Východoslovenské múzeum v Košiciach vystavuje svetové unikáty, ako aj poklady hudobnej histórie

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na stránkach nášho operného portálu sa zriedkavo objaví malé korzovanie v priestoroch, ktoré majú k opere ďaleko, ale hodnotami, ktoré prinášajú pre vnímavého návštevníka, celkom iste obohatia jeho pocity i vedomosti o kultúre minulých období u nás alebo v zahraničí. Východoslovenské múzeum sme navštívili počas voľných dní hneď na piatich výstavách, ktoré rozdelené do rôznych priestorov ponúkajú žánrovo a tematicky rozdielne podnety, dokumenty a divácke objavy.

Každému je už dnes známa výstava Košického zlatého pokladu, veľkému záujmu sa teší množstvo dokumentov o udalostiach spred 30-tich revolučných rokov na námestiach Košíc, mnoho inšpirácií poskytuje sústredenie ex-librisov z rôznych okruhov i čias, ba aj od súčasníkov. Košičania by si mali celkom iste všimnúť výstavu o veľkej osobnosti slovenskej archeológie Dr. Jánovi Pásztorovi (1909 – 1984), ktorého tvorba, výskumy a výsledky hľadaní dostávajú ocenenie až v súčasnosti. Vystavené sú archeologické nálezy z okolia Košíc, obdivuhodné umelecké výtvory aj predmety dennej potreby svedčia o kultúrnosti a zručnosti tunajších obyvateľov.

Karol Plicka: Obraz a pieseň, Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2019, foto: František Iván/TASR

Skvostné schodište o poschodie vyššie nás priviedlo na výstavu o českom a slovenskom vedcovi, muzikológovi, fotografovi, režisérovi Karolovi Plickovi (1894 – 1987), rodákovi z Viedne a úmrtí v Prahe. Pochovaný je na národnom cintoríne v Martine. Svoj život naplnil krásou, dokumentovaním prajavov slovenského ľudu, ale bol aj zakladateľom Akadémie múzických umení v Prahe, autorom množstva publikácií o krásach svojej krajiny, od Prahy po slovenský Východ, v architektúre objavoval neprekonané umenie, dokonalé tvary, účelnosť a jednoduchú nádheru krajín, kostolov. A to všetko s hlbokým poznaním ľudových piesní, krojov, tancov, povahy slovenského života.

Na výstave sú exponované aj jeho zápisy piesní v notovom zázname, vystavené aj jeho husle, kvalitné, s dušou spievajúceho majstra. Spoznávame aj jeho technické znalosti, fotografické a filmárske prístroje, zmapované údolia slovenského vidieka, maximálny príspevok do umenia filmovej dokumentácie známe sú Jánošík, Zem spieva, kniha o Prahe, Levoči a iné. Chýbali mi len kolorujúce tóny z bohatej zvukovej histórie a nahrávok Karola Plicku.

Francúzsky impresionizmus

Prekvapením pre moje zaujatie o hudobnú históriu bola výstava „Francúzsky impresionizmus“, kde som stretla predstaviteľov maliarskeho umenia z konca 19. storočia. Sprístupnili tu 104 pôvodných grafických obrazov, ktoré sú dielami najvýznamnejších majstrov impresionizmu. Obdivovala som dva originály P. A. Renoira, celý rad obrazov H. de Toulose-Lautreca, klaviristku P. Berthe Morisot z roku 1864, farebný lept Spievajúci Paríž z r. 1904 E. Maneta, diela P. Cesanna a i. Edgar Degas tu zaujal svojím portfoliom „La familie Cardinal“, na ktorom boli momentky zo života francúzskeho libretistu Ludovica Halévyho.

Grafika impresionistov, Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2019, foto: VSMK

Sprvoti som pripisovala obrazy zo života umelca a jeho okolia v Degasovom stvárnení opernému skladateľovi Fromentalovi Halévymu, autorovi opery Židovka – nasvedčovali tomu aj samotné názvy obrazov: napr. „V zákulisí s p. Cardinal“, alebo „ L. Halévy sa díva na tanečnice ako prichádzajú zo šatne na javisko“ a pod. Degasov rukopis zaujal, stvárnil momentky zo života umelca, ktorý sa suverénne pohybuje v zákulisí divadla, medzi baletkami, ale keď odchádza, je sám…

Návšteva tejto výstavy ma podnietila k hlbšiemu zamysleniu a skúmaniu podstaty videného diela. Podľa dostupných informácií Edgar Degas zachytil na svojich grafikách Ludovica Halévyho (1834 – 1908), skladateľovho synovca známeho spisovateľa, autora románu Rodina kardinálov z r. 1883. Ludovicov otec Léon bol bratom Fromentala Halévyho, vytvoril o ňom prvú životopisnú publikáciu. Dodajme, že Halévy mal dcéru, ktorá sa stala manželkou Georgesa Bizeta. Vyobrazený Ludovic Halévy bol spoločne s Meilhacom autorom libreta Bizetovej opery Carmen.

Grafika impresionistov, Litografia Henri de Toulouse-Lautreca „Tajomstvo” a dielo Edgara Degasa „Portrét Ludovica Halevyho”, Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2019, foto: František Iván/TASR

Mohli sme teda obdivovať majstrovské diela najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho impresionizmu a prostredníctvom mimoriadneho umeleckého zážitku stretnúť a spoznať umelecké dedičstvo majstrov divadla, opery a baletu na brehoch Seiny spred 150-tich rokov.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku