Vokálny koncert v Mirbachu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nedeľné koncerty v Mirbachovom paláci majú (popri vysokej umeleckej kvalite) jedno mínus a jedno plus. Istou nevýhodou je, že koncertná sieň akusticky lepšie vyhovuje len komornejším hlasom, tie ostatné tam znejú prisilno. Výhodou je zasa to, že organizátori koncertov i účinkujúci môžu počítať s vyspelým, hudobne vzdelaným publikom, ktoré nezačne tlieskať uprostred vokálneho cyklu a ktoré si netreba získavať  populárnymi opernými hitmi.

Niekedy pred štyridsiatimi rokmi tu napríklad tenorista Juraj Hurný predviedol sériu romancí Pier Paola Tostiho, ktoré si čo do kvality netreba mýliť so zľudovelými neapolskými canzonettami. Tie treba ponechať skôr publiku festivalu Viva la musica.

Zato vokálny koncert  z druhého októbra možno aj z hľadiska dramaturgického hodnotiť mimoriadne pozitívne. Bol kombináciou piesňového a operného repertoáru, no s výnimkou Offenbachovej populárnej barcarolly a v prídavku odspievaného Rossiniho Mačacieho dueta, nedbal na lacnú popularitu a bol vystavaný neobyčajne umne. V operných číslach sme počuli hudbu Mozarta, Verdiho, Rossiniho, Masseneta a Offenbacha, v piesňovej časti (ktorá sa s opernou prelínala) piesne Reynalda Hahna, Sergeja Rachmaninova a Claude Debussyho. Interpretačne koncert predstavoval recitál sopranistky Adriany Banásovej, medzi ktorej výstupmi sa prezentovala trikrát mezzosopranista Judita Andelová. Obidve speváčky sú odchovankyňami Dáše Livorovej na bratislavskom konzervatóriu, i keď druhá teraz ešte študuje na VŠMU u Petra Mikuláša. Obe však majú za sebou viaceré úspechy na medzinárodných alebo slovenských speváckych súťažiach. Samotná idea koncertu súvisí s tým, že Banásová na tohoročnej súťaži Imricha Godina „Iuventus canti“ vo Vrábloch, popri prvej a viacerých ďalších cenách získala aj Cenu Hudobného centra spojenú s možnosťou vystúpiť na jeho nedeľných koncertoch v Mirbachu (pozn. red.: informovali sme o tom TU…). Speváčky sprevádzala už skúsenejšia Monika Mockovčáková, no pravdu povediac jej klavírny sprievod zostal trocha v tieni speváčok.

Adriana Banásová

Adriana Banásová

Banásovej soprán nie je ľahko definovať. Rozsahom dosahuje až výšiny koloratúrok, tmavou farbou naopak akoby inklinovala až k lyricko-mladodramatickému sopránu a objemom hlasu by sa ideálne počúvala vo veľkých javiskových priestoroch. Podľa bulletinu koketuje s operetnými hrdinkami, no bolo by škodou, keby sa neprofilovala aj ako operná a piesňová speváčka. Pravdu povediac, mňa oslovila najviac práve v piesňach, ktoré interpretovala dynamicky i výrazovo diferencovanejšie než operné árie, pri ktorých trocha nadužívala spievanie vo forte. Mimoriadne pôsobivo vyznela jej interpretácia piesne vo Francúzsku naturalizovaného Venezuelčana Reynalda Hahna Le rossignol des lilas, ktorá sa skladateľsky pohybovala medzi pozdným romantizmom a nesmelým impresionizmom. Speváčka potom dokázala správne vystihnúť aj nálady oboch piesní Rachmaninova a Debussyho. Z piatich operných ukážok na mňa najmenej zapôsobila úvodná ária Despiny z Mozartovej opery Così fan tutte, ktorá bola interpretovaná tak trocha v štýle spevu Fiordiligi bez patričnej ľahkosti a zbytočne dramaticky. Ostatné operné úryvky interpretovala ozaj kvalitne. Pri árii Vitelie z opery La clemenza di Tito nemohla za to, že Mozart si (podobne ako Suchoň v Štelinovi) neuvedomoval, ako môže ten-ktorý ľudský hlas farebne odspievať prihlboko napísané noty. V árii z Rossiniho Straky zlodejky potvrdila, že vzdialený jej nebude ani virtuózny spev, no za vrchol jej výkonu považujem interpretáciu krásnej árie Chiméne z Massenetovej opery Le Cid (škoda, že sa u nás nehráva). Speváčka na tomto mieste potvrdila, že jej je vlastný patetický spev ale tiež  že vo vysokej polohe vie svoj lesklý tón aj zúžiť a zušľachtiť. V každom prípade ide o veľký spevácky talent.

Judita Andelová

Judita Andelová

Juditu Andelovú si dobre pamätám ešte z jej vystúpení v Slovenskej národnej galérii, na Štátnom konzervatóriu alebo na Zámockých hrách zvolenských. Pre svoj prvý výstup si vybrala náročnú áriu Verdiho Eboli o maurskej šatke. Práve tú spievala vlani aj v Banskej Bystrici v rámci nultého ročníka festivalu Operalia (pozn. red.: informovali sme o tom TU…). Jej výkon sa odvtedy až neuveriteľne zmenil. Speváčka získala suverenitu, tón znie síce trocha otvorenejšie no bez toho, že by stratil z farebnosti, i keď stredy možno pôsobia čosi menej tmavo. Náročné konce oboch slôh síce nevyťukávala, ale dala im dramatický podtext, takže účinok bol výborný. V árii Nicklaussa z Hoffmanových rozprávok sme sa zasa mohli kochať v jej altových supertmavých hĺbkach. Bolo potešiteľné sledovať, ako speváčka umelecky rastie.

V prídavku potom obe mladé ženy sa dokázali plne odpútať a s chuti sa pohrali s Rossiniho partom. Celkove pokladám tento koncert za zvlášť vydarený a tiež za signál, že na Slovensku sa stále rodia nové a nové spevácke talenty.

Autor: Vladimír Blaho

Nedeľné matiné: Vokálny koncert
Mirbachov palác v Bratislave
2. októbra 2016

Adriana Banásová – soprán
Judita Andelová – mezzosoprán (hosť)
Mgr. art. Monika Mockovčáková – klavírna spolupráca

program koncertu

W. A. Mozart: Una donna a quindici anni, ária Despiny z opery Così fan tutte; Adriana Banásová
W. A. Mozart: Deh, se piacer mi vuoi, ária Vitelie z opery La clemenza di Tito; Adriana Banásová
Reynaldo Hahn: A Chloris; Le rossignol des lilas, piesne pre spev a klavír; Adriana Banásová
Giuseppe Verdi: Nei Giardin del Bello, ária Eboli z opery Don Carlo; Judita Andelová
Gioachino Rossini: Di piacer mi balza il cor, ária Ninetty z opery Straka zlodejka; Adriana Banásová
Sergej Rachmaninov: 12 romancí pre spev a klavír, Op 21: Zdes charašo; Ani atvechali; Adriana Banásová
Claude Debussy: Nuit d´Etoiles; L´âme évaporée, piesne pre spev a klavír; Adriana Banásová
Jules Massenet: Pleurez! Pleurez, mes yeux, ária Chiméne z opery Le Cid; Adriana Banásová
Jacques Offenbach: Voyez – la sous son éventail, ária Nicklaussa z opery Hoffmanove poviedky; Judita Andelová
Jacques Offenbach: Belle Nuit, duett z opery Hoffmanove poviedky; Adriana Banásová, Judita Andelová

prídavok

Gioachino Rossini: Mačací duett; Adriana Banásová, Judita Andelová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár