Vo veku 71 rokov zomrela operná speváčka Maria Ewing

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operná sólistka Maria Ewing, interpretka vrcholných sopránových i mezzosopránových partií, bývalá manželka režiséra Sira Petera Halla a matka herečky Rebeccy Hall, bola pravým prirodzeným talentom. Okrem iných divadelných javísk a koncertných pódií často vystupovala v Royal Opera House Londýn a v Metropolitnej opere New York, kde účinkovala aj so slovenskými umelcami.

Vo svojom vyjadrení k úmrtiu jej rodina píše, že „Bola mimoriadne nadanou umelkyňou, ktorú číra sila talentu a vôle prudko povzniesla do najvyšších sfér operného sveta.“ Podľa jej hovorkyne Bryny Rifkinovej zomrela v nedeľu 9. januára 2022 vo svojom domove v meste Harrison Township neďaleko Detroitu v americkom štáte Michigan.

Maria Ewing (1950 – 2022), zdroj foto: internet

Newyorská prvá operná scéna vydala nasledujúce vyjadrenie: „Metropolitnú operu zarmútil odchod Marie Ewing, veľmi presvedčivej umelkyne, ktorá v tomto divadle spievala hlavné operné roly viac než dve desaťročia. Medzi jej debutom v postave Cherubína v Mozartovej Figarovej svadbe a posledným vystúpením v r. 1997 v role Marie v Bergovom Wozzekovi priniesla svoj osobitý vokálny prejav a intenzívnu dramatickú zaujatosť na javisko Met takmer stokrát. Z piatich nových inscenácií, kde účinkovala v premiérach aj reprízach, mimoriadny úspech zožalo vystúpenie ako Blanche de la Force v pamätnej réžii Poulencových Dialógov karmelitánok od John Dextera v roku 1977. Vyjadrujeme najhlbšiu sústrasť jej dcére, herečke Rebecce Hall, ako aj ostatnej rodine a priateľom.

F. Poulenc: Dialógy karmelitánok, Metropolitná opera New York, 1986, Maria Ewing (Blanche de la Force), foto: Archív MET

Narodila sa 27. marca 1950 ako štvrté, najmladšie zo štyroch dcér v rodine Afroameričana Normana Isaaca Ewinga a Dánky Herminy Marie, rod Veraarovej. Súčasné mená jej sestier sú Norma Koleta, Carol Pancratz a Francis Ewing. V roku 1990 na otázku BBC, prečo sa stala speváčkou, odpovedala „Vlastne o mne rozhodli. Raz mi mama povedala: ,Máš hlas, mala by si s tým niečo robiť.ʻ Jednoducho som nemala na výber.“ V čase, keď sa už stala známou pre svoje naturalistické herectvo i hlas, sa raz vyjadrila: „Spev je prostriedkom, ale dôležité je, čo odovzdávate.

Debutovala v roku 1973 na festivale Ravinia v štáte Illinois. Jej prvým predstavením v Metropolitnej opere bol v r. 1976 Cherubín vo Figarovej svadbe. V roku 1977 tu vystúpila ako Blanche de la Force v novej inscenácii Poulencových Dialógov karmelitánok režiséra Johna Dextera. Ozajstný rozlet kariéry zaznamenala v r. 1978 na festivale v Glyndebourne, kde zahrala tvrdohlavú Dorabellu v Così fan tutte pod taktovkou Bernarda Haitinka. Na javisku sa tu stretla s režisérom Sirom Petrom Hallom, zakladateľom Kráľovskej Shakespearovej spoločnosti a riaditeľom Britského národného divadla. Vzali sa v r. 1982.

W. A. Mozart: Così fan tutte, Metropolitná opera New York, 1982, Kiri Te Kanawa (Fiordiligi), Maria Ewing (Dorabella), foto: Archív MET

Peter Hall v roku 1986 režíroval v Metropolitnej opere novú inscenáciu Carmen. Maria Ewing v nej stvárnila titulnú hrdinku, o ktorej kritička Mary Campbell v Associated Press napísala, že „Jej Carmen mala ďaleko od žiadostivej ženy, ako sa ju zvyčajne pokúšajú stvárňovať, pôsobila viac ako mierne znudená až namrzená, jej zvádzanie malo byť skôr výzvou pre mužov, aby v nej vzbudzovali záujem

Maria Ewing vystúpila v r. 1986 aj ako Salome v opere v Los Angeles, opäť v Hallovej réžii. Predstavenie sa zapísalo do dejín ako inscenácia, v ktorej sa hlavná predstaviteľka na konci ,,Tanca siedmich závojov“ objavila na javisku nahá. Martin Bernheimer k tomu do Los Angeles Times napísal: „Maria Ewing, ktorá si trúfla na titulnú úlohu Straussovej Salome je divadelnou šelmou (použil nemecký výraz Theaterviech, red. pozn.). Je vskutku vynikajúcim a zázračným príkladom zriedkavého druhu umelkyne. Je pôvabnou, krehkou, zdanlivo vznetlivou mladou ženou obdarenou zničujúcim trucovaním, hypnotizujúcimi očami a prorockým duchom. Zhodou okolností disponuje aj pomerne mäkkým, štíhlym a prenikavým mezzosopránom, ktorý sa v krajnej vysokej polohe mierne zužuje.

R. Strauss: Salome, Opera Los Angeles, 1986, Maria Ewing (Salome), Jonathan Mack (Narraboth), foto: Fredric Ohringer

Táto javisková podoba Salome putovala v roku 1988 do Royal Opera House v Londýne a do Lyrickej Opery v Chicagu. Televízny záznam vyšiel aj na DVD. Pre reláciu Desert Island Discs stanice BBC Radio 4 sa k tomu vyjadrila, že „Nahota v tejto súvislosti nie je vulgárna práve tak, ako na väčšine klasických malieb.

Účinkovala aj v Hallovej réžii Figarovej svadby r. 1987. V tom istom roku však na šesť rokov prerušila kontakty s MET po tom, ako toto divadlo zrušilo plánované televízne vysielanie Carmen, v ktorom mala účinkovať, a namiesto neho zaradilo predstavenie s Agnes Baltsou. Na protest odmietla vystupovať aj na festivale Ravinia, kde bol hudobným riaditeľom nedávno zosnulý James Levine.

Pre Chicago Tribune v tom čase povedala „MET nemá spôsoby“. Zaznamenané je aj ďalšie jej vyjadrenie: „Ak niekto spravil niečo, čo sa mi nepáčilo alebo ak dirigent urobil niečo, čomu som nerozumela, poriadne som mu to vytmavila. Myslím, že toto sa musí.“ S Petrom Hallom sa napokon v r. 1990 rozviedli, avšak ostali priateľmi až do jeho smrti v r. 2017 vo veku 87 rokov.

G. Puccini: Tosca, Royal Opera House Londýn, 1989, Plácido Domingo (Cavaradossi), Maria Ewing (Floria Tosca), zdroj foto: facebook P. Domingo

V r. 1993 naštudovala Katarínu Izmajlovovú v mimoriadne expresívnom predstavení Šostakovičovej Lady Macbeth Mcenského okresu v parížskej Opéra-Bastille. Z tejto inscenácie vznikla v tom istom roku aj CD nahrávka z dielne vydavateľstva Deutsche Grammophon, na ktorej v postave Sergeja účinkuje aj medzinárodne etablovaný tenorista Sergej Larin (1956 – 2008), rodák z Lotyšska a dlhoročný sólista Opery SND.

Po r. 1997 sa však Maria Ewing z celovečerných vystúpení pomerne rýchlo stiahla. Pokračovala už len v nahrávaní a recitáloch, striedajúc operné kusy s džezovými a populárnymi baladami Georgea Gershwina, Noela Cowarda a ďalších.

Počas svojej kariéry do svojho repertoáru zaraďovala sopránové i mezzosopránové roly od najčastejšie hrávaných opier ako Don Giovanni, Barbier zo SevillyTosca až po koncertné vystúpenia zriedkavejšie uvádzaných diel, napríklad Bartókov Hrad kniežaťa Modrofúza a Ravelovu Šeherezádu. Ďalšími jej postavami v Met boli Skladateľ v Straussovej Ariadne na Naxe, Dido v Berliózových Trójanoch, Katarina Izmajlovová v Šostakovičovej opere Lady Macbeth Mcenského okresu a Marie v Bergovom Wozzekovi, ktorý tu bol aj jej posledným predstavením 24. februára 1997.

G. Bizet: Carmen, Royal Opera House Londýn, 1991, Maria Ewing (Carmen), foto: Clive Barda / ROH

V Metropolitnej opere vystúpila aj so slovenskými umelcami. V ôsmych reprízach Lady Macbeth Mcenského okresu s ňou v roku 1994 účinkoval aj slovenský basista Sergej Kopčák v role Borisa. Na galakoncerte k 25. výročiu debutu Jamesa Levina v MET sa s Mariou Ewing predstavila plejáda významných umeleckých osobností, medzi nimi aj naša sopranistka Gabriela Beňačková.

Na Salzburskom festivale stvárnila Cherubína v Mozartovej Figarovej svadbe a účinkovala tu aj na koncertnom pódiu. Vo Viedenskej štátnej opere sa predstavila v dvoch tituloch – Pucciniho Madame Butterfly (Čo-Čo-San) a Debussyho Pelléas et Mélisande (Mélisande).

V spomínanom programe BBC Radio 4 jej vystúpenie fanúšikov celkom prekvapilo, pretože do požadovaného zoznamu skladieb nezaradila žiadnu opernú hudbu. Vysvetlila to tak, že „Je to príliš súčasťou môjho ja. Asi by som bola príliš kritická. Uvidím inscenácie, ktoré sú plné nápadov, ale úplne im uniká zmysel. Vybrala som hudbu, ktorú počúvam.“ Dokonca dodala, že operu navštevuje len zriedka.

O speváckom i hereckom dozrievaní sa v roku 1992 vyjadrila pre Los Angeles Times: „Hlas dosiahne istý vrchol v polovici vašich 30-tych rokov a vtedy sa začne naozajstné spievanie. Vtedy nastane aj ozajstný život.Ako váš život postupuje, ovplyvňuje vašu prácu. Nech už si prejdete cez akékoľvek emócie, môžete ich všetky využiť. Myslím, že divadlo je o tomto.

Maria Ewing s dcérou Rebeccou Hall a manželom Petrom Hallom, zdroj foto: Getty Images

Svojho času sa vyznala, že za svoj perfekcionizmus zožala reputáciu človeka, s ktorým sa ťažko spolupracuje. V r. 2003 povedala pre The Guardian: „Pokiaľ ide o výkonnostné štandardy, myslím, že ich mám nastavené poriadne vysoko a úpenlivo sa starám udržať si ich a tvrdo na tom pracovať.

Dcéra Marie Ewing, herečka Rebecca Hall (nar. 1982) účinkovala vo filmoch Vicky Cristina Barcelona (Woody Allen) Frost/Nixon (Ron Howard) a The Awakening (Precitnutie, Nick Murphy). História vlastnej rodiny ju inšpirovala k debutu ako režisérky filmu Passing (v zmysle „vydávať sa za niekoho“), ktorý rozvíja príbeh dvoch žien svetlej pleti, avšak pôvodom Afroameričaniek, z ktorých jedna sa vydáva za pravú belošku. R. Hall hovorí, že jej mama to tak často robila, hoci nie vždy z vlastnej vôle. Skôr sa snažila „byť takou, akú ju ľudia chceli vidieť“. Niekedy to znamenalo, že ju operná komunita označila za „exotickú“.

Pripravil: Ján Marták

zdroj: internet

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár