Viedenská talianska opereta s talianskym dejom na košickom javisku

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Johann Strauss ml., napriek hlasom, volajúcim po rakúskej operete sa v 80. rokoch 19. storočia rozhodol pre talianske prostredie. Týmto smerom inštruoval pri tvorbe operety Noc v Benátkach aj Friedricha Zella a Richarda Genée-a, svojich, dovtedy „dvorných“ dodávateľov libriet. Veľmi sa mu zapáčil ich návrh umiestniť dej do karnevalových Benátok pred rok 1866, vtedy ešte akéhosi „predmestia“ Rakúska s neodmysliteľným námestím sv. Marca, lagúnami a gondolami.

Skladateľ začal komponovať skôr, ako sa mohol oboznámiť s libretom, stačili mu zatiaľ len texty piesní, ku ktorým komponoval svoju dodnes nestarnúcu hudbu. Nepatril totiž k tým skladateľom, ktorí by veľmi úzko spolupracovali s tvorcami textu. Sám sa ale napokon nemilo presvedčil o slabinách libreta, kvôli ktorým pôvodná premiéra, nekonajúca sa po prvýkrát počas jeho kariéry vo Viedni, ale v Berlíne, v novootvorenom divadle Neues Friedrich-Wilhelm städtisches Theater, ktorého riaditeľom bol Julius Fritzsche (pozn. autorky: spoločnosť J.Fritzsche-ho hosťovala v Košiciach v rokoch 1874-1877) nebola úspešná. Obecenstvo nezahrnulo skladateľa, ktorý operetu ako dirigent sám uviedol 3. októbra 1883 žiadnou slávou. Naopak, napríklad na pôvodnom texte dnes už slávneho, melodicky chytľavého lagúnového valčíka sa obecenstvo zabávalo mňaukaním, keďže text valčíka to nepriamo umožňoval. Celá premiéra sa konala v chladnej, až odmietavej atmosfére. Texty piesní i libreto prešli odvtedy mnohými úpravami, no operetu pred zabudnutím určite stále zachraňuje hudba a genialita skladateľovej osobnosti.

Johann Strauss ml., (1825 – 1899)
skladateľ v čase vzniku Noci v Benátkach

Benátske námestie sv. Marca s neodmysliteľnými symbolmi Benátok (mosty, lagúna, maják) tvorí scénickú dominantu javiska ŠD v Košiciach. Jej realizácia vzišla z návrhu scénografa Jaroslava Milfajta. Priestorové možnosti javiska, súc oklieštené, jeho neúplným využitím do hĺbky preto evokujú, najmä pri zborových výstupoch pocit priestorovej stiesnenosti. Pomerne veľký zbor košického divadla, výborne spievajúci pod dozorom zbormajstra Lukáša Kozubíka, sa v pohybovej aktivite pod dohľadom režisérky Dagmar Hlubkovej  dostával často do pozícií, vyvolávajúcich pocity nadmernej „nahustenosťi“ účinkujúcich na javisku, tobôž, keď k zboru pribudli ešte aj tanečníci, študenti Súkromného Konzervatória v choreografii Ivany Kučerovej.

Operetu hudobne naštudoval a prvú premiéru aj dirigoval (24. februára 2017) Igor Dohovič. Partitúra Straussovej operety, ako nakoniec i celá jeho hudba obsahuje, nazvem to „zamatové záhyby“, ktoré sú predobrazom, či tajuplnou hudobnou predprípravou tej následnej, zvyčajne razantnej hudobnej spŕšky, kontrastnej v dynamike i tempovom vzhľade v pomere k úvodným prológovým taktom daného hudobného úseku, alebo uzavretej tanečnej časti. V síce zodpovednom prístupe dirigenta k hudobnému naštudovaniu mi však predsa len chýbal práve tento charakteristický rozmer Straussovej hudby.

J. Straus: Noc v Benátkach, Opera ŠD Košice, 2017,
Tatiana Paľovčíková (Annina), zbor opery ŠD Košice,
foto: Joseph Marčinský

Prvá premiéra príjemne prekvapila dobrým speváckym obsadením. Svoj veľký, zvučný hlasový volumen uplatnil a kontrolovane s ním pracoval v kantabilnej rovine predstaviteľ Quida z Urbina Titusz Tóbisz. Už viackrát sa osvedčila spolupráca s maďarským tenoristom Zsolt Vadászom. Zakaždým sa ukázal jeho zodpovedný prístup k zvereným úlohám, ktoré v Košiciach naštudoval a veľmi dobre zvládal v slovenskom jazyku, (ba aj v slováckom nárečí, keď v Košiciach naštudoval úlohu Števa v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa). Aj tentokrát, ako Caramello, uplatnil svoj príjemne znejúci tenor v súlade so živým hereckým prejavom, so slovenským textom piesní, ale aj so zrozumiteľne vyslovovanou prózou. Výkon Tatiany Paľovčíkovej-Paládiovej v úlohe Anniny spevácky i herecky plne zapadal a aj prirodzene plynul a odvíjal sa z charakteru postavy a jej formotvornej funkcie v dejovej línii. Filip Tůma v obsadení Pappacodu vniesol do inscenácie nefalšovaný mladokomický esprit a evidentne sa mu postava páčila. Bezproblémovým, zvučným hlasovým potenciálom a hereckým prejavom predstavil Pappacodu ako živého, výbušného a všadeprítomného Taliana, generujúceho v inscenácii svojou kreativitou úsmevné situácie.

J. Strauss: Noc v Benátkach, Opera ŠD Košice, 2017,
Eva Nováková (Ciboletta), Filip Tůma (Pappacoda),
foto: Joseph Marčinský

Obaja sólisti opery, Marián Lukáč (1. premiéra) i Marek Gurbaľ (2. premiéra) dokázali byť so samozrejmou ľahkosťou presvedčivými hercami a s príjemnou nadsádzkou stvárnili hovorenú postavu benátskeho senátora Delaqua.

Ako šarmantná a temperamentná Ciboletta, i s postave vyhovujúcim speváckym zázemím sa v nej ukázala byť v tejto postave Eva Nováková. Svojskú hereckú vitalitu priniesli do inscenácie herci činohry Štátneho divadla Košice, stvárňujúci hovorené postavy. Neprehliadnuteľná bola javisková Agricolla v podaní Beáty Drotárovej, podobne ako i dvaja „podgurážení“ benátski senátori, vierohodne stvárnení najmä Ivanom Krúpom (Barbaruccio) a Attilom Bocsárszkym (Testaccio). Do niektorých ďalších hovorených postáv boli obsadení „hrajúci“ speváci Martin Kovács (Enrico – hral na oboch premiérach) a Aneta Hollá (Barbara – 1. premiéra). S neapolskou piesňou talianskeho skladateľa Luigiho Denza Funiculí, Funiculá vystúpil v 1. dejstve (ako narodeninový „hudobný darček“ pre senátora Delaqua) Jaroslav Dvorský.

J. Strauss: Noc v Benátkach, Opera ŠD Košice, 2017,
Marián Lukáč (Delaqua), Ivan Krúpa (Barbaruccio), Attila Bocsárzky (Testaccio),
foto: Joseph Marčinský

Druhú premiéru dirigoval Ján Novobilský. Už v predohre bolo zjavné, že jeho ponímanie Straussovej hudby má svoj vlastný rozmer so snahou preniknúť do jej charakteru. Hudobný pôdorys bol zvukovo jemný, dirigent dával pozor na postupné rozbiehanie sa hudobného prúdu z vláčneho tempa prvých taktov do allegra, či allegra molto. Dirigent zreteľne a prospešne pre straussovsky náladotvorné hudobné vyznenie pracoval i s dynamickými kontrastmi v rôznych hudobných úsekoch operety.

Václav Morys, predstaviteľ vojvodu Quida z Urbina bol v speve i hraní jeho spoľahlivým tlmočníkom. Anton Baculík riešil postavu Caramella, holiča a sluhu, bezstarostného to mládenca v sympaticky kreovanej, ale aj  spievanej polohe. Oľga Bezačinská, (Annina), tiež Lilly Dégner (Ciboletta) sa ako speváčky ukázali byť limitované vo svojom vokálnom diapazóne. V hereckej rovine prevládla hlavne šantivosť, ktorá sa prelínala ich dievčenskými postavami. V rukách  Pétera Nádasdiho postava Pappacodu dostala parametre nepostrádateľného a pohyblivého chlapíka. V hereckom ponímaní Pappacoda vyžaroval neskrotný temperament i „taliansku“ výbušnosť. Vokálne party postavy, ktoré nadaný herec spieval s veľkou radosťou a oduševnením, poznamenávam, že i bez vážnejších hudobných výkyvov, vyrastali z naturálneho podložia.

J. Strauss: Noc v Benátkach, Opera ŠD Košice, 2017,
Václav Morys (Vojvoda Urbino), Zsolt Vadász (Caramello),
foto: Joseph Marčinský

Príjemným zážitkom a hudobným osviežením 2. premiéry bolo vystúpenie tenoristu Maksyma Kutsenka s neapolskou piesňou Funiculí, Funiculá zaspievanou v živom, radostnom tempe, s náležitým hereckým „entrée“, akoby malou „hereckou etudou“.

O „oživení“ operety Noc v Benátkach jej súčasným uvedením na javisku ŠD zaiste rozhodlo polstoročie, ktoré ubehlo od jej predošlej inscenácie. V tej minulej Anninu stvárňovala nezabudnuteľná košická mladokomička Božena Hanáková. Do pôvodného prekladu textu, pochádzajúcho od Dalibora Hegera, vstúpila, podľa vlastných slov, režisérka Dagmar Hlubková vlastnou textovou úpravou  a skrátením textu. Tieto úpravy a zásahy do dramaturgie textu boli evidentné. Inscenácia pod režisérkiným dohľadom týmito zásahmi získala nielen na spáde, ale i na prijateľnej časovej priechodnosti scén.

J. Strauss: Noc v Benátkach, Opera ŠD Košice, 2017,
foto: Joseph Marčinský

Inscenáciu klasickej operety Noc v Benátkach koncipovala režisérka Dagmar Hlubková v duchu roztancovaného a rozospievaného pouličného benátskeho ľudu. Adekvátne prostrediu a jeho atmosfére v duchu inscenačnej koncepcie obliekla účinkujúcich do primeraných, farebne i strihovo zladených vkusných šiat, Danica Hanáková, so samozrejmým odlíšením honosnejších odevov senátorov a ich manželiek. Rokokové karnevalové Benátky podľa pôvodných predstáv tvorcov operety sa teda v Košiciach nekonali. Režijná predstava inscenácie využívala vo výbere výrazových prostriedkov aj pomoc desaťročiami osvedčených operetných trikov, mierených cielene k nadľahčenej zábave smerom do hľadiska. Percepčne nenáročná inscenácia, eliminujúca akékoľvek inovatívne prostriedky si pravdepodobne ani nekládla iné ambície, ako primárne vyvolať v hľadisku nezáväznú pohodovú atmosféru, čo sa podarilo.

Choreografka inscenácie operety Noc v Benátkach Ivana Kučerová jednostranne preferovala „tančeky“, ktoré vyvolávali z pohybových kreácií mladých tanečníkov len dojem „tanca“, bez závažnejšieho choreografického vstupu do jeho možných krokových variácií, vyplývajúcich z možností tanečných foriem, užitých v operete samotným skladateľom Straussom (tarantela, polka, valčík…), ale podobne chýbali i vyprofilované tance, alebo aspoň ich náznakové prvky v postavách, ktoré to umožňovali.

Autor: Dita Marenčinová

písané z premiér 24. a 25. februára 2017

Johann Strauss ml.: Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig)
Štátne divadlo Košice
premiéra 24. a 25. februára 2017

Hudobné naštudovanie: Igor Dohovič
Dirigenti: Igor Dohovič, Jan Novobilský
Réžia: Dagmar Hlubková
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Preklad a texty piesní: Dalibor Heger
Úprava: Dagmar Hlubková
Scéna: Jaroslav Milfajt
Kostýmy: Danica Hanáková
Choreograf: Ivana Kučerová
Dramaturgická spolupráca: Peter Hochel

osoby a obsadenie

Quido z Urbina, vojvoda a sukničkár: Václav Morys / Titusz Tóbisz
Caramello, jeho holič, sluha a spoločník: Anton Baculík / Zsolt Vadász
Delaqua, benátsky senátor: Marek Gurbaľ / Marián Lukáč
Barbara, jeho mladá manželka: Lucia Bujňáková / Aneta Hollá
Enrico, Delaquov synovec a Barbarin milenec: Martin Kovács
Annina, rybárske dievča, Barbarina priateľka a Caramellova milenka:
Oľga Bezačinská / Tatiana Paľovčíková – Paládiová
Ciboletta, Barbarina komorná: Lilla Dégner / Eva Nováková
Pappacoda, predavač makarónov, Cibolettin milý: Péter Nádasdi / Filip Tůma
Testaccio, benátsky senátor: Attila Bocsárzky
Barbaruccio, benátsky senátor: Ivan Krúpa
Agricolla, jeho manželka: Beáta Drotárová
Francesco, gondoliér: Peter Raši
Centurio: Tomáš Beličák
Spevák: Jaroslav Dvorský / Maksym Kutsenko
Spoluúčinkujú orchester a zbor Opery ŠD Košice
a študenti Súkromného konzervatória na Zádielskej ulici 12 v Košiciach

www.sdke.sk

fotogaléria

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár