Vo veku 74 rokov zomrela v New Yorku sopranistka Jessye Norman

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
New York – Odišiel nielen výnimočný hlas, ale aj mimoriadny bojovník za ľudské práva. Vo reku 74 rokov zomrela v New Yorku operná speváčka Jessye Norman, sopranistka, ktorá si podmanila javiská tých najväčších svetových operných scén a držiteľka viacerých ocenení Grammy Awards. Ako informuje New York Times, príčinou smrti boli komplikácie po zranení miechy, ktoré utrpela v roku 2015.

Ako uviedla hovorkyňa rodiny Jessye Norman Gwendolyn Quinnová pre Associated Press, operná speváčka umrela o 7.54 h. miestneho času na septický šok a zlyhanie viacerých orgánov v dôsledku komplikácií poranenia miechy, ktoré utrpela v roku 2015. Zomrela v nemocnici Mount Sinai St Luke’s Hospital v New Yorku v kruhu svojich milovaných.

,,Sme hrdí na Jessyine umelecké úspechy a inšpiráciu, ktorú preniesla na publikum po celom svete a ktorá ostane trvalým zdrojom radosti. Tak isto sme hrdí na jej humanitárne úsilie zamerané na problémy hladu, bezdomovectva, vývinu mládeže a vzdelávanie na poli umenia a kultúry.” uvádza vo vyhlásení rodina.

Jessye Norman (1945 – 2019), na koncerte v Carnegie Hall (2008), foto: Richard Termine/The New York Times

Počas svojej bohatej kariéry, ktorú začala v 60-tych rokoch, disponovala jedinečným hlasom, ktorý sa jej najviac darilo uplatniť v operách Richarda Straussa či Richarda Wagnera. V repertoári jej však nechýbal ani Verdi, Janáček, Gluck, Mozart, Bizet, Purcel, Offenbach, Bartók, Beethoven, Massenet, Mascagni, Mayerbeer, Poulenc či Berlioz. V piesňových a symfonických dielach tiež excelovala v dielach Richarda Straussa, no blízki jej boli i Mahler, Händel, Brahms, Ravel, Schönberg, Schubert či Schumann. Získala päť cien Grammy – štyri za nahrávky, jednu za celoživotné dielo. V roku 1997 získala prestížne ocenenie Kennedy Center Honor a Národnú medailu umenia v roku 2009.

Jessye Norman sa predstavila aj slovenskému publiku v rámci sólového recitálu na Bratislavských hudobných slávnostiach 16. októbra 1980. V sprievode britského klaviristu Philipa Molla v Bratislave zazneli: kantáta pre soprán a klavír Ariadna na Naxe od Josepha Haydna, výber piatich piesní Johannesa Brahmsa, cyklus Trois Poemes de Gauillaume Apollinaire a Valse Chantée od Francisa Poulenca a výber piatich piesní Richarda Straussa.

Bratislavské hudobné slávnosti, 1980, Philip Moll, Jessye Norman, foto: Archív BHS/SF

Operný kritik Vladimír Blaho sa o umelkyni v jednom z článkov Opera Slovakia vyjadril: ,,Napriek tomu, že išlo o unikátny dramatický soprán tmavej farby a obdivuhodného rozsahu, jej repertoár bol nesmierne široký. Spievala Verdiho (Aida), Wagnera (Sieglinde), Mozarta (Dona Elvira, Grófka), Straussa (Ariadna, Salome), ale aj Meyerbeera (Selika v Afričanke) a Haendla (Deborah), Purcela (Dido a Aeneas), Schoenberga (Erwartung), Poulenca (Ľudský hlas), Haydna (Armida), Stravinského (Iokasta), Janáčka (Emilia Marty), Bartóka (Judith). Bola tiež významnou piesňovou interpretkou (Schubert, Strauss, Mahler, Brahms, Schoenberg, Poulenc, spirituály).

R. Strauss: Ariadna na Naxe, Metropolitná opera New York, 1984, Jessye Norman (Ariadna), foto: MET

Z muzikantskej rodiny

Jessye Norman sa narodila 15. septembra 1945 v Auguste (mesto v štáte Georgia v Spojených štátoch amerických) v rodine muzikantov – matka aj babička boli klaviristkami, otec spieval v zbore. Maličkú Normu však od detstva priťahovalo harmónium, ktoré mali priamo v dome jej starí rodičia. „Pokiaľ si pamätám, vždy ma táto ´exotická vec´ lákala. Za každých okolností nám bolo dovolené na ňom hrať,“ uvádza Jessye Norman vo svojej autobiografii Postavte sa rovno a spievajte, ktorú vydala v roku 2014. Hudba si ju získala vďaka rozhlasu, ktorý neustále počúvala. Každú sobotu strávila počúvaním vysielania z metropolitnej opery – popri upratovaní svojej izby…

Jessye Norman (1945 – 2019), zdroj: internet

Spievala už od svojich štyroch rokov, rovnako sa učila hrať na klavír a ako 16-ročná sa pokúsila uspieť na speváckej súťaži v Filadelfii. Nezvíťazila, no získala možnosť študovať na Howard University vo Washingtone. Štúdium spevu ukončila na University of Michigan. Po ukončení štúdia, sa tak ako prevažná väčšina mladých začínajúcich hudobníkov, presťahovala do Európy.

Zlom v jej kariére nastal v roku 1968, kedy zvíťazila v medzinárodnej speváckej súťaži ARD v nemeckom Mníchove a získala tak trojročnú zmluvu s Deutsche Oper Berlin. Vzápätí totiž nasledovali vystúpenie v milánskej La Scale, v Royal Opera House v Londýne a v ďalších prestížnych operných domoch. Zaujímavosťou je, že v newyorskej Metropolitnej opere debutovala až v roku 1983 – pri výročí stej sezóny tohto operného domu sa zaskvela ako Cassandra v Berliozových Trójanoch. V tom čase operná kritika v New York Times uviedla, že veľkolepé oslavy storočnice si Jessye Norman ,,ukradla” vďaka svojmu výkonu len pre seba… V polovici 90-tych rokoch minulého storočia začala prechádzať k mezzosopránovým úlohám, koncom 90-tych rokov sa stiahla z operných javísk, naďalej sa však venovala koncertným vystúpeniam a nahrávkam.

H. Berlioz: Trójania, Metropolitná opera New York, 1983, Jessye Norman (Cassandre), debut Jessye Norman v MET, foto: MET

Nahrala vyše sto albumov

Vďaka unikátnemu hlasu bola považovaná za ideálnu interpretku opier Richarda Straussa, no venovala sa aj jeho ďalšej tvorbe. Medzi najuznávanejšie nahrávky, ktoré počas svojej kariéry zaznamenala, patria práve Straussove skladby na albume Four Last Songs. V oblasti nahrávok bola mimoriadne aktívna. Vydala 33 nahrávok opier, 44 albumov s piesňovými cyklami, 11 albumov symfónií a oratórií a ďalších 12 albumov s rôznymi inými nahrávkami, napríklad aj albumy vianočných piesní či spirituálov.

V roku 1990 pri nahrávaní spolupracovala aj so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Gewandhausorchester Leipzig dirigoval Kurt Masur a J. Norman sa na ňom zaskvela – ako inak – v Straussovej opere Ariadna na Naxe. Popri Jessye Norman a Edite Gruberovej na albume spolupracovali aj Julia Varady, Paul Frey a Dietrich Fischer-Dieskau.

Bojovníčka za ľudské práva

Nie náhodou jedným z posledných projektov, ktorému sa venovala, bolo divadelné predstavenie Call Her By Her Name! o Sissierette Jones – prvej Afroameričanke, ktorá sa predstavila v Carnegie Hall v roku 1893. Jessey Norman totiž počas celej svojej kariéry nezabúdala bojovať za práva ostatných spevákov čiernej pleti, ktorí to nemali ľahké. „Rasové bariéry sú tu stále vo všetkých oblastiach života, nevymizli ani z klasickej hudby a sveta opery. Je nereálne predstierať, že tieto predsudky tu nie sú. Jedna vec je súbor zákonov, ktorý ich zakazuje, druhá vec je skutočné zmýšľanie ľudí. Ja svoju tmavú pleť nepovažujem za problém. Myslím si, že vyzerá celkom pekne,“ uviedla s nadsádzkou v rozhovore pre New York Times v roku 2014.

L. Janáček: Vec Makropulos, Metropolitná opera New York, Jessye Norman (Emilia Marty), foto: MET

Vďaka svojej zanietenosti v oblasti ľudských práv sa jej dostalo cti spievať francúzsku hymnu v Paríži počas 200. výročia dobytia Bastily. Spievala tiež napríklad pri inaugurácii Ronalda Raegana a Billa Clintona do funkcie prezidenta USA, či v roku 1996 na slávnostnom otvorení letných Olympijských hier v Atlante.

Norman patrila medzi priekopníkov a bola jednou z mála čiernych spevákov, ktorí dosiahli svetovú hviezdu opery a účinkovali v takých uctievaných domoch ako La Scala a Metropolitná opera, a ktorí spievali titulné úlohy v známych dielach vrátane Carmen, Aidy a ďalších. Interpretovala opery Richarda Wagnera, neobmedzovala sa však iba na opery alebo klasickú hudbu ale venovala sa napríklad aj spevu piesní Duke Ellingtona.

Pripravila: Dáša Juhanová

zdroj: agentúrne správy, internet

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Jeden komentár

  1. Terézia Ursínyová

    Portrét Jessye Normanovej v Opera Slovakia od Dáši Juhanovej – pri príležitosti úmrtia tejto veľkej americkej sopranistky (30. septembra 2019) – je perfektne spracovaný. Ďakujem autorke za súhrn informácií o umelkyni, ktorá bola pre moju generáciu jedným z najväčších dramatických sopránov sveta, najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia: od opier Mozarta, cez postavy Verdiho, až k wagnerovským hrdinkám, ale aj v operách a piesňach R. Straussa (Štyri posledné piesne), I. Stravinského (Iokasta v Kráľovi Oidipovi), v Schönbergovej opere (Očakávanie), alebo ako titulná hrdinka v Janáčkovej Veci Makopulos. Z jej vyše 100 koncertných a operných LP si opatrujem iba zopár – ako umelecké skvosty. Autorka vhodne pripomína sólový koncert J. Norman na BHS 16. októbra 1980, teda pred 39-mi rokmi… Škoda, že sa príliš rýchlo zabúda na hlasy nedávnej minulosti.Tým viac si vážim, že p. D. Juhanová pripomenula osobnosť, ktorá bola akýmsi predvojom černošských speváčok na na javisku Metropolitnej opery i na pódiách slávnych európskych operných domov a festivalov. Obsahovo a štylisticky perfektne pripravený materiál. Terézia Ursínyová.

Zanechajte komentár