Výber z Dvořákovho oratória Svatá Ludmila so Slovenskou filharmóniou a skvelá organistka Zuzana Ferjenčíková v Redute

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská filharmónia pripravila rámci symfonicko-vokálneho cyklu koncert 18. a 19. 11. 2021, na ktorom uviedla výber z diela Svatá Ludmila, unikátneho šperku českej vokálno-inštrumentálnej tvorby od Antonína Dvořáka – oratórium pre sóla, zbor a orchester, op. 71 a autorovu Symfóniu č. 5 F dur, op. 76. Vzápätí 21. 11. 2021 odznel jedinečný koncert organistky Zuzany Ferjenčíkovej.

Ak by som mala nájsť istý spoločný moment týchto dvoch žánrovo i charakterom odlišných podujatí, bolo by to duchovno. Už sme takmer v predvianočnom advente, avšak počet návštevníkov, obmedzený iba na 250, pripomína vlaňajšok, kedy na dlhšie stíchol živý umelecký ruch. Žiaľ, pozitívny výsledok testu na covid-19 v Slovenskom filharmonickom zbore znemožnil, aby teleso na tomto dlho očakávanom koncerte vystúpilo. Muselo absolvovať karanténu. S cieľom zachrániť projekt sa dramaturgia s dirigentom Petrom Altrichterom rozhodli dopriať publiku aspoň nádych tejto Dvořákovej hudby a navrhli uviesť výber častí, kde účinkujú sólisti s orchestrom a orchestrálne úvody.

Petr Altrichter, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

V pandemickom období to bol láskavý kompromis. Osobne som sa na Svatú Ludmilu veľmi tešila. Kedysi o jej uvedenie prejavil francúzsky dramaturg v Nice, s ktorým som v službách diplomacie strávila celé hodiny plánov, úvah a predstáv o obsadení a finančnom krytí projektu. Zaujala ma hlavne jeho úžasná znalosť partitúry, zápal, s akým ma presviedčal, že práve toto dielo je vhodné pre prezentáciu Slovenska na juhu Francúzska. V symbióze slovenských sólistov, ktorých práve hostila neďaleká Opera v Monaku s francúzskymi telesami, som si to vedela predstaviť aj ja.

Keď som počula v Rádiu Devín o diele hovoriť basistu Jozefa Benciho (na ktorého prezentáciu na unikátnom koncerte v najstaršom kostole Paríža – sv. Petra – sa nedá zabudnúť aj preto, že neskôr sa jeho zvučným hlasom rozoznelo celé námestie na Montmartre), obsadzovaného do roly svätého Ivana opakovane v Čechách, zatúžila som ho znova počuť práve v česko-slovenskom súzvuku v bratislavskej Redute. Zbor veľmi chýbal, ale skúsené a precítené gesto vynikajúceho českého majstra taktovky Petra Altrichtera strhlo orchestrálnych hráčov a do emócií zapojilo aj publikum.

Eva Hornyáková, Václava Krejčí Housková, Petr Altrichter, Richard Samek, Jozef Benci, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Dvořák napísal oratórium na objednávku festivalu v anglickom meste Leeds. Kritika mu vtedy (premiéra bola v roku 1886) vyčítala rozmer diela. Tentokrát sa mi práve za tou dĺžkou cnelo, aby sa dalo vžiť do libreta, príbehu, prežiť ho, priblížiť si dejiny českého kráľovstva a dejiny rodiaceho sa vzťahu ku kresťanstvu – samozrejme, cez obete, bolesťou a biedou opradené roky súženia. Dvořák požiadal o libreto spisovateľa Jaroslava Vrchlického. Hoci sa odlišuje od litery dejín, citová rovina ostala zachovaná. Stále je tu magická postava svätého Ivana, ktorý privedie Ludmilu k viere.

V interpretácii vynikajúceho, zrelého basistu Jozefa Benciho, ktorý má dielo zažité, do hĺbky ho prežíva, ale aj farba jeho hlasu ladí s farbou prenikavého sopránu Evy Hornyákovej, stvárňujúcej Ludmilu a českej mezzosopranistky Václavy Krejčí Houskovej, spievajúcej Svatavu i oboch tenoristov – Pavla Oravca v postave Rolníka a Richarda Sameka ako Bořivoja. S vynikajúcim českým dirigentom Petrom Altrichterom Slovenskou filharmóniou to bola nielen ukážka speváckeho majstrovstva sólistov, ale aj bohatá prechádzka dejom oratória.

Azda dramaturgia vytvorí ďalšiu príležitosť uviesť dielo ako celok v bližšej budúcnosti.

Dvořák fascinuje nádhernými melódiami a kompozičným majstrovstvom pohrávajúcim sa s detailmi. Dôkazom úspešnosti diela je skutočnosť, že toto takmer operné oratorium naďalej žije.

Petr Altrichter, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

V druhej polovici odznela Symfónia č. 5 F dur Antonína Dvořáka. Vhodne doplnila nútene oklieštený koncert dielom, ktoré nezaznieva v Redute často a napriek výhradám v čase jeho vzniku je vždy zaujímavé pre publikum i hráčov. Altrichter mu svojím výsostne muzikálnym prístupom dodal potrebný dynamizmus. Na filharmonikov pôsobil ako muž s čarovným prútikom… Budeme spomínať, ako mu nevdojak odletela taktovka! Avšak aj bez tohto milého momentu by sa dirigent dočkal zaslúženého návštevníckeho ďakujem.

Na predadventný organový koncert pozvala manažérka organových koncertov Mariana Kušková do Reduty slovenskú organistku Zuzanu Ferjenčíkovú. Našťastie sa k nám v zahraničí etablovaní a žijúci umelci celkom prirodzene a radi vracajú. Pravdaže, pre Zuzanu Ferjenčíkovú to bolo ľahšie, kým žila v neďalekej Viedni (kde pôsobila ako hlavná organistka benediktínskeho opátstva – Schottenabtei), ako dnes, keď sa usadila vo švajčiarskom Fribourgu s povinnosťami pedagóga v Rotterdame.

Nedávno sa do „svojho“ pôsobiska vo Viedni vrátila na jeden koncert, predtým tam uviedla celé Lisztovo dielo! Nehovoriac o niekoľkých ročníkoch medzinárodného festivalu Dialogues mystiques, ktorý do svojich aktivít zahrnula aj slovenská diplomacia, či špeciálny koncert venovaný Romanovi Bergerovi a spoluúčinkovanie s fenomenálnym francúzskym organistom Jeanom Guillou (Guillou pri klavíri a Ferjenčíková za organom – bez možnosti vidieť sa! Súlad takmer nadpozemský…).

Zuzana Ferjenčíková, foto: screen SF

Umelkyňa bola žiačkou Jeana Guillou a jeho dielu venuje sústavnú pozornosť. Podobne ako on, ktorý hrával každú nedeľu v Kostole sv. Eustacha v srdci Paríža, aj ona si vybudovala vzťah k „svojmu“ viedenskému a dnes fribourskému publiku a dovolím si tvrdiť, že ju aj Bratislavčania a Slováci vyhľadávajú, aby zažili fascinujúce koncerty a improvizačné performancie. Hrala pri inaugurácii nového organu v Redute, ale nezabudnuteľný je koncert Krížová cesta Marcela Duprého so Štefanom Bučkom aj jej vystúpenie s Milanom Sládkom v Katedrále sv. Hedvigy v Berlíne – tam išlo o scénické uvedenie tohto diela s týmto majstrom pantomímy (na koncert prišli aj tamojší arcibiskup Koch a prelát Przytarski).

Jej cesta je cestou umenia a duchovna, hoci sa nevyhýba ani obohateniu o veselšie, populárnejšie čísla. Tak to bolo aj v nedeľu 21. 11. 2021 v bratislavskej Redute. Zuzana Ferjenčíková je majsterka vo všetkom, do čoho sa pustí. Tentokrát to boli transkripcie na Čajkovského a Lisztove diela, dielo Jeana Guillou a improvizácie na tému slovenskej ľudovej piesne.

Súvislosť s dianím na Slovensku a v neďalekom Rakúsku, kde Slovenský filharmonický zbor účinkoval v predstavení Eugen Onegin, pripomenula uvedením Polonézy z 3. dejstva opery Eugen Onegin a 3. časti Scherzo zo Symfónie č. 6 h mol Patetickej P. I. Čajkovského. Na jej transkripciách je najpôvabnejšia hra s farbami – Ferjenčíková využíva všetky možnosti nástroja, vie jednotlivým tónom znejúcim v orchestri prisúdiť takú registráciu na organe, ktorá dielo ešte viac ozvláštni, vyzdvihne jednotlivé motívy a témy a farebne ich priam vyšperkuje. Zneli všetky nástroje a každý tón mal svoje miesto.

Že išlo o obrovskú – aj fyzickú prácu pre jemné stvorenie ako je táto mladá, hoci energická dáma, je nad slnko jasné. Pedálová ekvilibristika, brilancia rúk, pohotovosť v prepínaní registrov (hoci pracovala aj s automatikou, dolaďovala ju na mieste a aj počas skladby), v tom tkvie majstrovstvo umelkyne. Skôr stojí za úvahy dávkovanie zvuku. Samozrejme, že orchestrálna faktúra vyžaduje, aby sólové spievajúce pasáže niekam smerovali, aby dynamika tvarovala dielo tak, ako to dokáže dirigent s orchestrom, avšak organ má v sále obrovský zvuk, ktorý znie ináč ako ten orchestrálny. Nastali výrazovo aj zvukovo príliš energické momenty.

Zuzana Ferjenčíková, foto: screen SF

To však neplatilo pre Franza Liszta a jeho Tristis est anima mea z 3. časti oratória Kristus. Zuzana Ferječníková je veľkou odborníčkou na dielo tohto romantického mága. Pamätám sa, ako svojho času zdôrazňovala, aká časť z neho je rýdzo duchovná s obrovskou hĺbkou. Práve tú hĺbku vedela z jeho partitúr dostať pri každom uvedení, tak ako v Redute pri časti z oratória Kristus. Bola to opäť Zuzana Ferjenčíková, ocitajúca sa medzi nebom a zemou, akoby realitu ani nevnímala.

O to viac sme to cítili v diele Jeana Guillou, jej celoživotnej lásky, prechovávajúc k nemu úprimný obdiv. Nebolo pochýb, že spolu s Lisztom to bol absolútny vrchol koncertu. Guillou je plný úžasných nápadov, harmónií, vo Ferjenčíkovej podaní hýri farbami a je do krajnosti vypointovaný – to boli čisté organové Vianoce!

Koncert doznel improvizáciou. Umelkyňa ju venovala vzácnym osobnostiam, ktoré nás predišli do večnosti: Edite Gruberovej, ale aj Mekymu Žbirkovi. Inšpirovala ju dnes toľko citovaná pieseň Dolina, dolina… Je absolútnou majsterkou improvizácie. Verím, že sa publikum v tomto zvolaní v záverečnom fortissime našlo. Pripomenulo mi to slávny obraz Výkrik od Edvarda Muncha.

Pridala jemné Les consolations svojho obľúbeného Franza Liszta. Bolo to vzácne stretnutie počas pandemickej nedele.

Autor: Viera Polakovičová

Písané z koncertu 18. 11. a 21. 11. 2021

A. Dvořák: Svatá Ludmila
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
18. a 19. novembra 2021

Petr Altrichter, dirigent
Eva Hornyáková (Svatá Ludmila), soprán
Václava Krejčí Housková (Svatava), mezzosoprán
Richard Samek (Bořivoj), tenor
Jozef Benci (Svatý Ivan), bas
Pavol Oravec (Rolník), tenor

A. Dvořák: Svatá Ludmila, oratórium, op. 71 (výber častí)
Symfónia č. 5 F dur, op. 76

Organový recitál I. – Zuzana Ferjenčíková
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
21. novembra 2021

P. I. Čajkovskij: Polonéza z 3. dejstva opery Eugen Onegin
F. Liszt: Tristis est anima mea z 3. časti oratória Kristus
P. I. Čajkovskij: Scherzo zo Symfónie č. 6 h mol, Patetickej
J. Guillou: Hyperion ou la Rhétorique du Feu
Improvizácia na slovenské ľudové piesne

záznam koncertu v online archíve SF

www.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár