Výborná Krútňava v Opere Slovenského národného divadla

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Počas jubilejného 55. ročníka Bratislavských hudobných slávností Opera SND (ktorá sa v posledných rokoch na programe festivalu nezúčastňuje) pripravila tri významné podujatia. Prvým bolo vystúpenie Štátnej opery z Banskej Bystrice s mimoriadne úspešnou inscenáciou Rossiniho Otella (3. 10.) a posledným bude koncert Miroslava Dvorského a jeho hostí interpretujúcich populárne neapolské piesne (10. 10.). Medzitým sa bratislavský súbor odhodlal na ďalšie predstavenie prvej opery majstra Suchoňa (5. 10.) pod taktovkou Ondreja Lenárda.

Jakubiskova inscenácia Suchoňovej Krútňavy z roku 1999 sa obnovovala dvakrát. V roku 2007 sa za dirigentský pult postavil Ondrej Lenárd, o šesť rokov neskôr Dušan Štefánek. V nasledujúcom období sa hrávala mimoriadne sporadicky (v niektorých sezónach ani raz). So záujmom sme preto privítali ďalšie predstavenie tejto opery, pričom špecifickú príchuť a očakávania vzbudzovala prítomnosť dirigenta Ondreja Lenárda a v posledných rokoch mimoriadne úspešnej sopranistky Jolany Fogašovej (napr. bystrická Gioconda, Santuzza či bratislavská Salome a Tosca).

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 2019, Michal Lehotský (Ondrej), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Útlu novelu Mila Urbana Za vyšným mlynom prerobil skladateľ Eugen Suchoň s libretistom Štefanom Hozom na prvú ozajstnú národnú operu Slovákov. Najmä v prvých desaťročiach po svojej premiére (10. decembra 1949) dielo uvádzali na mnohých európskych javiskách. Keď Krútňavu cca pred štyridsiatimi rokmi uviedli v Mníchove, údajne ju pochopili ako opernú kriminálku. V skutočnosti kriminálny motív je len spojovacou niťou príbehu, v ktorom ide o zločin, výčitky svedomia, bolesť, lásku a odpustenie. Morálny apel diela sa síce trocha oslabil po nútenej revízii opery, ale humanistický a kresťanský étos v Krútňave zostal.

Režisér Juraj Jakubisko videl príbeh skôr filmársky než divadelne. Ľudové prostredie príbehu zahustil množstvom ukážok nášho zvykoslovia (s väzbou na ročné obdobia), takže divákovi ponúkol pôsobivý obraz archaického sveta, ktorý sa pre nás dnes postupne stal minulosťou. Možno to trocha prehnal v efektom finále svadobného obrazu, ktorý mi pripomínal svadobnú noc francúzskych kráľov so svedkami kontrolujúcimi, či došlo k naplneniu vzťahu.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 2019, Jozef Benci (Štelina), Jolana Fogašová (Katrena), foto: Zdenko Hanout

Dirigent Ondrej Lenárd pri svojom (bohužiaľ nie pridlhom) pôsobení v Opere Slovenského národného divadla pripravil celý rad skvelých inscenácií, z ktorých by som najviac vyzdvihol naštudovania náročných Cikkerových opier, z oblasti klasiky Pucciniho Bohému, Turandot a Verdiho Simona Boccanegru. Jeho návrat do SND bol za dirigentským pultom Krútňavy triumfálny. Potvrdil, že ide o mimoriadne kvalitného muzikanta, ktorého meno už zlatými písmenami vchádza do dejín bratislavskej opery (nehovoriac o jeho úspešnom pôsobení v Slovenskej filharmónii a Symfonickom orchestri československého rozhlasu).

Opäť dokázal ako vie detailne preštudovať partitúru, nájsť k nej správny kľúč na vyjadrenie baladického i kruto realistického príbehu končiaceho katarziou. Pod jeho rukou orchester pôsobil v dynamike i tempách kontrastne a dokázal vystihnúť diferencovanú náladu jednotlivých obrazov. Málokedy počuť tak dokonalé zvládnutie pianissim i fortissim, ako to dokáže práve on. Je zároveň jedným z tých (mála) dirigentov, čo dokonale rozumejú ľudskému hlasu. Spomínaná kontrastnosť daná už partitúrou bola určujúcim znakom nielen jeho prístupu k partitúre ale preniesla sa aj do speváckych partov.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 2019, Michal Želonka (1. družba), Jolana Fogašová (Katrena), Michal Lehotský (Ondrej), foto: Zdenko Hanout

Hoci sopranistka Jolana Fogašová (podobne ako staronový dirigent) vstúpila teraz do inscenácie bez dlhšej prípravy, jej výkon si zasluhuje vzácne uznanie. Postava Katreny oproti mužským protihráčom (Ondrej a Štelina) nemá tak výraznú dramatickú funkciu, no poskytuje možnosti vyjadrenia životného oblúku mladej slovenskej devy, ktorú osud tvrdo zasiahol. Vyvíja sa od žiaľom zúfalej, potom zlomenej a nerozhodnej postavy k láskyplnej matke a manželke potlačujúcej svoje sklamanie zo súžitia s Ondrejom po záverečný akt chápavej solidarity s ním. Akoby sa do istej miery solidarizovala Jenůfiným oslovením Laca v Janáčkovej opere: „veď si zhrešil iba z lásky“.

Fogašovej Katrena prežíva svoju životnú drámu nie hystericky a vonkajškovo ale ju pretavuje do pôsobivej zvnútornenej hereckej i speváckej podoby. Opiera sa pritom o dobrú spevácku techniku, hlas položený na dychu, pôsobivú farbu svojho hlasového materiálu a citom preplnený prednes. Hneď v úvodnom výjave nad telom milenca Jana ukázala, že jej expresívna vysoká poloha nebude mať problémy s dynamicky vypätými pasážami orchestra. Čo však považujem za mimoriadne závažné, je jej schopnosť jemného nasadenia a podržania tónu aj extrémnych výškach. To napríklad dokázala v úvode monológu z druhého obrazu alebo v scéne bezprostredne nadväzujúcej na čepčenie nevesty. Dôležité je, že jej tón si pri tom udržiava guľatosť, farebnosť i nosnosť.

Vrcholným zážitkom bola známa uspávanka, ktorú Fogašová interpretovala nie ako opernú áriu, ale ako nežný príhovor k dieťaťu, jej jedinej úteche, zakončený dlhým v krásnom piane spievaným tónom (spiii). Po viacerých úlohách aristokratických žien jej nerobilo problém prevteliť sa do podoby jednoduchej vrchárskej slovenskej dievčiny. Postavu Katreny si teraz môže priradiť k ostatným (i tým spomínaným) vydareným kreáciám.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 2019, Michal Lehotský (Ondrej), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Ku kvalitnej úrovni predstavenia prispeli aj interpreti oboch hlavných mužských postáv. Michal Lehotský už v úlohách Leoncavallovho Cania či Verdiho Otella ukázal, že so svojím pôvodne lyrickým hlasovým orgánom vie zvládnuť aj výsostne dramatické party, akým je Suchoňov Ondrej. Napriek tomu predsa najviac zaujal tam, kde šlo o legátový spev („Katuška, si moja… Vrav dievča kde si krásu vzalo… Vedzte, že Katku mal som rád…), kým v konverzačných a expresívnych pasážach jeho hlasu chýbalo viac farby.

Basistovi Jozefovi Bencimu vyhovovalo, že skladateľ posunul part viac do nižších (niekedy až vražedných polôh) a tak mohol vytvoriť jednu zo svojich najlepších operných kreácií. Jeho úloha po Štelinovi v podaní Zvaríka, Malachovského a Gallu nebola ľahká, no obstál čestne. Nezneužíval svoj mohutný hlasový fond a aj on zdôrazňoval od žiaľu zlomenosť postavy a záverečné, hlboko ľudské zmierenie sa s osudom. Z ostatných úloh spomeňme aspoň Katarínu Štúrovú-Juhásovú (Marka), ktorej hlas znel farebne a sýto.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 2019, foto: Zdenko Hanout

Výborne vyšli početné zborové výjavy (zbormajster Pavel Procházka), ktorým aj dirigent dal patričný spád a tak sa spolupodieľali na mimoriadne pozitívnom celkovom dojme. Ohlasovaná spolupráca vedenia Opery SND s osobnosťou už takmer legendárneho dirigenta Ondreja Lenárda naznačuje, že možno bratislavské operné publikum čakajú lepšie časy.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 5. 10. 2019

Eugen Suchoň: Krútňava
Opera SND, historická budova, 5. októbra 2019
Predstavenie pri príležitosti 70. výročia uvedenia diela

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ondrej Lenárd
Réžia: Juraj Jakubisko
Dramaturgia: Vladimír Zvara
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Pavel Procházka

osoby a obsadenie

Štelina: Jozef Benci
Ondrej: Michal Lehotský
Katrena: Jolana Fogašová
Zimoň: Ján Ďurčo
Zimoňka: Eva Šeniglová
Zalčíčka: Denisa Šlepkovská
Školnica: Jitka Sapara-Fischerová
Marka: Katarína Juhásová
Zuzka: Terézia Kružliaková
Pastierik: Miriam Garajová
Krúpa: Ján Babjak
Hríň: Roman Krško
Oleň: Juraj Peter
Starejší: Martin Malachovský
Plačka – Starejšia: Katarína Gálová
1. družba: Michal Želonka
Žena – Kuchárka: Katarína Flórová
Hlásnik: Gustáv Herényi

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár