Vyše tristoročná Dafne od Antonia Caldaru opäť ožila s Musicou aeternou

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Záujem o barokovú operu je v štátom zriaďovaných divadlách na Slovensku minimálny. Skvostná inscenácia Vivaldiho Arsildy sa v Opere SND v roku 2017 doslova len mihla. Vďaka projektu „Opera aeterna“, zrodeného pod hlavičkou súboru Musica aeterna, však toto vzácne obdobie opäť raz ožilo.

Po roku sa v prvý septembrový večer vrátila dramma pastorale per musica Dafne z pera Antonia Caldaru, tento raz však z dôvodov neistého počasia v koncertnej forme na pôde Dvorany Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pôvodne sa o objavenie diela postarala Musica aeterna v spolupráci s Albrecht Forum (občianske združenie, ktoré iniciovalo obnovenie Domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave) a pred rokom v renovovanej záhrade tejto adresy dielo uviedla scénicky.

Antonio Caldara (1670 – 1736), zdroj: wikipedia

Pár slov o skladateľovi a jeho opere Dafne. Uzrela svetlo sveta v roku 1719 (pre porovnanie s Vivaldiho Arsildou je o štyri roky mladšia) v prírodnom divadle očarujúceho parku pri zámku Mirabell v centre Salzburgu. Antonio Caldara (1670 Benátky – 1736 Viedeň), ktorého život na opernej časovej osi možno zaradiť približne sto rokov po Claudiovi Monteverdim a sto rokov pred salzburským géniom Wolfgangom Amadeom Mozartom, bol plodným a uznávaným dobovým autorom. Súčasník Bacha, Händela i Vivaldiho zanechal mnoho opier a kantát, pričom príležitostne – v najbližšom čase napríklad v Benátkach, Viedni, Bukurešti – sa k niektorým divadlá vracajú v koncertnej alebo javiskovej forme.

Dafne je jednou zo zachovaných partitúr, ktoré Antonio Caldara venoval salzburskému arcibiskupovi. Nepatrí však do série v danej dobe schematicky komponovaných slávnostných dvorských partitúr. Svojím pastorálnym charakterom a s alegorickou pointou (na libreto Giovanniho Biaviho) odkrýva mytologický príbeh o nymfe Dafne, zo zúfalstva pred láskou boha Apolóna, premenenej na ker vavrínu. Caldarova kompozičná zdatnosť, melodická invencia a zmysel pre pestrú farebnosť komorného inštrumentálneho zoskupenia, bola inšpiračným zdrojom aj pre bratislavské vzkriesenie diela.

A. Caldara: Dafné, Musica aeterna Bratislava, 2021, Musica aeterna, Matúš Šimko, Jarmila Balážová, Lenka Máčiková, Dávid Harant, foto: Kamila Zajíčková

Minuloročné scénické naštudovanie nepoznám, no výsledok koncertného uvedenia opery Dafne pôsobil veľmi osviežujúco. Stal sa vítaným kontrastom k bežnej opernej prevádzke a zároveň bol previerkou interpretov na poli špecifickej barokovej hudby. V sólových partoch dominujú recitatívy, árie a iné zoskupenia štyroch hlasov. Opera sa končí rozkošným kvartetom.

Pre súbor Musica aeterna, ktorý vznikol v roku 1973 z iniciatívy Jána Albrechta a už desaťročia sa venuje hudbe 17. a 18. storočia, je vernosť štýlu alfou a omegou interpretácie. Komorné zoskupenie, hrajúce na dobových nástrojoch, resp. ich kópiách, pod umeleckým vedením a dirigovaním Petra Zajíčka, dosiahlo aj v rámci akustických možností náhradného priestoru Dvorany Vysokej školy múzických umení kvalitný a vyvážený zvuk.

A. Caldara: Dafné, Musica aeterna Bratislava, 2021, foto: Kamila Zajíčková

V mierne skrátenej úprave partitúry má orchester prevažne funkciu sprievodu štvorice sólistov. Jeho úloha je však o to zodpovednejšia, že dirigent udáva tempo, narába s rytmickými a dynamickými kontrastmi, farbí zvuk orchestra, čembalo (výborný Peter Guľas) je zas motorom v početných secco recitatívoch. Toto sa Petrovi Zajíčkovi a jeho vysoko kvalitnému tímu umelcov podarilo obdivuhodne.

Štyria sólisti, stvárňujúci po dve roly, musia byť v prvom rade technicky a štýlovo disponovaní. Bezo zvyšku sa to podarilo dvom. Lenka Máčiková (Dafne/Venere) ovláda svoj opojne mäkký a pohyblivý soprán, ktorý prirodzeným zrením nadobúda objem aj sýtejšiu farbu, perfektne. Je precízna v koloratúrach, intonácii, má dychovú rezervu pre dlhé frázy a dodáva svojej Dafne vierohodnosť i čaro osobnosti.

Tenorista Matúš Šimko (Aminta/Marcurio) sa vypracoval na jedného z najkompetentnejších slovenských interpretov starej hudby. Jeho hlas znie koncentrovane, kovovo jasne, bez zbytočného vibrata, pohyblivé úseky zdoláva s technickou istotou a navyše mal do detailov vypointované aj výrazové nuansy. Nečudo, že v najbližších dňoch sa predstaví v prestížnom Theater an der Wien so súborom Il Giardino Armonico v Cavalieriho Rappresentatione di Anima et di Corpo, v réžii Roberta Carsena.

A. Caldara: Dafné, Musica aeterna Bratislava, 2021, Musica aeterna, Matúš Šimko, Jarmila Balážová, Lenka Máčiková, Dávid Harant, foto: Kamila Zajíčková

Zmysel pre barokovú hudbu a skúsenosti s jej prednesom nechýbajú ani mezzosopranistke Jarmile Balážovej ako Febo/Apolón. Postavu, pôvodne zrejme mienenú pre kastráta, dnes spievajú aj kontratenoristi či hlboké ženské hlasy. Výborne sa vyrovnala s koloratúrou, v strednej a vyššej polohe znel hlas Jarmily Balážovej okrúhlo a plnohodnotne, v hĺbke však ubúdala farba. Možno je part pre ňu prinízko kotvený, ale nezaškodilo by jej technicky posilniť rezonanciu spodnej polohy.

Mladý barytonista Dávid Harant (Peneo/Giove) sa začal venovať intenzívnejšie aj barokovej literatúre a má predpoklady na jej poli ďalej umelecky zrieť. Jeho hlas má tmavšiu farbu a je na dobrej ceste zvládnuť pohyblivý part technicky. Niektoré basové hĺbky mu síce boli príliš nízke, no svoju dvojrolu zvládol so cťou a s perspektívou.

Vďačné publikum aj napriek presunu podujatia do interiéru a vzdaniu sa scénickej podoby, prijalo Caldarovu Dafne s neskrývaným obdivom. Dalo najavo, že projekt Opera aeterna dokáže skutočne vzkriesiť „večné diela“ a zároveň dramaturgicky ozvláštniť ponuku štandardných divadiel. Záverečné kvarteto zaznelo aj ako prídavok a zavďačenie sa umelcov za neutíchajúci, úprimný potlesk.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertného uvedenia opery 1. 9. 2021

A. Caldara: Dafne
Musica aeterna v rámci IV. ročníka projektu Opera aeterna
koncertná sieň Dvorana, VŠMU
1 a 3. septembra 2021
koncertné prevedenie v náznakovej scéne

Umelecký vedúci a dirigent – Peter Zajíček
Lenka Máčiková, soprán – Dafne/Venere
Jarmila Balážová, mezzosoprán – Febo/Apolón
Matúš Šimko, tenor – Aminta/Mercurio
Dávid Harant, basbarytón – Peneo/Giove

Musica aeterna, obsadenie

Peter Zajíček, Adam Szendrei, Ján Kružliak – 1. husle
Gabriel Szathmáry, Peter Zelenka, Michal Klas – 2. husle
Bálint Kovács – viola
Michaela Čibová, Kristína Koneval Janičkovičová – violončelo
Metod Podolský – violone
Peter Guľas – čembalo
Jakub Mitrík – teorba, baroková gitara

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár