Viedenská Lucia di Lammermoor stvorená pre spevákov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Je nad slnko jasnejšie, že opery belcanta (a nielen tohto obdobia) stoja a padajú na spevákoch. Ak ich výkony podporia či sformujú naslovovzatí majstri taktovky, je to vždy bonus. A režiséri? Zväčša dilema, predmet polemiky. To je aj prípad Lucie di Lammermoor vo Viedenskej štátnej opere.

Ak inscenačný tím vymyslí s dielom paralelný príbeh, spravidla to nekončí dobre. Ak nevymyslí dokopy nič, zväčša podobne. No vtedy aspoň nevstupuje do remesla skladateľov a libretistov. Isteže, medzi týmito krajnosťami je otvorená sféra využívania moderných prostriedkov aj bez zásahov do predlôh. Netrúfam si odhadnúť, či je väčšinová. Záleží to od miery tolerancie diváka. A tak podobne rozdelené je aj publikum. Na premiérach časť kričí bravó, časť bučí a nechýba ani vrstva ľahostajných.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Viedenská štátna opera, 2022, Lisette Oropesa (Lucia), Benjamin Bernheim (Edgardo), Lisette Oropesa (Lucia), foto: Michael Pöhn / VŠO

Prečo tento úvod? V utorok 19. apríla 2022 som navštívil Viedenskú štátnu operu, kde bolo na programe v poradí siedme predstavenie Lucie di Lammermoor od Gaetana Donizettiho. Novej inscenácie, ktorá sa v premiérovom bloku v roku 2019 hrala len päťkrát. Vtedy vystriedala svoju predchodkyňu v tradičnej réžii Boleslava Barloga z roku 1978, na premiére ktorej zažiarili Edita Gruberová a Peter Dvorský. Hrala sa 159-krát, z toho 89 večerov s Gruberovou a 25 s Dvorským. Z javiska ju poznali aj Štefan Kocán (spieval Raimonda v štyroch predstaveniach s Annou Netrebko) i Miroslav Dvorský, ktorý v inej sérii stvárnil Artura.

Prečítajte si tiež:
Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti
Lucia di Lammermoor – najznámejšia Donizettiho vážna opera
Gilbert Duprez, tenorový mikulášsky darček

Nová inscenácia pochádza z tvorivej dielne známeho francúzskeho režiséra a kostýmového výtvarníka Laureta Pellyho (vo Viedni už pripravil v roku 2007 Donizettiho Dcéru pluku) a jeho stálej scénografky Chantal Thomasovej. Žeby išlo o nejakú objavnú, či zvlášť inšpiratívnu vizuálnu podobu, o tom nemôže byť reč. Je to typ praktickej inscenácie bez zložitých aranžmánov, do ktorej môže nové obsadenie vstúpiť aj bez javiskovej skúšky. Nemá konkrétne časové zakotvenie (ani v scéne ani kostýmoch), čitateľné, vďaka zasneženej krajine, je jedine zimné obdobie. Fakticky celé dve dejstvá sa odohrávajú na zvlnenom snehovom teréne. Zámok Ravenswood, spočiatku sa vynárajúci z pozadia, sa neskôr v náznakovej scénografii sprítomňuje.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Viedenská štátna opera, 2022, Lisette Oropesa (Lucia), George Petean (Enrico), foto: Michael Pöhn / VŠO

Dominantné farby sú sivočierna, biela a červená. Inscenácia veľa prekvapení neprináša. Azda len to, že príchod Lucie na veľkú scénu šialenstva v 3. dejstve sa neuskutoční po očakávanom červenom koberci, ale zjaví sa z úplne opačnej strany. Pohyb po stoličkách nie je ničím objavným, no pôsobil presvedčivejšie než ustavičné preskakovanie rozmrznutého potôčka v zasneženom 1. dejstve. Zbor sa zväčša drží pokope, jeho občasné akcie (pohyb v kruhu proti sebe) nič inscenácii nepridávajú, ani neuberajú.

V navštívenom predstavení bolo pre mňa lákadlom najmä obsadenie dvoch hlavných úloh. Americká sopranistka s kubánskym rodokmeňom Lisette Oropesa (Lucia) a francúzsky tenorista Benjamin Bernheim (Edgardo) stoja v súčasnosti pravidelne na najprominentnejších scénach sveta a počas tohtoročného Salzburského festivalu budú protagonistami koncertného uvedenia Lucie di Lammermoor. Oboch som už mal možnosť počuť (Oropesu na Rossini Opera Festivale ako Adinu v rovnomennej jednoaktovke v roku 2018 a Bernheima ako Tebalda v Belliniho I Capuleti e i Montecchi v Zürichu), no neboli to až také veľké postavy ako teraz.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Viedenská štátna opera, 2022, Lisette Oropesa (Lucia), Josh Lovell (Arturo), foto: Michael Pöhn / VŠO

Nevdojak sa mi počas predstavenia premietlo v mysli nielen množstvo navštívených Lucií di Lammermoor s nezmyselnými škrtmi (bez duetov Lucie a Raimonda, či Edgarda a Enrica) počas dlhého života v Opere SND, ale hlavne Edita Gruberová a Anna Netrebko v minulej viedenskej inscenácii. Lisette Oropesa nie je porovnateľná so spomenutými umelkyňami, ale ani s modelom Marie Callasovej. Jej Lucia je v prvom rade lyricko-tragickou hrdinkou. Počnúc dievčenskou bezstarostnosťou, cez útrapy a dôsledky vynúteného sobáša, až po stavy duševného šialenstva. Lyrickosť spočíva v jej hlasovom materiáli, ktorý nie je „bielym“ koloratúrnym sopránom, ale oplýva opojne mäkkou, flautovou farbou, znejúcom v príkladnom legate vyvážene v polohách. Vyspievala poctivo všetky ozdoby a výšky trojčiarkovej oktávy (možno jedna-dve mali trocha menej kovovej razantnosti) a jej prejav bol vysoko emotívny, zbavený umelých prifarbovaní či nadmerných dynamických kontrastov.

Benjamin Bernheim v súčasnosti znie ako tenor lirico spinto, snúbiaci elegantné frázovanie, vrúcne pasáže spievané v piane a mezzoforte s plnými, objemnými a už takmer dramatickými výškami. Celkovo jeho vokálne formovanie roly bolo veľmi kultivované, no zároveň malo dostatok citovej zaangažovanosti. Herecky mu Pellyho koncepcia neprináša žiadne povinnosti, takže si vystačil so zásobou konvenčných gest.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Viedenská štátna opera, 2022, Lisette Oropesa (Lucia), Benjamin Bernheim (Edgardo), foto: Michael Pöhn / VŠO

Jediný z pôvodného obsadenia ostal rumunský barytonista George Petean ako Enrico. Aj jeho dnes možno vidieť v talianskom repertoári na svetových javiskách. Je technicky veľmi spoľahlivý, timbrovo skôr svetlejší, rád ukazuje výšky, aj keď niektoré boli trocha forsírované. Krásne sfarbený, skutočný bas a pravé štýlové cítenie vložil do postavy Raimonda Roberto Tagliavini. Mladý kanadský lyrický tenorista Josh Lovell, pevne angažovaný v Štátnej opere, bez problémov zvládol krátky, no nepríjemne položený part Artura.

Rodený Turínčan Evelino Pidò naštudoval vo Viedni Luciu di Lammermoor už v roku 2019 a je jedným zo špecialistov na taliansku a francúzsku romantickú operu. Aj keď v prvých minútach ešte orchester akoby hľadal optimálnu súhru (ani v tamojšom divadle nesedia v jame vždy rovnakí hráči, hoci každý z Viedenských filharmonikov je zárukou kvality), postupne ansámbel nadobudol optimálnu flexibilnosť, pestrú, citlivo tieňovanú dynamickú a farebnú paletu. Hoci ide o kolektívny výkon, pod Pidòovou taktovkou si zaslúži zvláštny obdiv hráč na glasharmoniku (podľa originálu sprevádzala Luciu v scéne a árii Il dolce suono, ktorá s týmto nezvyklým nástrojom dostáva úplne novú dimenziu) Philipp Alexander Marguerre, ako aj nemenovaná harfistka.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Viedenská štátna opera, 2022, Lisette Oropesa (Lucia), Roberto Tagliavini (Raimondo), foto: Michael Pöhn / VŠO

Zbor, pripravený Martinom Schebestom, znel kompaktne, v pôsobivých farbách či už v plnom zvuku, alebo jemnejších dynamických hladinách. Jeho pohyb na scéne kopíroval požiadavky réžie.

Cestou domov som sám sebe kládol hypotetickú otázku. Prežil som na navštívenej viedenskej Lucii di Lammermoor ozajstný sviatok belcanta? Jednoznačnú odpoveď, hoci výkonom hlavných predstaviteľov ťažko niečo vyčítať (nad réžiou som sa radšej nezamýšľal), som nenašiel. Nahradil som si ju možno trocha alibistickou odpoveďou, že som síce nebol svedkom belcanta v najčistejšom slova zmysle, s vyžarujúcou pravou „italianitou“ v hlasoch, ale rovnakého štýlu, prispôsobeného realite 21. storočia. Lebo taká je dnes doba asi všade vo svete a takú ju aj operný svet (chtiac-nechtiac) akceptuje.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 19. 4. 2022

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor
Viedenská štátna opera
Premiéra 9. februára 2019

Dirigent: Evelino Pidò
Réžia a kostýmy: Laurent Pelly
Scéna: Chantal Thomas
Svetlo: Duane Schuler

osoby a obsadenie reprízy 19. apríla 2022

Enrico (Lord Henry Ashton): George Petean
Lucia, jeho sestra: Lisette Oropesa
Edgardo (Sir Edgar Ravenswood): Benjamin Bernheim
Arturo (Lord Arthus Buklaw): Josh Lovell
Raimondo, Luciin vychovávateľ: Roberto Tagliavini
Alisa: Patricia Nolz
Normanno: Hiroshi Amako

www.wiener-staatsoper.at

video (trailer, 2019)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár