Verdiho grand opera Aida v Slovenskom národnom divadle

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred pár rokmi som v článku pre Opera Slovakia ironicky navrhol režisérom, ktorí nerešpektujú libretá uvádzaných opier, aby v prípade Aidy túto operu ukončili scénou, v ktorej kajúca sa Amneris podá Aide a Radamesovi letenky, aby mohli dať zbohom rodnej zemi (veď Verdiho, či skôr Ghislanzoniho text v záverečnom duete milencov znie „Ó terra addio, valle di pianti“) a odletieť na Tahiti užívať si svoju lásku. Našťastie v prvej premiére 101. sezóny v Opere SND jej režisér Pavol Smolík nešiel touto cestou.

Možno sa trochu poučil zo svojej poslednej réžie Hoffmannových poviedok, v ktorých viacero dobrých nápadov skombinoval s inými menej originálnymi, aby sa odlíšil od inscenačnej tradície. Teraz naopak šiel v jej duchu a aj tak docielil, že javisková podoba tejto Aidy nie je len replikou predchádzajúcich naštudovaní diela.

Prečítajte si tiež:
Známy-neznámy Giuseppe Verdi

Verdiho opera z fiktívnych egyptských dejín nepotrebuje aktualizácie. Z bojov medzi rôznymi etnikami jeho prvých opier tu síce zostal konflikt medzi Egypťanmi a Etiópčanmi, ale ten je len pozadím a príčinou konania jednotlivcov zmietaných vrúcnymi, raz skôr konvenčne deklarovanými, raz skutočne krásne hudbou vyjadrenými citmi. A ako napísal Sándor Márai, láska je fenomén, ktorý vo svete spôsoboval toľko nešťastia a zmätku, že sa mu nemohol vyhnúť žiaden smrteľník. Teda ani vojvodca Radames, kráľovská dcéra a otrokyňa v jednom, krásna Aida a pyšná, no napokon chápajúca a s osudom zmierená faraónska dcéra Amneris.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Terézia Kružliaková (Amneris), Michal Lehotský (Radames), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Kým v Čajkovského Eugenovi Oneginovi súperí láska Tatiany k Oneginovi s manželskou povinnosťou, tu sa svári láska k žene s láskou (či povinnosťou) k vlasti. Aida je svojou výpravnosťou typickou operou pre amfiteátre a festivaly. Majster Verdi v nej nešiel tak do hĺbky v kresbe charakterov, akými boli Violetta, Rigoletto, Azucena, Lady Macbeth, Boccanegra či kráľ Filip, je však v nej veľa krásnej hudby, zborových scén, baletných výjavov a exotického koloritu. Oproti predchádzajúcim Verdiho operám v Aide zaujme aj zvýšený zástoj orchestra. Veď už len ouvertúra nie je poskladaná z najznámejších hudobných čísel opery, ale kreslí atmosféru podobne ako to urobil o dve desaťročia skôr Verdiho konkurent Wagner v zduchovnenej predohre k Lohengrinovi.

Javiskovú podobu inscenácie prioritne určuje scéna Mareka Hollého. Pri prvom zodvihnutí opony máme pred sebou vysokú stenu pokrytú hieroglyfmi. Tá sa následne rozostúpi a vzápätí zistíme, že šlo o bočné steny dvoch veľkých rámov vo vnútri raz s väčším, raz s menším schodiskom. Tieto kubusy sa dokážu v priebehu predstavenia rôznymi spôsobmi (aj zásluhou točne) premiestňovať a otáčať, vytvárajúc tak pred sebou vždy trochu iný dramatický priestor.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, foto: Zdenko Hanout

V druhom dejstve (od piateho obrazu) pristupuje nový scénický variant predstavujúci najprv chrám bohyne Isis, potom komnatu Amneris a napokon hrobku. Táto časť scénickej výpravy pôsobí trochu menej impozantne s jedinou výnimkou, ktorú považujem z hľadiska vizuálneho za najpôsobivejšiu. Je to v predposlednom obraze, kedy sa po duete Amneris a Radamesa scéna pootočí a v hĺbke javiska vidno zahmlene väčší zo spomínaných kubusov, v ktorom sú sudcovia, a ktorý sa postupne presúva (až hrozivo) viac dopredu a zviditeľňuje sa.

Prečitajte si tiež:
Opera Slovenského národného divadla uvádza premiéru Verdiho Aidy
S egyptologičkou Veronikou Verešovou o Verdiho Aide a Egypte
Vernisáž výstavy Tajomný Egypt spojila v SND egyptológiu s Verdiho operou Aida

Vďaka kinetickej scéne sú prechody medzi jednotlivými obrazmi plynulé a vyše dva a pol hodinová opera sa hrá iba s jedinou prestávkou. Kostýmy Ľudmily Várossovej evokujú starý Egypt, pričom v prvom dejstve sú všetky (s výnimkou červených šiat Aidy) ladené do bielej farby. V druhom dejstve Amonasro, Radames, a po nílskom obraze (kde Aida bola v modrom) sú traja hlavní protagonisti odetí do čiernych, strihovo neutrálnejších rúch.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Monika Fabianová (Amneris), Ján Galla (Egyptský kráľ), Rafael Alvarez (Radames), foto: Zdenko Hanout

Režisér Pavol Smolík bežné aranžmány doplnil len o drobné detaily (k zemi klesajúci unavený posol, baletná postava akejsi majordomky v treťom a štvrtom obraze, dvaja Egypťania nepriateľsky reagujúci na možnosť omilostenia zajatcov) a symboliku Egypta zvýraznil žľabom piesku na rampe. Oproti minulosti exponuje tanec aj mimo pasáží s baletnou hudbou (napríklad pri speve kňažky v druhom alebo príchode Amneris v štvrtom obraze).

Tance choreograficky pripravil Jaroslav Moravčík, ktorý zvýraznil svár dvoch etník (Egypťanov a Etiópčanov) delením tanečníkov na dve protichodné dve skupiny. Vo svätyni sú to dve zostavy rovnako odetých tanečníc. Tanec v sieni Amneris nemá na rozdiel od Gyermekovej inscenácie z roku 1978 podobu tanca erotického lež bojového (farebne odlíšená skupina kopijníkov oproti tanečníkom s nožmi). Vo víťaznom defilé sa potom paralelne exponujú skupiny tancujúcich žien so zostavami kopijníkov a lučištníkov.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Peter Mikuláš (Ramfis), Monika Fabianová (Amneris), foto: Zdenko Hanout

Hoci réžia neprišla s nejakým osobitým výkladom príbehu, aj vďaka výtvarnej zložke by som predsa vyššie hodnotil javiskovú než hudobnú zložku inscenácie. Pritom orchestrálne naštudovanie hosťujúceho (niekdajšieho šéfdirigenta Opery SND) Jaroslava Kyzlinka je kvalitné. Nie je založené len na rutine a skúsenostiach, dirigent správne cíti pulzovanie Verdiho hudby, pracuje adekvátne s frázovaním a ešte podčiarkuje pôsobivé kontrasty medzi lyrickými miestami partitúry a hudobne monumentálnymi výjavmi.

Prečitajte si tiež:
Verdiho Aida v histórii Opery Slovenského národného divadla

Spevácke party troch hlavných postáv sú enormne náročné. A hoci sa ich interpreti, ako aj ďalší účinkujúci, viackrát v priebehu predstavenia dopracovali k pôsobivým a poslucháčsky účinným momentom, jednako takmer všetkým k mimoriadnemu, do historických análov zapísanému výkonu čosi (raz viac, raz menej) chýbalo.

Najťažším orieškom je interpretácia titulnej postavy. Na prvej premiére (26. 9.) však najviac zaujal Michal Lehotský ako Radames. Spevák síce nie je dramatickým tenoristom „od prírody“, čo občas bolo cítiť, ale pokiaľ neforsíruje, jeho hlas má taliansku mäkkosť, fráza eleganciu a v záverečnom duete ukázal partnerke, že lyricky sa dá kreovať part aj bez toho, aby tón stratil farebnosť.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Michal Lehotský (Radames), foto: Zdenko Hanout
G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Maida Hundeling (Aida), Daniel Čapkovič (Amonasro), foto: Zdenko Hanout

Maida Hundeling, v minulosti v Opere SND skvelá Straussova Ariadna, kvalitná Beethovenova Leonora a jedinečná Pucciniho Turandot, nie je charakterom hlasu ideálnym typom pre verdiovskú interpretáciu, hoci má v repertoári viacero úloh z opier tohto skladateľa. Svoj mimoriadne prierazný fond vo forte a schopnosť dlhých korún vo výškach mohla kvalitne uplatniť predovšetkým vo veľkých ansamblových scénach prvého a štvrtého obrazu. Viaceré náročné pasáže vo vysokej polohe, ktorých je v opere neúrekom, odspievala v pianissime, čím sa priepastný rozdiel medzi krajnými dynamickými pólmi vždy prítomný v jej speve, ešte zväčšil. Herecky sa zžila s osudom skúšanej Aidy.

Herecky tvárna je aj Monika Fabianová interpretujúca protichodnými citmi zmietanú Amneris. Vokálny part zvláda bez zjavnejších problémov, no k vokálnemu ideálu interpretácie tejto úlohy jej chýba dramatickejší a niekedy aj farebnejší tón. Úloha Amonasra trocha vybočuje z typicky verdiovských barytónových úloh založených na prísnom legate a ušľachtilosti vokálnej línie. V takomto Verdim sa už Daniel Čapkovič dobre udomácnil a echo kantilénového Verdiho preniesol aj do teraz interpretovaného dramatickejšieho partu.

Úlohu Ramfisa si Peter Mikuláš spoľahlivo zopakoval už v tretej inscenácii bratislavskej Aidy. Podstatne menej sa darilo Jánovi Gallovi v úlohe kráľa. V krátkom sóle kňažky pôsobil hlas Kataríny Flórovej mimoriadne perspektívne.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Mária Porubčinová (Aida), foto: Zdenko Hanout

Na druhej premiére (29. 9.) hlas Márie Porubčinovej znel farebne vyvážene vo všetkých hlasových polohách a pri každej dynamike. Pre úlohu Aidy je jej svetlejší soprán ešte málo dramatický a najvyššie tóny občas zbytočne vyráža. Najlepšie jej vyšli duetá v piatom obraze tak s Amonasrom ako aj Radamesom.

Mexický spevák Rafael Alvarez nie je v SND neznámym, veď vytváral tenorové úlohy už vo Verdiho Dvoch Foscariovcoch (2010) a nedávno v Offenbachových Hoffmannových poviedkach. Úvodnú áriu spieval opatrne a dosť rozpačito, lepšie sa mu darilo potom v ansámblových scénach prvého a druhého obrazu a v záverečnom duete. Jeho tón má románsku „šťavu“, pri lyrickom spievaní tón farebne zosvetľuje, a v kratšie držaných a spomalene nasadzovaných výškach sa nevyhýba istému forsírovaniu.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Rafael Alvarez (Radames), Zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Terezia Kružliaková má krásny hlas i osobnostný šarm, vie používať dynamiku a kreovať frázy. Jej problémom je vysoká poloha partu, pri ktorej je jej tón pritvrdý a priširoký, čo vadilo hlavne v predposlednom obraze, kde niektoré tóny pôsobili až ukričane. Úlohu Amonasra si z minulej inscenácie zopakoval Sergej Tolstov, ktorému je vzhľadom k charakteru jeho barytónu úloha blízka. Občas u neho vadila nadmerná vibrácia tónu a chýbala väčšia farebnosť aj vo vysokej polohe.

Výborne sa počúval veľkňaz Jozefa Benciho, ktorý v scéne súdu dokázal aj hlasom vyjadriť negatívne emócie Ramfisa voči „vlastizradcovi“. Málo pútavo a spevne znel hlas Ondreja Mráza v úlohe kráľa. Jemu i jeho alternantovi by mohol slúžiť za vzor (hoci vraj by sa nemalo porovnávať?) výkon Stanislava Beňačku z bratislavskej Aidy uvedenej v roku 1959).

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Terézia Kružliaková (Amneris), Jozef Benci (Ramfis), foto: Zdenko Hanout
G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Sergej Tolstov (Amonasro), Mária Porubčinová (Aida), foto: Zdenko Hanout

Hlas Adriany Banásovej v úlohe kňažky pôsobil príjemne, v úlohe Posla bol Ján Babjak menej výrazný než Ivan Ožvát na prvej premiére. Bez výhrad možno akceptovať zbory v naštudovaní Pavla Procházku. Zneli sýto no nie silene, a tam kde treba (druhý obraz) aj decentne lyricky.

Súboru Slovenského národného divadla sa na tretí pokus podarilo uviesť novú inscenáciu Verdiho grand opery (o okolnostiach sprevádzajúcich uvedenie Aidy sme písali TU…). Na prvej i na druhej premiére Aida s Radamesom svojím posledným duetom poslali bratislavským operným návštevníkom svoje addio. Dokonca ich označenie zeme za terra di pianti (zem nárekov) hovorí čosi aj o dnešnej dobe, kedy zúri pandémia koronavírusu. Keď začne Opera SND (a ostatné kultúrne inštitúcie) fungovať opäť v normálnom režime, inscenácia môže zaujať širšie publikum.

Autor: Vladimír Blaho

písané z premiér 26. a 29. 9. 2020

G. Verdi: Aida
Opera SND, nová budova
Premiéry 26. a 29. septembra 2020

Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink
Dirigenti: Jaroslav Kyzlink, Dušan Štefánek
Réžia: Pavol Smolík
Zbormajster: Pavel Procházka
Scénograf: Marek Hollý
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Dramaturgia: Martin Bendik

Osoby a obsadenie

Egyptský kráľ: Ján Galla, Ondrej Mráz
Amneris: Monika Fabianová, Terézia Kružliaková
Aida: Mária Porubčinová, Maida Hundeling
Radames: Rafael Alvarez, Michal Lehotský
Ramfis: Jozef Benci, Peter Mikuláš
Amonasro: Daniel Čapkovič, Sergej Tolstov
Kňažka: Adriana Banásová, Katarína Flórová
Posol: Ján Babjak, Ivan Ožvát

www.snd.sk

Videozáznam tlačovej konferencia k premiére opery Aida v SND

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku