V čase, keď sa pod hudobným vedením Christiana Thielemanna do Semperovej opery v Drážďanoch vrátili dve cyklické megaprodukcie všetkých štyroch opier Prsteňa Nibelungov Richarda Wagnera, ostal – s prekvapením – aj priestor na naštudovanie a uvedenie premiéry jednej z Verdiho významných raných opier. I keď iba v koncertnej forme, zato ale po prvýkrát vôbec zaznela v Drážďanoch hneď trikrát za sebou Verdiho menej hraná opera Attila pod taktovkou španielskeho dirigenta Jordiho Bernàcera. Svetlo sveta uzrela v Teatro La Fenice v Benátkach v roku 1846.
Na tomto mieste mala pôvodne stáť recenzia koncertu Berlínskych filharmonikov, ktorí v rámci Biennale ponúkajú medzi 6. a 26. februárom 2023 raritu: dvanásť hudobných a hudobno-literárnych podujatí z hudby 50. a 60. rokov minulého storočia, ktorými vracajú návštevníkov do čias hľadania sa povojnovej moderny. Nedávnu napínavú hudobnú minulosť sprítomňujú na festivale v Berlíne umelci ako dirigenti Sir Simon Rattle, Alan Gilbert, šansonier Tim Fischer, huslista Joshua Bell, komorný zbor RIAS a ďalšie renomované ansámble. Program ponúka diela avantgardy, ktorá hýbala svetom. Stredobodom pozornosti sú diela Györgya Ligetiho, jednej z najkreatívnejších hláv 20. storočia. Usporiadateľ tak pripomína 100. výročie jeho narodenia.
Okrem Ligetiho ponúkla dramaturgia hudbu novátorov ako Benjamin Britten, Witold Lutosławski, John Cage, Luciano Berio, Olivier Messiaen, Karl Amadeus Hartmann, Bernd Alois Zimmermann, Leonard Bernstein, ale i klasikov 20. storočia ako Jean Sibelius, Claude Debussy a Bohuslav Martinů. Odvážny program je v neposlednom rade zrkadlom naturelu dirigenta Kirilla Petrenka, jeho zvedavosti a nevšednej aktivity, aj čo sa týka zmocnenia sa nových, neznámych diel.
Keď si do programu okrem uvedených mien vybral aj dielo súčasného českého skladateľa Miroslava Srnku, nebola to náhoda. Petrenko sa už v roku 2016 zhostil v Mníchove úspešnej premiéry jeho opery South Pole. Na prebiehajúcom Bienále plánoval 11. februára s filharmonikmi uviesť premiéru novej Srnkovej skladby, 18-minútovej orchestrálnej kompozície Superorganisms. To bol aj hlavný dôvod, prečo som sa zaujímala o možnosť sledovať aspoň tento festivalový koncert a priniesť o ňom recenziu. Z očakávanej premiéry napokon nebolo nič. Šéfdirigent Petrenko sa musel podrobiť operácii nohy, jeho koncerty prebral dirigent Daniel Harding a došlo k zmene programu. Srnkova novinka si na Kirilla Petrenka musí počkať.
Večer s Berlínskymi filharmonikmi som vďačne nahradila pre mňa ,,novinkou“, Verdiho hudobno-dramatickým dielom Attila v drážďanskej Semperovej opere. I keď sa premiéra tohto diela uskutočnila pred 177 rokmi, teda päť rokov po opere Nabucco, a patrila medzi najúspešnejšie uvedenia Verdiho opier vôbec, nie je všeobecne známe. Opera Attila upadla do zabudnutia, najmä mimo talianskeho územia. Zatienili ju Rigoletto, Luisa Miller, Il trovatore, La traviata, Don Carlos, Aida či Otello. Na nemecké javiská sa v taliančine dostala prvýkrát v divadle v Bremerhaven v roku 1964. Na operu znova upozornila hlavne inscenácia Petra Konwitschného z roku 2016 Viedni.
Prečítajte si tiež:
• Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (1)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (2)
Attila je lyrickou drámu s prológom a troma dejstvami. Autormi talianskeho libreta, ktoré vzniklo podľa literárnej predlohy Attila, kráľ Hunov Zachariasa Wernera, sú Temistocle Solera a Francesco Maria Piave. Dej sa odohráva vo vojnových rokoch 452 – 453. Attila, kráľ Hunov, dobyje v jadranských lagúnach mesto Aquileia, dá zavraždiť jeho vládcu a chce zaútočiť na Rím. Dcéra vládcu, krásna a odvážna Odabella Attilu očarí a on sa o ňu uchádza. Mladá žena sa však chce pomstiť za smrť otca. Zabráni, aby Forest Attilu otrávil, pomstiť sa chce sama. Okrem toho spolu s Eziom, rímskym generálom a Forestom, svojím milencom, plánuje oslobodiť krajinu od hunských dobyvateľov. Nakoniec Odabella Attilu, ktorý sa medzičasom stal jej manželom, z pomsty zavraždí…
Tento komplikovaný thriller so zradou, zášťou, ale hlavne obrazmi vojny, ale i bojom za národnú nezávislosť našťastie na javisku nebolo treba sledovať (máme podobných obrazov denne pred očami dosť). Aktuálne uvedenie v Drážďanoch umožnilo sústrediť sa na hudbu, ktorá dej vykresľuje až prekvapivo plasticky.
Tretie a posledné uvedenie Attilu, ktoré som mala možnosť počuť a vidieť 11. februára (premiéra 4. februára 2023), zanechalo vo mne dojem nádherného vokálneho, čiastočne akoby iba zborového diela. Vojaci, kniežatá, Huni, ľud, mladé Rimanky či otroci boli neustále na otvorenej scéne, ich prítomnosť či neprítomnosť podčiarkovalo iba farebne sa meniace pozadie.
V neutrálne tmavom koncertnom ošatení bol zbor vlastne jedinou kulisou večera. Interpretačne sa tejto časti diela zmocnil veľkolepý domáci Sächsischer Staatsopernchor Dresden s riaditeľom Andrém Kellinghausom. Znova a znova pripomínal hudobne jedinečné neskoršie Verdiho zborové scény, ktoré nesú na rukách nejeden jeho slávny operný opus. Úvodným, aj po zvukovej stránke frapujúcim zborom Urli, rapine, gemiti, sangue, sa otvorilo ,,vojnové“ dianie na prázdnej scéne. Orchester Sächsische Staatskapelle Dresden sedel v orchestrálnej jame, na javisku sa pred zborovým pozadím striedali iba sólisti.
Opera Attila dostala názov podľa hlavnej mužskej úlohy. Rovnako dominantnou postavou je aj jediná ženská hlavná rola Odabella. Ruská mezzosopranistka Anna Smirnova vystúpila na javisko s veľkým sebavedomím – a to napriek charakterovo intímne ladenej scéne. Okamžite si podmanila diváka. Využívala všetky potrebné odtiene pravých i falošných emócií, jej mimoriadne nosný hlas bol v pianissime mäkký, vo forte a v expresii pomsty mimoriadne dramatický až hrozivý. Akoby jej nič nestálo v ceste, árie, kavatíny, duetá i scény so zborom doslova odpaľovala. Medzinárodne známa a na rôznych svetových scénach pôsobiaca Anna Smirnova bola vzácnym hosťom predstavenia.
Georga Zeppenfelda poznáme ako ukážkového, priam nezničiteľného basistu pôsobiaceho na svetových operných scénach i v koncertných sieňach. Mimoriadne vokálne náročný part Attilu, plný virtuozity, spieval takmer paralelne s postavami z Prsteňa Nibelungov – Fasolta z Zlata Rýna a Hundinga z opery Valkýry. Ale takáto intenzita rôznorodých vokálnych aktivít neubrala nič na kvalite hlasu, v každej polohe mal svoje veľké basové čaro. Attilove árie komponoval Verdi viac-menej ako uzavreté čísla, technicky náročné a melodicky typicky “ľúbivé”, čo zvádzalo publikum k častému potlesku. Dirigent Jordi Bernàcer však veľa priestoru na ovácie neposkytol. Zanietené interpretácie nedopustil prerušovať. Zeppenfeld totiž svojím vokálnym prejavom dokázal nadviazať takmer javiskové kontakty s ďalšími sólistami a podieľať sa na ohromnom napätí predstavenia.
Často obsadzovaný chorvátsky belkantový tenorista Tomislav Mužek presvedčivo stvárnil úlohu rytiera z Aquiley, milenca Foresta. Poľský barytonista Andrzej Dobber, známy ako vynikajúci Scarpia, bol vierohodným intrigánom, obdivuhodným rímskym generálom Eziom. Úlohu Uldina, Attilovho otroka spieval Timothy Oliver a Leona, starého Rimana, Tilmann Rönnebeck.
U všetkých predstaviteľov hlavných úloh šlo o mimoriadne disponovaných sólistov s hlasmi technicky brilantnými, tvoriacimi výborný stavebný materiál k odvíjaniu sa výrazovo náročných dramatických i lyrických pasáží Verdiho odkazu. V sólach i ansámbloch zanechávali pocity vokálnej nádhery, takže im možno prepožičať prívlastok zlaté.
Za dirigentským pultom stál španielsky dirigent Jordi Bernàcer, nadšenec Verdiho hudby a niekdajší asistent Riccarda Chaillyho, Zubina Mehtu, Georgea Prêtra či Lorina Maazela. Bernàcer je špecialistom na taliansku hudobnodramatickú literatúru, diriguje vo svetových divadlách. V Drážďanoch pracoval so Sächsische Staatskapelle Dresden, špičkovým koncertným a operným orchestrom Semperovej opery. Bernàcer bol “vrchným majstrom” večera. Pod jeho vedením sršalo z orchestra farebné bohatstvo, inštrumentálna priezračnosť, príznačný rytmus a nevypŕchajúca Verdiho melodická invencia. Dirigentova obdivuhodná spolupáca so sólistami a zborom pripravila perfektné hudobné divadlo bez kulís a kostýmov, naslovovzatú hudobnodramatickú perlu medzi Verdiho operami. Ovácie publika nemali konca kraja. Viva Verdi!
Keď som z koncertu odchádzala, pýtala som sa sama seba, ako je možné, že Attila Giuseppe Verdiho zapadol po toľké roky do zabudnutia. Odpoveď sa mi javí celkom jednoduchá: aby sa úspech tohoto diela dostavil, treba mať k dispozícii ansámbel so zlatými hlasmi v úlohách sólistov, vynikajúci zbor, jedinečný orchester a pre Verdiho zapáleného dirigenta.
Autor: Agata Schindler
písané z koncertného uvedenia opery 11. 2. 2023
Giuseppe Verdi: Attila
Semperova opera, Drážďany
Dramma lirico s prológom a tromi dejstvami
Koncertantné uvedenie v talianskej reči s nemeckými a anglickými titulkami
Premiéra 4. februára 2023
Libreto: Temistocle Solera a Francesco Maria Piave
Hudobné naštudovanie a dirigent: Jordi Bernàcer
Zbormajster: André Kellinghaus
Dramaturgia: Benedikt Stampfli
osoby a obsadenie 11. februára 2023
Attila, kráľ Hunov: Georg Zeppenfeld
Ezio, rímsky generál: Andrzej Dobber
Odabella, dcéra vládcu Aquilei: Anna Smirnova
Foresto, rytier z Aquilei: Tomislav Mužek
Uldino, Attilov otrok: Timothy Oliver
Leone, starý Riman: Tilmann Rönnebeck
Sächsischer Staatsopernchor Dresden
Sächsische Staatkapelle Dresden
Súvisiace články:
Trinásty Šostakovičov medzinárodný festival a jeho stratený Nos
Spolianskeho kabaretná revue o bohatstve a šťastí sa v Drážďanoch nesie na krídlach hudby
Tón ako ušľachtilý kryštál – Julia Fischer s Beethovenom a Mendelssohnom v Drážďanoch
Silvester v Semperovej opere s Beethovenovou Ódou na radosť a Christianom Thielemannom
Viedenský klasicizmus v Košiciach s dirigentom Spurným a kontrabasistom Stivínom
