Viva la libertà! Strhujúci Don Giovanni v streame premiéry z Viedenskej štátnej opery

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Viedeň patrí k mestám, ktoré núdzový stav prinútil zavrieť divadlá. Do tohto nečakaného obdobia spadala aj avizovaná premiéra novej inscenácie Mozartovho Dona Giovanniho v tamojšej Štátnej opere. Tá sa napokon 5. decembra 2021 uskutočnila a v živom prenose sme ju mohli sledovať na streamovacej platforme divadla, alebo na treťom programe rakúskej televízie ORF.

A veruže bolo si čo vychutnávať. Don Giovanni a vlastne väčšina opier Wolfganga Amadea Mozarta, najmä tzv. da ponteovská trilógia, nehovoriac o Čarovnej flaute, býva pevnou súčasťou repertoáru Viedenskej štátnej opery. V tejto sezóne prichádza v novej podobe, ktorú tvorí dvojica Philippe Jordan, dirigent a hudobný riaditeľ Viedenskej štátnej opery a Barrie Kosky, intendant a šéfrežisér berlínskej Komische Oper. Po Donovi Giovannim v budúcich sezónach nasledujú Figarova svadba a Così fan tutte.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Kyle Ketelsen (Don Giovanni), Ain Anger (Komtúr), Philippe Sly (Leporello), foto: Michael Pöhn/VŠO

Premiéra Dona Giovanniho musela pre pandémiu zaznieť bez publika, no v nezmenenom termíne ju divadlo sprostredkovalo publiku v živom streame. Inscenátori si vybrali kombináciu pôvodnej pražskej a prepracovanej viedenskej verzie, pričom ťažiskové čísla druhej z nich (okrem veľmi zriedka oživovaného, ale inak pôvabného dueta Zerliny a Leporella Per queste tue manine) boli zaradené. Na premiére v Prahe v roku 1787 totiž nezaznela Ottaviova ária Dalla sua pace, Elvirina Mi tradi quell´alma ingrata a ani záverečné sexteto.

Pochopiteľne, posudzovať premiéru za základe streamu, nie je štandardné, no doba covidová prináša nové situácie, ba aj zvyklosti. Opera potrebuje v prvom rade živý zvuk a tento faktor je nenahraditeľný. Vo vizuálnom tvare sa na druhej strane otvára možnosť očami kamier sledovať aj také detaily v mimike či gestách spevákov, ktoré identifikovať z diváckych radov je oveľa ťažšie, ba až nemožné.

Samozrejme, režisér Barrie Kosky a výtvarníčka scény a kostýmov Katrin Lea Tag inscenáciu koncipovali do živého prostredia. Javisková podoba je zbavená všetkého ilustratívneho, odpútavajúceho od jadra príbehu. Režisér ju postavil na presnom profilovaní postáv a situácií, na dynamickom toku deja a na optimálnych predstaviteľoch. Kosky za základnú premisu vo výklade diela, ktoré má geniálnu nielen hudbu, ale rovnako libreto Lorenza Da Ponteho, považuje vzťah Dona Giovanniho a Leporella. Teda pána a sluhu, dvoch archetypov, s ktorými rozvíja nepreberné množstvo rozmanitých a úchvatných akcií.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Stanislas de Barbeyrac (Don Ottavio), Hanna-Elisabeth Müller (Donna Anna), foto: Michael Pöhn/VŠO

Barrie Kosky pozoruje na postave Giovanniho dionýzovský princíp (Dionýz ako grécky boh vína, opojenia, extázy), no zároveň vníma, že v rámci opery síce zvádza každú sukňu, no k sexuálnemu aktu sa nikdy nedopracuje. Preto aj jeho prvé stretnutie s Donnou Annou, ktorá zrejme netušila, kto bol chvíľu predtým v jej spálni (žiadna na scéne nie je), ukazuje až na otvorenej scéne, na takmer nemennej kašírovanej skalnatej šikmine.

Ako prvý sa na javisku objavuje moderný rebelantský chalan Leporello, s nalakovanými nechtami, v mikine s kapucňou na hlave, ktorý si trucovito sťažuje na osud sluhu. Tieto dve postavy, akoby šité na unikátne typy ich predstaviteľov, hýbu v rovnocennom partnerstve celým dejom. Dopĺňajú sa, vymieňajú si kostýmy, spolu špásujú, smejú sa, podvádzajú, pofajčievajú, sluha občas utŕži od pána facku, v „šampanskej“ árii je bábkou v jeho rukách, no neraz spočinie na jeho sťaby otcovskej hrudi.

Barrie Kosky sa už na predpremiérovom matiné zveril, že Don Giovanni patrí k tým z mála archetypových postáv (radí k nim napríklad Carmen, Salome, Lulu), kde väzba erotiky so smrťou nedokáže byť uveriteľnými bez adekvátneho obsadenia. V novej mozartovskej inscenácii také našiel najmä v dvoch protagonistoch. Basbarytonistoch, ktorí majú v repertoári aj Giovanniho aj Leporella, dokonca sa už spolu stretli v inscenácii, kde mali vymenené roly. Sú nimi Američan Kyle Ketelsen a Kanaďan Philippe Sly. Táto dvojica skutočne nepotrebovala žiadne scénické barličky. Ich kreácie, súhra, spevácke, herecké a fyzické schopnosti vrchovato naplnili oba žánrové póly Mozartovej opery, drammu aj giocoso.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Peter Kellner (Masetto), Kyle Ketelsen (Don Giovanni), Patricia Nolz (Zerlina), foto: Michael Pöhn/VŠO
W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Kyle Ketelsen (Don Giovanni), Patricia Nolz (Zerlina), foto: Michael Pöhn/VŠO

Zaujímavým riešením, dokazujúcim, že napriek mnohým realisticky vykresleným scénam, nechýbajú réžii ani znaky symboliky, je smrť Komtúra. Podieľajú sa na nej Giovanni i Leporello a v ich objatí dotlčený a skrvavený padá na zem. O malú chvíľu však sám vstáva a pomalým krokom opúšťa javisko. Koskyho Komtúr je nesmrteľný, lebo jeho duch má za úlohu potrestať hriešnika. Zaujímavé, že rovnako aj Giovanni, hoci na konci opery, po osudovom stisku Komtúrovej ruky ostáva tiež mŕtvy, opúšťa ako prízrak javisko na vlastných nohách.

Opísať každú originálne riešenú scénu presahuje rozsah recenzie, tak aspoň niektoré. Že režisér nepotrebuje žiadne rekvizity, dokazuje už Leporello v „registrovej“ árii, keď o počtoch všetkých Giovanniho lások po svete, hovorí v brilantne zahranej scénke priamo z hlavy. Ako symboly žien používa kamienky, ktoré končia v Elviriných rukách. Donna Elvira je tiež zaujímavý charakter. Neprichádza ako hysterická žena s kuframi, ale nenapraviteľne zaľúbená do Giovanniho ostáva po celý čas. Povahu troška mení až keď ju Giovanni mnohonásobne odoženie a označí za nepríčetnú. Ale láska ostáva. Keď Zerlinu varuje pred zvodcom (Ah! Fuggi il traditor!) a odháňa ju, vzniká dojem, že tak robí nie pre jej blaho, ale aby si ho uchránila pre seba.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Kyle Ketelsen (Don Giovanni), Philippe Sly (Leporello), foto: Michael Pöhn/VŠO

Aj Zerlinka v Koskyho koncepcii veľmi ľahko, zreteľne a pomerne dlho podlieha zvodom Giovanniho. Na konci opery, po smrti Giovanniho, však ostáva s Masettom ako jediný šťastný pár. Donna Anna totiž po prežitých udalostiach žiada od Ottavia ročný odklad, nešťastná Elvira sa chystá do kláštora a opustený Leporello, opäť v mikine s kapucňou sediac na skale, asi čaká na nového pána. Sme vo východiskovom bode. Tak presne a jednoznačne vykreslený záver vidno málokedy. A k nemu ešte „prízrak“ vzkrieseného Giovanniho, pri odchode sa pohľadom lúčiaceho so spoluhráčmi a Leporellovi nežne prikladajúceho ruku na hlavu, to bola nevšedne silná emócia. A jedným gestom dôkaz, že ich puto bolo pevné.

Úchvatne sú vykreslené scény, keď si pán so sluhom vymieňajú kostýmy (či už modrobiely vzorkovaný oblek, zlatý plášť s odhalenou hruďou, alebo jednoduché tričko a mikinu), strhujúci je Leporellov akrobatický premet, tanečná pružnosť a neskôr aj žonglérska schopnosť bravúrneho Philippa Slya. Alebo skrývačková scéna s Elvirou na výhodne riešenej scéne v 2. dejstve, tvorenej abstraktným vertikálne tvarovaným útvarom. Ale vynaliezavé je aj terceto Anna – Elvira – Ottavio, s hlavami maskovanými strapcami kvetov. Vtipne je vykreslená scéna, keď sa zbitý Masetto odplazí za roh scény, aby mu tvár natreli riadnou dávkou kašírovanej krvi, ktorá sa po stretnutí s Zerlinou prenesie i na jej kostým.

Dráma sa stupňuje v obraze na cintoríne. Nahrádza ho jaskynka v skalách, naplnená vodou, odkiaľ sa ozýva Komtúrov hlas. Giovanni s Leporellom sa z neho smejú, nájdu si veľký kameň, akoby Komtúrovu hlavu, pohadzujúci ho ako hračku. Neskôr sa Leporello celý ponorí do vody a v nej napokon končí aj symbolická hlava Komtúra.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Philippe Sly (Leporello), Kyle Ketelsen (Don Giovanni), foto: Michael Pöhn/VŠO

K večeri sa obaja, ale aj muzikanti na scéne, obliekajú do červenofialových kostýmov (kostýmy po celý večer tvoria veľmi výrazný kontrast k takmer nemennej sivastej scéne), netreba žiadne jedlo a víno nahrádza voda z jaskynky. Berú ju opäť s humorom, Giovanni si zajazdí na kľačiacom Leporellovi s vyplazeným jazykom. Špás sa končí príchodom zakrvaveného Komtúra. Nadišiel čas zúčtovania. Zovretie ruky je smrtiace. Leporello – podobne ako na začiatku, pri usmrtení Komtúra – sa k dvojici pridáva, no potrestaný Giovanni padá mŕtvy na zem. Ako réžia vyriešila záver, o tom som písal vyššie.

V novom viedenskom Donovi Giovannim stojí ruka v ruke s réžiou strhujúce hudobné naštudovanie Philippa Jordana. Už z predohry vyžarovala ohnivá energia, z orchestrálnej jamy zneli všetky nástroje brilantne, ušľachtilo, transparentne, no pod uhladenosťou zvuku sa skrývalo vibrujúce dramatické napätie. V tomto duchu viedol dirigent celé predstavenie, sám hral secco recitatívy (boli neskutočne živé, zrkadliace situácie, speváci v nich mali prirodzenú voľnosť na vyjadrenie emócií daných chvíľ), vymodeloval partitúru presne podľa určenia jej charakteru ako drammu giocoso. Temnú, krvavú i veselú. Tempá volil Philippe Jordan veľmi svižne, s prevahou rýchlejších, v niektorých ansámbloch až na hranici speváckych možností, no práve táto láva hudby (pritom v áriách ponechával voľnejší tok hudby) dodávala inscenácii, v partnerstve s réžiou, neuveriteľný spád.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Kate Lindsey (Donna Elvira), foto: Michael Pöhn/VŠO

Viedenský debutant Kyle Ketelsen je ideálnym predstaviteľom titulnej postavy. Kto hľadá interpreta z odboru „Kavalierbarytona“, takého nenájde. A to je dobré. Ketelsenov tmavý basbarytón znie mužne, kovovo jasne, narába s dynamikou (serenáda nemusí byť nevyhnutne v mezza voce) a predovšetkým s výrazom. V tom si optimálne porozumel s Leporellom, do ktorého vniesol Philippe Sly síce trocha mäkší, no neopísateľným spektrom výrazu nabitý vokálno-výrazový profil. Neprebehla sekunda, keď Sly nebol naplno v akcii, či už speváckej, hereckej, mimickej, tanečnej, klaunskej.

Výborné bolo aj obsadenie troch ženských postáv. Na prvom mieste by som spomenul mezzosopranistku Kate Lindsey ako Donnu Elviru. Krásny timbre modulovala v rozmanitých výrazových polohách, vždy zodpovedala citovému rozpoloženiu svojej hrdinky, hlas znel v mnohých dynamických hladinách. Prekvapením bola Zerlina, tiež obsadená mezzosopránom, v ktorej členka Operného štúdia Patricia Nolz demonštrovala nielen osobnostný šarm, ale aj opojnosť svojho farebného materiálu. Hanna-Elisabeth Müller (Donna Anna) zvládla lyrické, koloratúrne i dramatické časti partu bezpečne, len spočiatku v držaných tónoch s trocha väčšou vibráciou tónu. Všetky tri mladé dámy vyzerali opticky krásne.

W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Patricia Nolz (Zerlina), Peter Kellner (Masetto), zbor VŠO, foto: Michael Pöhn/VŠO
W. A. Mozart: Viedenská štátna opera, 2021, Philippe Sly (Leporello), Kyle Ketelsen (Don Giovanni), Ain Anger (Komtúr), foto: Michael Pöhn/VŠO

Stanislas de Barbeyrac sa vymykal z tradície lyricky štíhleho tenorového obsadenia Dona Ottavia. Vniesol mu objemný, avšak v ozdobách, frázach a dynamike plastický tón, smerujúci už do dramatickejšieho odboru. A napokon náš Peter Kellner zahral mladíckym temperamentom nabitého, žiarlivého, naivného a občas aj riadne rozzúreného Masetta. Spieval ho v príkladnej štýlovej čistote a muzikálnosti svojím okrúhlym vyšším basom. Čierny bas reprezentoval dôstojne Ain Anger ako Komtúr.

Mozartov Don Giovanni je dokonale napísaným dielom. Prívlastok „opera opier“ môže hockomu znieť ako fráza, nič to nemení na fakte, že je to tak. Hrá sa často, no natrafiť na symbiózu inteligentne a emocionálne vymyslenej inscenácie, s výborným hudobným naštudovaním a speváckym obsadením, sa podarí len zriedka. Hoci novú inscenáciu vo Viedenskej štátnej opere posudzujem len zo streamovanej podoby, mám silný pocit, že nenechá nikoho chladným ani po osobnej návšteve divadla.

Autor: Pavel Unger

písane zo streamu premiéry 5. 12. 2021

W. A. Mozart: Don Giovanni
Viedenská štátna opera
Premiéra uvedená prostredníctvom streamu 5. decembra 2021

Hudobné naštudovanie a dirigent: Philippe Jordan
Réžia: Barrie Kosky
Scéna a kostýmy: Katrin Lea Tag
Svetlo: Franck Evin

Don Giovanni: Kyle Ketelsen
Komtúr: Ain Anger
Donna Anna: Hanna-Elisabeth Müller
Don Ottavio: Stanislas de Barbeyrac
Donna Elvira: Kate Lindsey
Leporello: Philippe Sly
Zerlina: Patricia Nolz
Masetto: Peter Kellner

www.wiener-staatsoper.at

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár