Volali ho Bepi. (Ne)známy tenor Giuseppe Zampieri

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vyštudovaný krajčír šil niťou belcanta hudobné šaty z talianskej a nemeckej látky. Storočnica od narodenia Giuseppe Zampieriho, ktorá uplynie 24. mája 2021, je dôvodom zaspomínať si na syna predavačov zeleniny, čo to dotiahol až do viedenskej Staatsoper. Čo spájalo tenora z Verony so Slovákom Jurajom Hurným?

Názov staroslávneho mesta Verona síce nepochádza z talianskeho slova pre pravdu (vero, po latinsky verus a verum), ale ponúka pravdivosť opernej krásy. Veď krása a umelecká pravda sú sestry.

Verona je dejiskom presláveného letného operného festivalu v náručí antického amfiteátra i veľkým renesančným javiskom lásky Romea a Júlie. Nezabúdajme však ani na veľkosť malých príbehov.

Les a lesk veľkých hlasov

Piazza delle Erbe sa nevolá podľa erbov, ako sa môže zdať uchu zvyknutému na slovenčinu. Herba, v latinčine tráva, dala meno herbáru. Veronské námestie delle Erbe bývalo domovom predavačov zeleniny. Do rodiny zeleninárov sa 24. mája 1921 (na niektorých weboch sa uvádza 21. máj) narodil budúci stĺp Viedenskej štátnej opery. Tenor Giuseppe Zampieri s hlasom šťavnatým ako červený letný melón.

Giuseppe Zampieri bol spútaný tónmi a na začiatku kariéry aj nezáujmom. Zdroj: historicaltenors.net

Vyštudovaný krajčírsky učeň v roku 1948 ešte nevedel, že nožnice osudu mu strihajú a šijú operný kostým. Práve v tomto roku vyhral spevácku súťaž v Bologni.

Medzi Zampieriho vokálnych tútorov patrila Gina Cigna, jedinečná medzivojnová Aida a Turandot, ktorej pedagogická signatúra svieti ako lampa aj v hlase skvostného slovenského lyrického tenora Juraja Hurného. Áno, učila obidvoch.

Za pozornosť stoja siločiary života spájajúce Zampieriho s umením tenorového Herkula Franca Corelliho. Obaja operní speváci sa narodili v rovnakom roku 1921 a spoločný majú aj rok debutu 1951.

Zampa je v talianskom slovníku labka a náš oslávenec (v roku 2021 si pripomíname storočnicu od jeho narodenia) sa volá Zampieri. Prvé kroky jeho „labiek“ na opernom javisku však boli dosť nesmelé.

V La Scale mali pre Zampieriho na sklade len vedľajšie úlohy. Zdroj: play.primephonic.com

Bepi a Beppe

Prvé sedemročie jeho kariéry vzbudzovalo dojem, že v Taliansku vyrastá nový Piero de Palma. Charakterový comprimario tenor, ktorý dokáže vyťažiť maximum z každej vedľajšej úlohy.

Rôzni poslíčkovia a sluhovia, ktorí v priebehu večera zaspievajú len tri či štyri vety, však majú nad osudom hlavných protagonistov väčšiu dramatickú moc, než si pripúšťajú oni sami.

Sú nositeľmi dôležitých dejových zvratov, veď Cavaradossiho heroické zvolanie vittoria by nemohlo zahrmieť bez hudobne bezvýznamnej, ale z hľadiska gradácie príbehu kľúčovej informácie o Napoleonovej víťaznej bitke pri Marengu. Ako kameň do mútnej vody drámy vrhá túto informáciu do deja Pucciniho Toscy Spoletta – vedľajšia postava policajného asistenta, ktorá v celej opere nemá ani jedinú áriu.

Ius vitae necisque habet – a predsa má právo nad (divadelným) životom a smrťou, hoci o tom nevie. Tým sa môže utešiť každý Ruiz, ktorý by v Trubadúrovi chcel spievať Manrica.

Dozrel. S Pinkertonom v Pucciniho Madame Butterfly Zampieri zaujal distingvovaných Viedenčanov. Zdroj: taminoautographs.com

Tieto i ďalšie maličké comprimario úlohy boli pravidelným chlebom Giuseppe Zampieriho v La Scale. Tento stav trval až do roku 1957. Medzitým (v rokoch 1954 a 1955) sa stihol mihnúť v „rodnej“ Arene di Verona, ale karamelovú šľahačku na torte úspechu zlízali predstavitelia hlavných postáv.

Spieval s Callas, Tebaldi, Bastianinim a Gobbim… ale vždy bol tým druhým, a ak nie druhým, tak určite tretím.

Kedy sa na Zampieriho konečne usmeje lepšia karta? Ľadovce sa začali topiť v roku 1955, kedy Bepi, ako mu hovorili najbližší (a neskôr aj fanúšikovia), počas hosťovania La Scaly v Berlíne na poslednú chvíľu nahradil hviezdneho Giuseppe Di Stefana. Dirigent Karajan si všimol že obaja menovci, Zampieri aj Di Stefano, majú veľmi podobný vokálny naturel a lahodné, priam čokoládové legato.

Tenor – rekordér

O dva roky už bolo jasné, že Beppemu Di Stefanovi vyrastá v Bepim Zampierim celkom zaujímavá konkurencia. Je veľmi šľachetné, že oboch tenorových majstrov spájal až súrodenecký vzťah, do vlasov si rozhodne neskákali.

Výkrik bolesti Simona Boccanegru. Hudobná dráma so Zampierim a Gobbim zvečnená na strieborných diskoch. Zdroj: amazon.com

Herbert von Karajan bol hudobným kočišom, ktorý držal opraty dvoch koní: viedenskej Staatsoper a milánskej Scaly. Géniovi taktovky nebolo po vôli, že germanofónni tenori, napríklad Dán Helge Rosvaenge, spievajú taliansky repertoár v nemčine. Karajanov zamýšľaný import talianskych tenorov do Viedne mal byť zdravým závanom stredomorskej autenticity. Na tento experiment si onen memoriae prodendus, pamätihodný dirigent, pre ktorého taktovka bola pisárskym brkom, vybral práve Zampieriho.

Tenorový paladino, čiže bludný rytier s maličkými úlohami v talóne, napokon dorástol na skutočného bojovníka. Od sezóny 1957 – 1958 do začiatku sedemdesiatych rokov vdýchol vo Viedni život dvadsiatim trom úlohám vo viac než päťsto predstaveniach. Z vedľajšej ingrediencie sa stalo hlavné menu.

Giuseppe Zampieri bol sedemdesiatkrát cynickým, v kútiku duše ale milujúcim námorníkom Pinkertonom v Madame Butterfly a šesťdesiatkrát Alfredom v Traviate vareným v kotli lásky. Ďalší Alfredo, tentokrát v operete Netopier, sa v Zampieriho podaní zachoval na živej nahrávke.

Karajanov hudobný pohľad na Verdiho okno do večnosti. Rakúsky mág pozval Zampieriho do Viedne – a tým sa všetko začalo. Zdroj: amazon.com

Za úlohu Florestana v Beethovenovej opere o krehkom dare slobody Fidelio by si Bepi zaslúžil operného Oscara. S touto úlohou sa dokázal popasovať v nemčine, o čom svedčí živá audiosnímka so sopranistkou Marthou Mödl z roku 1957 z Atén. Giuseppe Zampieri bol jediným Talianom v histórii modernej opernej kultúry, ktorý inauguroval Salzburský festival s Beethovenovým Florestanom v nemeckom jazyku. Tomu sa hovorí rekord!

Praotec čas

Bepimu sa podarilo naštudovať postavy, ktorým sa nejeden jeho taliansky consanguinius, súkmeňovec rovnakej krvi, s úctou vyhýbal. V nemeckej jazykovej mutácii realizovaná nahrávka Borodinovej opery s ruskou ľudovou aurou Knieža Igor so Zampierim a dirigentom Lovrom von Matačićom, je cenným zberateľským artiklom.

Prehrešky nemeckých úst voči talianskej dikcii (Lorenz, Wunderlich, Schreier…) a lapsi pier odkojených talianskym mliekom (Zampieri) voči nemčine sú dvojitou čepeľou toho istého noža. Hoci si Zampieri zaujímavo rozšíril repertoár, jeho skutočnou a jedinou adresou bola katedrála talianskeho belcanta.

Šesťdesiatkrát bol sedliakom Turiddom vo viedenskej produkcii Cavallerie rusticany a viac, než päťdesiatkrát bojoval o lásku a slobodu flámskeho ľudu v Donovi Carlovi. Verdiho španielskeho infanta či Janovčana Gabriela Adorna máme zdokumentovaných na live gramofónových záznamoch so Zampieriho spinto tenorom so slušnou legátovou kultúrou, farbou Bruna Prevediho a dobre vedenou výškou.

Zampieriho tenor náležal Viedni, srdce patrilo Verone. Zdroj: pinterest.com

Talian väčšinu kariéry venoval cisárskemu mestu na Dunaji a v roku 1961 prekročil svoj americký Rubikon. Metropolitná Tosca so Zinkou Milanov mu priniesla pozitívne kritiky. Americké dlane Zampierimu tlieskali tiež v San Franciscu a Chicagu.

Smrť si po opernú jednotku prišla v deň plný jednotiek 11. novembra 1981. Umelec, ktorý nemal podpísané exkluzívne nahrávacie kontrakty a manažéri sa o neho nebili, však udivuje svet románskej lyrickej melodrámy univerzalitou a odvahou odomknúť aj nemecké hudobné komnaty.

Jedine Praotec čas má schopnosť pochovať slávu do neznáma a neznámeho Zampieriho urobiť známym…

Autor: Lucia Laudoniu

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Po gramotrhu cirkulujú dve živé nahrávky Verdiho sna o smrti Requiem s „áčkovým“ obsadením, na ktorých figuruje meno Giuseppe Zampieriho. Prvú diriguje Herbert von Karajan, druhá sa zrodila pod rukami Georga Soltiho. „Dátumom narodenia“ druhej menovanej snímky je rok 1958 a zachytáva Zampieriho tenor s nuansami v štýle Carla Bergonziho.

Čaše až k nebu! Prípitok z viedenských rokov Giuseppe Zampieriho. Traviatou je Anna Moffo.

Na smrteľne chorú Violettu už sadá motýľ smrti, no Alfredo ešte verí v ich spoločné šťastie.

Holanďanka Gré Brouwenstijn a Talian Giuseppe Zampieri takto rozohrali riskantnú šachovú partiu zakázanej lásky vo Verdiho Maškarnom bále.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár