Vydarený štart maratónu 55. ročníka Bratislavských hudobných slávností

Ako býva dobrým zvykom, „právo prvej noci“ na Bratislavských hudobných slávnostiach patrí rezidenčnému orchestru. Na pódium koncertnej sály vstúpila v piatok 27. septembra opäť Slovenská filharmónia na čele so svojím šéfdirigentom Jamesom Juddom a častým, no stále vzácnym hosťom, klaviristom Eugenom Indjićom.

Veľmi príjemným prekvapením je vydanie reprezentatívnej dvojjazyčnej knižnej publikácie 55 rokov Bratislavských hudobných slávností. Obsahuje fotodokumentačný prierez celou históriou nášho najvýznamnejšieho podujatia tohto druhu, výstižné sprievodné texty Ivana Martona a Márie Horváthovej, zobrazenie plagátov a kompletný zoznam umelcov a telies, účinkujúcich na festivale v rokoch 1965 – 2019. Za jej vydanie patrí manažmentu BHS na čele s Izabelou Pažítkovou a zodpovednému redaktorovi Mariánovi Lapšanskému, generálnemu riaditeľovi Slovenskej filharmónie, obrovská vďaka. Pri cene desať eur (denný programový bulletin stojí 50 centov!) by nemal nik z domácich či zahraničných návštevníkov s jeho kúpou zaváhať.

Hodnotenie otváracieho koncertu znamená svojím spôsobom nastavenie latky kritérií. Bratislavské hudobné slávnosti tvoria jeden celok, ktorý pravidelný návštevník, alebo recenzent vníma ako komplex, v ktorom sa postupne, chtiac-nechtiac, rysuje pomyslený rebríček kvality. Je to platforma pre porovnávanie výkonov domácich telies a sólistov s tou najvyššou svetovou triedou. Určite je vecou prestíže v tejto konkurencii (a v 55. ročníku bude opäť veľmi silná) obstáť čo najčestnejšie.

Názor na akýkoľvek koncert – bez ohľadu na interpretov – sa začína odvíjať od dramaturgie. Slovenská filharmónia vstúpila do polokrúhleho ročníka veľmi uváženou programovou ponukou. Ako prvé číslo zaradila symfonickú báseň pre veľký orchester Jána Cikkera Ráno, op. 24 z roku 1946. Dvadsaťminútové dielo, ktoré vzniklo bezprostredne po oslobodení, hudobnou výstavbou reflektuje hrôzy vojny, v pochodovom rytme, s citáciou znelky rozhlasového povstaleckého vysielača, dosahuje dynamický vrchol, aby ku koncu autor stíšil zvukovú hladinu orchestra do jemnejšej, meditatívnej roviny.

Dirigent James Judd, vzhľadom na vedúcu pozíciu v našej filharmónii, preniká do tajov slovenskej hudby a prejavuje k nej badateľné pochopenie. Symfonickú báseň Ráno, dokumentujúcu inštrumentačné majstrovstvo autora, ktorého 30. výročie smrti si pripomenieme o tri mesiace, poňal v širokom dynamickom oblúku, vyzdvihujúc bohatstvo farieb a cielené nálady partitúry. Pochopiteľne, musíme ju vnímať v kontexte doby vzniku, o ktorej podáva hudbe vlastnými prostriedkami, úprimné autorské svedectvo.

Jána Cikkera vystriedal Franz Schubert a jeho Symfónia č. 7 h mol Nedokončená. Dielo diametrálne odlišného razenia, zrodené v 25. rokoch krátko žijúceho majstra raného romantizmu. Prívlastok Nedokončená nedostala siedma symfónia preto, že by jej komponovanie prerušila nejaká osudová udalosť (nie je ani poslednou symfóniou Schuberta), jednoducho – podľa vedeckých tvrdení – bolo to autorovo rozhodnutie a po pravých dôvodoch ťažko pátrať. Aj napriek tomu, že obsahuje len dve vety (Allegro moderato a Andante con moto), pôsobí svojím rozsahom a štruktúrou ako myšlienkovo uzavretá cca 25-minútová skladba.

V koncepcii Jamesa Judda vyznel tok Schubertovej hudby veľmi plasticky, v úvodnej vete s prelínaním počiatočných tmavších farieb violončiel s kontrabasmi a reakciou drevených dychov s vynárajúcimi sa husľami. So šarmom sa dirigent a orchester vyrovnali s melodikou ľudovej prostoty, ako aj s dramatickejšími kontrastmi. Druhú vetu vystaval James Judd tiež do detailov a Slovenská filharmónia mu odpovedala sústredenou interpretáciou bez zaváhaní, vrátane síce menej exponovaných, no spravidla chúlostivých plechov. Obzvlášť by som chcel oceniť, že zaznelo množstvo pasáží, zahraných v plnohodnotnom piane až pianissime, čo sa nestáva v Slovenskej filharmónii tak často.

Druhá polovica otváracieho koncertu patrila jedinému dielu, Koncertu pre klavír a orchester č.2 B dur, op. 83 od Johannesa Brahmsa. Sólistom bol v Belehrade narodený francúzsko-americký (tak uvádzajú encyklopédie) klavirista Eugen Indjić. Na BHS vystúpil tento veľký priaznivec Slovenska už po šiesty raz, pričom už u nás viedol interpretačné kurzy a v budúcom roku zasadne v porote na Medzinárodnej klavírnej súťaži J. N. Hummela. Ako teda vyznelo mohutné dielo v trojuholníku Judd – Indjić – Slovenská filharmónia? Veľmi presvedčivo, zapálene a vyrovnane vo všetkých zložkách.

Druhý Brahmsov klavírny koncert je platformou (v nezvyklo štyroch vetách) pre dialóg sólového nástroja s orchestrom, ktorých témy, obsah a hudobné prúdenie pôsobia komplementárne. Nesmie zlyhať žiadna strana, inak interpretácia stráca zmysel. Eugen Indjić disponuje tým, čo jeho part, ale i celá partitúra vyžadujú. Zdatnou technikou (nejde o dielo uprednostňujúce virtuóznu exhibíciu nástroja), schopnosťou viesť dynamicky rovnocenný rozhovor s orchestrálnym plénom (čiže mohutný úder), ale aj umením uplatniť mäkkú, mužne lyrickú linku v tretej vete (Andante – Più adagio) a doviesť dielo do úspešného finále vo voľne rondovej forme.

Indjićov prejav bol suverénny, hlboko sústredený, osobnostne skôr introvertný, bez vonkajškového romantického pátosu. Na vrúcne prijatie publikom sa odmenil dvoma prídavkami. James Judd pripravil orchester starostlivo a Slovenská filharmónia vstúpila do nového ročníka BHS na úrovni hodnej prvého slovenského telesa.

Kocky sú hodené. Kritériá nastavené. Ostáva len celkom realisticky dúfať, že počas nasledujúcich šestnástich dní, nabitých vystúpeniami orchestrov a sólistov svetového formátu, ostane otvárací koncert v porovnania schopnej rovine.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 27. 9. 2019

Slovenská filharmónia
Otvárací koncert 55. ročníka Bratislavských hudobných slávností
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 27. septembra 2019

Slovenská filharmónia
James Judd – dirigent
Eugen Indjić – klavír

J. Cikker: Ráno, symf. báseň pre veľký orchester, op. 24
F. Schubert: Symfónia č. 7 h mol, D759 Nedokončená
J. Brahms: Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur, op. 83

www.bhsfestival.sk