovo divadlo Brno
Premiéra 2. februára 2019

Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink
Dirigenti: Jaroslav Kyzlink, Ondrej Olos
Réžia: Martin Glaser
Scéna: Pavel Borák
Kostýmy: Markéta Sládečková
Svetelný dizajn: Martin Špetlík
Zbormajster: Pavel Koňárek
Dramaturgia: Patricie Částková
Asistent réžie: Vojtěch Orenič, Natálie Gregorová

Osoby a obsadenie v alternáciách

Filip II.: Jiří Sulženko, Federico Sacchi
Don Carlos: Luciano Mastro j. h., Philippe Do
Rodrigo, markíz z Posy: Jiří Brückler j. h., Svatopluk Sem j. h.
Veľký inkvizítor: Martin Gurbal’ j. h., Ondrej Mráz j. h.
Alžbeta z Valois: Linda Ballová, Charlotta Larsson
Princezná Eboli: Veronika Hajnová Fialová, Michaela Šebestová
Tebaldo, páža Alžbety: Andrea Široká, Eva Štěrbová j. h.
Gróf Lerma: Martin Pavlíček, Zdeněk Nečas
Starý mních: David Nykl, David Szendiuch
Nebeský hlas: Daniela Straková-Šedrlová, Martina Mádlová
Kráľovský herold: Martin Pavlíček, Zdeněk Nečas

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dominik Sirný

študent hudobnej vedy Karlovej univerzity v Prahe, operný a hudobný kritik a publicista

Comments are closed.