Viva la musica vyvrcholila

Riaditeľ letného festivalu Viva Musica! Matej Drlička je výborným manažérom. Má svoju vlastnú predstavu, ako priviesť širšie vrstvy populácie k záujmu o vážnu hudbu a tú tvrdošijne uplatňuje vo svojich bratislavských letných koncertoch. Vie zohnať atraktívnych umelcov, vie koncerty (zavše tak trocha bulvárne) spropagovať a vie zaplniť divákmi priestory festivalových podujatí.

Ak som pred dvoma rokmi kritizoval jeho projekt Sitnianskych rytierov, ktorý mal školákom vštepiť záujem o hudbu presahujúcu rock a iné žánre populárnej hudby, teraz sa skláňam najmä pred jeho projektom sobotných komorných koncertov v petržalskom parku. Boli neokázalé, úprimné a verím že aspoň čiastočne úspešné. Tí čo ich počúvali neboli návštevníkmi Slovenskej filharmónie alebo Opery SND, no (ako som mohol sledovať), hudba, ktorú nepočujú (bohužiaľ) ani v médiách, ich zaujala.

Výborný bol aj záverečný koncert tohoročného festivalu s názvom Milované piesne. Keďže štyria významní slovenskí operní speváci Štefan Kocán, Pavol Bršlík, Jana Kurucová a Adriana Kučerová (klavírne sprievody Tahmina Feinstein, Alexandra Borodulina, Róbert Pechanec) na ňom ponúkli výber z piesní zo svojich pomerne nedávno nahratých CD a ktoré na stránkach portálu Opera Slovakia už boli recenzované, nebudem sa venovať hodnoteniu speváckych výkonov. Stačí, ak poviem, že naplnili moje očakávania a ukázali, že hoci sa venujú prednostne opere, sú aj kvalitnými piesňovými spevákmi.

V duchu Drličkových predstáv sa pohybovala aj celková organizácia záverečného koncertu. Nemohla chýbať Adela Banášová, na plátne sa prezentovali fotografie vystupujúcich umelcov od „plienkového“ obdobia po dnešok, sem-tam zaznela vtipná odpoveď na otázky moderátorky. Keďže v publiku boli nielen „starí“ (zabehaní) ale aj „noví“ (drličkovskí) návštevníci koncertov (tlieskajúci po každej piesni), koncepcia viac-menej rezonovala. Možno by to bola aj otázka pre teoretikov, ktorí sa zaoberajú výchovou k umeniu, či je práve toto správna cesta. Mne osobne viac vyhovuje miešanie umeleckých druhov (napríklad kombinácia koncertu a výstavy) ako nanášanie prvkov typických pre šou. Ostatne ani na koncerty Pavarottiho so spevákmi populárnej hudby neboli jednoznačné názory. Faktom zostáva, že Slovensko (a viac než iné krajiny) si potrebuje vytvoriť publikum, ktoré okrem všadeprítomnej populárnej hudby, folklóru a muzikálu si obľúbi aj vážnejšie umenie. Ktorá z ciest vedúca k tomuto cieľu je správna, nám ukáže až budúcnosť.

Zvlášť vydarený bol záver koncertu so spoločným spevom Štefana Kocána, Pavla Bršlíka, Jany Kurucovej a Adriany Kučerovej. Najprv zanôtili Suchoňovu Aká si mi krásna, potom Dusíkov Najkrajší kút. Naši kozmopolitní intelektuáli by to možno označili za prejav nacionalizmu a hudobní akademici za populizmus. V skutočnosti to bolo zo strany organizátorov a hlavne našich operných svetobežníkov (verím, že neformálne) prihlásenie sa ku svojím koreňom.

Autor: Vladimír Blaho

O programe koncertu sme informovali TU…

www.vivamusica.sk

fotogaléria

video