Violončelový recitál Jána Bogdana v Štátnej filharmónii Košice

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kvôli pandémii viackrát preložený koncert slovenského violončelistu Jána Bogdana dostal konečne zelenú a uskutočnil sa 8. septembra 2022 v koncertnej sále Štátnej filharmónie v Košiciach.

Ján Bogdan vošiel do umeleckého sveta, v ktorom zažíva zaslúženú odozvu z košického hudobného prostredia. Už štúdium na Základnej umeleckej škole a následne na Konzervatóriu v Košiciach (v triede Milana Červenáka) avizovali, že je obdarený mimoriadnym talentom, ktorý s pribúdajúcimi študentskými rokmi dokázal rozvíjať a upozorňovať na jeho veľký potenciál.

Ján Bogdan, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠFK

Po ďalšom štúdiu u renomovaných pedagógov, na kurzoch a na hudobných univerzitách sa už tento mladý, 27-ročný vynikajúci violončelista etabloval a začlenil do spoločnosti popredných interpretov. Jeho hru spoznali vo viacerých krajinách v spolupráci s domácimi (Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Štátny komorný orchester Žilina), ale aj zahraničnými orchestrami (Filharmonie Bohuslava Martinů, Symfonický orchester Targu Mures, Franz Schmidt Kammerorchester, Wiener Philharmoniker, Symfonický orchester Buchmann-Mehta, Izraelská filharmónia). V domácom prostredí bol aj členom Quasars Ensemble. V súčasnosti žije v Izraeli a študuje na Buchmann-Mehta School of Music, University of Tel-Aviv.

Ján Bogdan siahol po hudobne aj interpretačne zaujímavých, náročných a nekonvenčných skladbách. Z jeho hry vyžarovala elegancia tónov, zabalená do zrozumiteľnej konverzácie s klavírnym sprievodom Romana Martynova. Vysoká technická vybavenosť violončelistu aj klaviristu bola v ich hre tak samozrejmá, že pôsobila ako bezproblémová zložka interpretácie. Z uchopenia jednotlivých skladieb sálala z Bogdanovej hry priezračne čistá zvuková línia, ktorú sólista hudobne zmysluplne umiestnil a prezentoval v priestore jednotlivo vybudovaných foriem interpretovaných skladieb: capriccio, fantázia, suita, sonáta.

Ján Bogdan, Roman Martynov, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠFK

Recitál otvoril koncertantnou skladbou Pezzo capriccioso op. 62, ktorú P. I. Čajkovskij skomponoval pre violončelo a orchester v blízkosti svojej opery Čarodejka, premiérovo uvedenej v Petrohrade (1887). Pezzo capriccioso bolo ukážkou tónovej brilancie a kultivovanosti zvučne znejúceho umelcovho violončela a pohotovej hry klaviristu R. Martynova.

Očakávaná premiéra Fantázie II slovenského skladateľa Jozefa Podprockého pre sólové violončelo bola aj umelcovou poctou vynikajúcemu skladateľovi a pedagógovi Konzervatória v Košiciach, ktoré J. Bogdan navštevoval. Dielo, v ktorom skladateľ v rôznych, technicky náročných violončelových polohách, pasážach, rytmoch a kompozičných postupoch pracoval v najvyššej možnej miere so sonoristikou nástroja, napriek náročnosti mladý violončelista tlmočil s obdivuhodnou vnímavosťou a interpretačnou akceptáciou jeho bohatej kompozičnej štruktúrovanosti.

Ján Bogdan, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠFK

Jozef Podprocký, ktorý nás navždy opustil v marci 2021, sa vo Fantázii II inšpiroval stredovekou sekvenciou z 11. storočia „Victimae paschali laudes“, jednou zo štyroch, ktoré cirkev po Tridentskom koncile povolila spievať. Spieva sa dodnes. Fantázia II existuje v autorských verziách aj pre violu a husle. V roku 2013 túto skladbu premiéroval v Košiciach violista Peter Zwiebel, ktorému Fantáziu skladateľ aj venoval.

Opera Carmen patrí medzi vďačné a inšpiratívne skladby pre skladateľov, ktorí na jej témy napísali transkripcie, variácie, suity alebo fantázie. Veľkolepá je napr. suita, ktorú pre balet zložil Rodion Ščedrin, vlastnú klavírnu transkripciu napísal a hrával Vladimír Horowitz, nemecký skladateľ Franz Waxman venoval Fantáziu Carmen pre husle a orchester huslistovi Jaschovi Heifetzovi a hráva ju často aj Vadim Repin.

Ján Bogdan si tiež zvolil transkripciu tém známej opery, skladbu s názvom Carmeniana – Suite Brillante pre violončelo a orchester, autorom ktorej je súčasný izraelský violončelista, pedagóg, dirigent a skladateľ Hillel Zori. Bogdan ju hral vo verzii so sprievodom klavíra. Štvorčasťová suita bola v jeho podaní iskrivo pružná s nadhľadom a ustráženou gradáciou známych, temperamentom naplnených tém z opery.

Ján Bogdan, Roman Martynov, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠFK

Ruský skladateľ Sergej Rachmaninov sa v období socializmu v uvádzaní svojich skladieb ocitol v Rusku na vedľajšej koľaji, keďže r. 1917 s konečnou platnosťou emigroval a opustil Rusko. Hudobný svet ho začal vnímať ako amerického skladateľa a klaviristu ruského pôvodu. Pre violončelo a klavír napísal ešte počas pobytu vo vlasti svoju jedinú Sonátu g mol op.19, r. 1901. Sám si uvedomoval náročnosť aj klavírneho partu tejto skladby, ktorý povýšil na rovnocenného partnera violončela a preto v roku 1902 Sonáta vyšla pod názvom Sonáta pre klavír a violončelo.

U S. Rachmaninova víťazí melodika, i keď sa snažil o skĺbenie nových prúdov a hudby neskorého romantizmu. Nie je tomu ináč ani v Sonáte. Obaja interpreti, violončelista, aj klavirista R. Martynov obdivuhodne viedli svoj dialóg vo vzájomnom preberaní melodického a hudobného habitu sonáty. Ustrážili búrlivosť jej tém, a predsa ich napĺňali aj emotívnym výrazom, prýštiacim z ich interpretačne kultivovanej hry. Bogdan sýtym a zvučným tónom svojho violončela, bez problémov prechádzajúci počas celého večera flažoletami, zmenami polohy, ustráženou dynamikou, primeraným dávkovaním a rozvrhnutím tempových zmien a technickou vybavenosťou oboch rúk, pripravil skvelý hudobný večer.

Ján Bogdan, Roman Martynov, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠFK

Mladý klavirista Roman Martynov, víťaz a laureát niekoľkých svetových súťaží v súčasnosti študuje na Buchmann-Mehta School of Music Tel Aviv, splynul v klavírnych sprievodoch s hudobnou faktúrou, akú pripravil violončelista bez toho, aby sa mu podriadil. Spolupracoval rovnocenne a citlivo vnímal hudobné záchvevy skladieb a interpretáciu svojho partnera. Svojím prístupom sa sám predstavil nielen ako výborný klavírny partner, ale naplno presvedčil o svojom bohatom umeleckom potenciáli.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 8. 9. 2022

Ján Bogdan, recitál
Dom umenia Košice
8. septembra 2022

Ján Bogdan, violončelo
Roman Martynov, klavír

P. I. Čajkovskij: Pezzo capriccioso op. 62
J. Podprocký: Fantázia II. na sekvenciu „Victimae paschali“ verzia pre violončelo, op. 63 – premiéra
G. Bizet/H. Zori: Carmeniana, Suite Brillante na témy z Bizetovej opery Carmen pre violončelo a klavír
S. Rachmaninov: Sonáta pre violončelo a klavír g mol op. 19
I. Lento Allegro moderato. II. Allegro scherzando. III. Andante. IV. Allegro mosso

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár