Vincenzo Bellini: Námesačná

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pri príležitosti premiéry Belliniho Námesačnej v košickej opere, vo všeobecnosti toto dielo predstaví Daniela Petrovská, študentka Hudobnej vedy a asistent réžie Opery ŠDKE.

Vincenzo Bellini (celým menom Vincenzo Salvatore Carmelo Francesco Bellini) je operný skladateľ, jeden z trojhviezdia rossinistov, ktorý sa narodil v hudobníckej rodine. Bol tzv. zázračné dieťa, hovorí sa, že už v piatich rokoch vedel hrať na klavír. Prvotné hudobné vzdelanie mu poskytol starý otec. Následne opustil rodnú Cataniu a išiel študovať na neapolské konzervatórium. Bol žiakom N. A. Zingarelliho. Tu zložil aj svoju prvú operu, Adelson e Salvini (1825), ktorá sa hrala v divadle konzervatória. Ďalšia opera, Bianca e Germando, zožala v divadle Teatro San Carlo veľký úspech. Po jej uvedení získal Bellini objednávku pre milánsku La Scalu. Výsledkom bola opera Il Pirato (1827), ktorá zaujala najmä skvelými finálnymi výstupmi. Už pri tejto opere sa zbavil citeľného vplyvu Rossiniho a vypracoval si vlastný, dôsledkom čoho bolo voľnejšie delenie opery na árie a recitatívy.

V nasledujúcich rokoch pracoval v Miláne na objednávkach. Na otvorenie divadla Teatro Carlo Felice v Janove prepísal operu Bianca a Germando. V roku 1828 skomponoval operu La straniera, ktorá bola prijatá ešte úspešnejšie než Il Pirato. Opera La straniera vytvárala nežnú elegickú idylu vystupňovanú až do dramatického záveru. Jej obdivovateľom bol R. Wagner pre veľkú zomknutosť hudby a textu. Po nej nasledovali opery I Capuleti e i Montecchi, Sonnambula a Norma, ktoré už získali úspech aj za hranicami Talianska. Jeho poslednou operou sa stali I Puritani.

Krátka Belliniho kariéra bola vyplnená poväčšine tvorivou prácou. Na javisku predstavuje skutočného romantika a lyrika. Jeho diela ovplyvnili predovšetkým reprezentantov európskej opery G. Verdiho, M. I. Glinku, či R. Wagnera.

Klavírny výťah opery, obálka

Klavírny výťah opery, obálka

Námesačná (La sonnambula)

Opera Námesačná mala premiéru 6. marca 1831 v Miláne. Na Slovensku bolo toto dielo uvedené len dvakrát v SND (1988 a 1998). Žánrovo sa jedná o operu semiseriu (opera semiseria obsahuje komické aj tragické prvky, častokrát sa odohráva vo vidieckom prostredí a záver je šťastný) v dvoch dejstvách. Libreto napísal Felice Romani podľa scenáru k baletnej pantomíme Námesačná alebo príchod nového pána od autorov E. Scribea a J. P. Aumera. Opera sa odohráva začiatkom 19. storočia v alpskej dedinke.

Osoby: Gróf Rodolfo: bas, Amina: soprano, Elvino: tenor, Lisa: soprán, Teresa: mezzosoprán, Alessio: bas, Notár: tenor

Obsah opery

Prvé dejstvo začína prípravami na svadbu Aminy a Elvina. Každý sa raduje, jedine Lisa, ktorá je do Elvina zamilovaná smúti. Lisu zas zúfalo ľúbi Alessio, no tá ho neustále odmieta. Šťastná Amina prichádza za spevu a tanca. Elvino jej vyzná lásku, dá jej prsteň po svojej matke a kytičku fialiek. Do tejto predsvadobnej amosféry vstúpi neznámy cudzinec, gróf Rodolfo. Všetci sa čudujú, že túto dedinu pozná. S pomaly prichádzajúcim súmrakom sa dedinčania začínajú báť prízraku, o ktorom Rodolfovi rozpovie Tereza. Ten sa na tom dobre baví.

Rodolfo, ktorý bol veľmi pozorný k Amine vyvolal Elvinovu žiarlivosť. Avšak učaroval najmä Lise, ktorá mu ponúkla nocľah. Neskoro večer Rodolfo s Lisou flirtuje, ibaže ich vyruší divný hluk. Lisa spozoruje námesačnú Aminu a myslí si, že prišla za ním. Rodolfo jediný vie, že Amina chodí zo spánku, preto ju uloží do kresla a nechá spať. Zvedaví dedinčania sa vkradnú do jeho izby a vidia spiacu dievčinu. Vzápätí privádza Lisa Elvina. Ten si myslí, že ho podviedla a ruší svadbu. Jedine Tereza je podozrievavá a verí v dcérinu nevinu, vezme Lisinu šatku pohodenú na podlahe grófovej izby.

Druhé dejstvo: Amina je nešťastná, neustále plače. Prichádza za ňou Tereza, ktorá jej dáva nádej. Potajme si vypočujú Elvinov nárek a Amina prichádza za ním. Ten ju odvrhne, vezme jej zásnubný prsteň a odchádza spolu s Lisou.

Na námestí presviedča Alessio Lisu, že Elvino si ju nikdy nevezme a v tom však prichádza dav veseliacich sa dedinčanov a ohlasujú ich svadbu. Elvino a Lisa sa chystajú odísť do kostola, no zastaví ich Rodolfo. Všetkým sa snaží vysvetliť, že Amina je námesačná. Dedinčania ho vysmejú a neveria jej nevine. Tereza usvedčí Lisu šatkou, ktorú našla v grófovej izbe. To nie Amina, ale Líza chcela grófa zviesť. Elvino zisťuje, že mu Lisa klamala a je mu to ľúto.

Amina opäť v spánku blúdi po dedine. V ruke má fialky od svojho milovaného a spomína na časy, kedy boli spolu šťastní. To Elvina definitívne presvedčí o jej nevine. Už sa na to nedokáže viac dívať, preto jej vracia prsteň. Amina sa prebudí a raduje sa, lebo jej sen sa stal skutočnosťou.

Výber videoukážok z opery Námesačná

Prendi l’anel ti dono – ária Elvina z I. dejstva, kedy vyznáva Amine lásku a dáva jej prsteň

Duet Aminy a Rodolfa z I. dejstva

Námesačná Amina vojde do Rodolfovej izby. Vo sne volá Elvina a vyznáva mu lásku.

Finále I. dejstva

Záver prvého dejstva je jeden z najdramatickejších momentov opery.

Po tom ako je spiaca Amina nájdená v izbe grófa, ju Elvino odvrhne a ruší svadbu.

Finálne II. dejstva – ária Ah non giunge

Záverečná ária Aminy, po tom ako jej Elvino vyzná lásku a vráti prsteň.

V tejto veľkej scéne Aminy vytvoril Bellini jedno z najbrilantnejších vokálnych čísel bel canta.

Notový materiál opery

Pripravila: Daniela Petrovská, študentka Hudobnej vedy a asistent réžie Opery ŠDKE.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

Zanechajte komentár