Vladimír Blaho: Verdi ale nie opera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V závere kultového italowesternu Pre hrsť dolárov hlavný hrdina prednesie vetu: „Muž s revolverom R-38 vraj nemá šancu proti mužovi s puškou. Nie je to pravda!“ Rovnako sa mýlili tí, ktorí považovali Verdiho Requiem skôr za operu než na autentické sakrálne dielo. Neviem, čo je operného na tak preduchovnenej hudbe, akú vložil skladateľ do častí Lacrimosa, dvojzborovej fugy Sanctus, do Agnus Dei alebo záverečného Liberame . A tenorova ária Ingemisco je podstatne menej opernou než napríklad analogická Cuius anima v Rossiniho Stabat mater.

Verdiho Requiem odznelo u nás veľakrát a vždy bolo prijímané ako veľká slávnosť pre milovníkov vážnej hudby. Takmer vždy aj interpretácia toho opusu bola hodná kvalít diela. Veľkolepé uvedenie La Scaly v Prahe osemdesiatych rokov (s obsadením Verret, Obrazcová, Luchetti, Gjaurov) som sledoval len cez televíznu obrazovku (detailné zábery na veľký kríž na prsiach ruskej mezzosopranistky údajne vyvolali nevôľu politickej vrchnosti). Zato si ako návštevník pamätám naštudovanie Alda Ceccata, v ktorom z hosťujúcich spevákov bohužiaľ plne uspokojil len medzinárodne neznámy basista Maurizio Mazieri zafarbením hlasu pripomínajúci slávneho Siepiho. Jedinečnú úroveň malo Lenárdovo naštudovanie s výkvetom česko-slovenskej vokálnej školy (Beňačková, Randová, Dvorský, Kopčák), začiatkom nášho storočia bola ozdobou ďalšieho naštudovania diela Američanka Michéle Crider, neskôr extrémne dramatickú interpretáciu sopránového partu predviedla Lada Biriukova, v budove SND Sorina Munteanu. Najčastejším členom sólistického kvarteta však bol Peter Mikuláš, ktorý spieval (spolu s Miroslavom Dvorským, Adrianou Kohutkovou a Teréziou Kružliakovou) túto skladbu aj na tohoročných ZHZ (avšak v sále banskobystrickej opery) a aj v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Giuseppe Verdi Messa da Requiem, Slovenská filharmónia

Giuseppe Verdi Messa da Requiem, Slovenská filharmónia

Najväčšou udalosťou ale aj najväčšou devízou uvedenia Verdiho Messa da Requiem na pomaly sa končiacom 49. ročníku BHS bol fakt, že za dirigentským pultom stál v zahraničí mimoriadne úspešný (a ako sme sa presvedčili na dvoch jeho vystúpeniach na BHS oprávnene) Juraj Valčuha, už niekoľko rokov dirigent Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI v Turíne. Teraz dielo predviedol s domácim orchestrom SF, ktorý sa pod jeho vedením vypol k peknému výkonu. Dirigent poňal dielo v širokom dynamickom oblúku, v ktorom popri majestátnom Dies irae nechal v Sanctuse vyniknúť aj technicky vyzretému a štýlovému spevu Slovenského filharmonického zboru v naštudovaní Blanky Juhaňákovej, na ktorom bolo vidno, že zbor má partitúru dokonale prelúskanú a vie poskytnúť hlboký zážitok tak z dramatických ako duchovne zasnených pasáží partitúry.

Ak konštatujem, že to predsa len nebolo najlepšie predvedenie diela, aké som kedy počul, je to kvôli sólistickému kvartetu vokalistov. Peter Mikuláš opäť kúzlil s dynamikou a výrazom od pianissima po fortissimo (a nielen v Confutatis, ale aj v Offertoriu a Lux aeterna), Terézia Kružliakova ukážkovo pochopila duchovný charakter skladby a svoj krásny hlasový fond tlmila do vysoko kultivovaného a preduchovneného tónu. Škoda, že jej hlas celkom ideálne neladil s hlasom renomovanej, v Berlíne pôsobiacej sopranistky Anny Samuil, ktorej tón nebol ideálne verdiovský a ktorá v niektorých exponovaných miestach partitúry sa mohla vyhnúť fortissimám a tón nasadzovať jemnejšie. Práve na jej príklade sa dá dokázať fakt, že ak dnes spevák spieva v La Scale alebo MET, nemusí to mať značku najvyššej kvality. Mimo Ruska málo známy mladý osetský tenorista Khachatur Badalyan pri speve v mezzavoce a v nižšej polohe pôsobil málo atraktívne, kým tóny hlavového registra boli kovovejšie, no v konečnom dôsledku jeho prejav postrádal väčšiu farebnú jednotu

Giuseppe Verdi Messa da Requiem, Slovenská filharmónia Juraj Valčuha, dirigent

Giuseppe Verdi Messa da Requiem, Slovenská filharmónia
Juraj Valčuha, dirigent

Napriek týmto výhradám najnovšie uvedenie Messa di Requiem v SF bolo dôstojným holdom najväčšiemu opernému skladateľovi, ktorý dojatý najprv smrťou Rossiniho a potom veľkého romantického spisovateľa Alessandra Manzoniho (jeho Snúbenci sú po Danteho Božskej komédii druhým najpopulárnejším dielom talianskej literatúry) skomponoval zádušnú omšu plnú krásnych melódií a duchovnej útechy.

Autor:Vladimír Blaho

Giuseppe Verdi

Messa da Requiem

Bratislavské hudobné slávnosti 2013
6. október 2013

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor

Dirigent |Juraj Valčuha

Blanka Juhaňáková: zbormajsterka
Anna Samuil
| soprán
Terézia Kružliaková
|alt
Khachatur Badalyan
|tenor
Peter Mikuláš
| bas

celý koncert si môžete pozrieť, alebo vypočuť TU…

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár