Vyvrcholenie 64. ročníka Košickej hudobnej jari

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Posledné dva symfonicko-vokálne koncerty 64. ročníka festivalu Košická hudobná jar, na ktorých sme si vypočuli Giordanovu operu Andrea Chénier a Carminu buranu Carla Orffa, svojou umeleckou kvalitou, významom a obsahom dovŕšili všetky dovtedajšie podujatia a ich exkluzívnu úroveň.

Koncert 23. mája bol aj z hudobno-historického pohľadu jedinečným. Na pódiu symfonického telesa v košickom Dome umenia pod názvom „Taliansky klenot!“, po prvý raz zazneli operné scény z diela talianskeho majstra Umberta Giordana Andrea Chénier. Štátnu filharmóniu Košice dirigoval jej šéfdirigent Zbyněk Müller, ktorý sa s týmto dielom stretol už v rámci svojho pôsobenia v Ostrave r. 2015. Prenikol do hlbšieho poznania tvorby autora Umberta Giordana, keďže naštudoval aj jeho ďalšiu operu Fedora (2011).

Košická hudobná jar, 2019,
Rafael Álvarez, Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice,
foto: Dávid Hanko

Do Košíc si k sólovým partom pozval renomovaných spevákov. Rolu Magdaleny de Coigny spievala sopranistka Petra Álvarez Šimková (ČR), úlohy básnika André Chéniera sa zhostil jej manžel hrdinný tenor z Mexika pôsobiaci v českých operných divadlách Rafael Álvarez, barytónový part sluhu a revolucionára Carla Gérarda stvárnil sólista Jakub Kettner, takisto z ČR. K hlbšiemu pochopeniu obsahu diela napomáhalo aj premietanie českého textu nad javiskom, ktorý vytvorila Marie Kronbergerová. (Existujú ešte slovenské titulky, ktoré použili v Košiciach pri inscenovaní tejto celej opery v Štátnom divadle r. 1977 v réžii Drahomíry Bargárovej ?).

Z programového bulletinu bolo poslucháčom jasné obsahové zameranie, súvislosti so skutočnosťou a udalosťami z obdobia Veľkej francúzskej revolúcie, ktorej utýraným hrdinom bol básnik Chénier a v prenesenom význame si mohli nájsť asociácie s pôsobením a charakterom predstaviteľov diktatúry ktorejkoľvek doby či jazyka.

Kantiléna, ktorú dokázal vniesť do priestoru veľkej akustickej sály tenorista Rafael Álvarez vzbudzovala údiv a pocity nádhery. Zvučná farba hlasu, mohutný zjav a jeho quasi javiskové správanie (príchod – odchod z pódia) boli prirodzené a kultivované. Jeho partnerka, s ktorou nachádzal lásku „až do smrti“ Petra Šimková prekvapovala a dojímala krásnym, pevným a farebne zriedkavo kolorovaným sopránom, výrazným stvárnením intímnych ale hlavne lyrických milostných árií.

Pravdivosťou citov premohla aj tvrdé srdce buriča a nespokojného podriadeného revolucionára Gérarda. Jakub Kettner sa zmocnil tejto náročnej úlohy bezchybne, s napätím a výrazovo presvedčivo. Sóla boli rovnako účinné ako duety najmä u milencov, ktorí sa lúčia so životom a ostávajú „až do smrti spolu“.

Košická hudobná jar, 2019,
Jakub Kettner, Štátna filharmónia Košice,
foto: Dávid Hanko

Orchestrálna súčasť hudobného prúdu pod Müllerovým sústredeným vedením znela fascinujúco, najmä keď zazneli violončelá, tmavé i jasné tóny plechov, driev, lesné rohy, polyfónia… To všetko ladilo s náladou túžob, sna a poézie v takom nebezpečnom svete, ,,keď umierajú básnici“. Prijatie diela a výkonu účinkujúcich bolo adekvátne a zaslúžene nadšené. Pre úplnosť dodajme, že v úvode spomínaného koncertu sa šéfdirigent Zbyněk Müller predstavil aj naštudovaním „Jupiterskej“ Symfónie č. 41 C dur, KV 551 W. A. Mozarta. Orchester s koncertným majstrom Marošom Potokárom hral so zápalom, vo vysokých tempách, krásnych pianissimách presne a štýlovo.

Záverečný koncert festivalu KHJ 30. mája priniesol dlho očakávaný program, Carminu buranu Carla Orffa. Dielo, ktoré v Košiciach po prvý raz zaznelo asi pred 60-timi rokmi z filmového plátna, kde spievala Lucia Popp a každé jeho ďalšie koncertné uvedenie bolo sviatkom a veľkou udalosťou.

Košická hudobná jar, 2019,
Ondrej Lenárd, Filip Bandžák, Štátna filharmónia Košice,
foto: Dávid Hanko

Partitúra kompozície obsahuje aj dva klavíry a viackrát sme ich počuli v podaní klavírneho dua – pedagógov košického konzervatória Ludmily Kojanovej a Pavla Novotného. Na štvrtkovom koncerte zasadli za veľké koncertné krídla Peter Pažický a Aleš Solárik, ktorí boli v centre pozornosti, rytmicky dokonale zvládali svoje party.

Zbormajster Jozef Chabroň naštudoval party Orffovej kantáty so Slovenským filharmonickým zborom. Sólistami boli slovenská sopranistka Andrea Vizvári, tenor Juraj Hollý a barytón Filip Bandžák. Monumentálne dielo naštudoval a dirigoval Ondrej Lenárd.

Ústrednou ideou prvej časti Orffovej trilógie Trionfi je Carmina burana, ktorá sa na základe stredovekých piesní, textov nájdených v nemeckom benediktínskom kláštore venuje láske, výzvam k radostiam jari, smútku z neprítomnosti dievčat či milencov túžiacich po bohatstve, oddaní sa láske, výzve bohyni šťastia. Keď zaznejú prvé tóny „Ó Fortuna… “, tympany až zachvievajú srdcom poslucháčov a v tomto duchu každým vstupom zboru, jeho hlasových skupín v staronemeckých a latinských textoch.

Košická hudobná jar, 2019,
Juraj Hollý, Andrea Vizvári, Ondrej Lenárd, Filip Bandžák, Štátna filharmónia Košice,
foto: Dávid Hanko

Neprekonateľný hudobný žart znel v časti In taberna, s iróniou a posmeškami nad pijáckymi spôsobmi mnícha, kde zaujal práve tak barytón ako vysoký ironicky tenor s quasi grimasou smútiaceho „hladoša“, alebo prítomnosť mužských zborov s dráždivými tónmi neustále pulzujúceho spevu. Strhujúci výkon dirigenta Ondreja Lenárda sa s postupujúcim hudobným stvárnením dostával do dravej, mužnej, exponovanej hry s každým tónom. Jeho gestá, dirigovanie nielen rukami, ba celým telom a dušou presvedčivo smerovali k záverečným častiam s nádherným sopránom, nežnými i rozhodnými piesňami o láske mladých ľudí.

Barytón Filip Bandžáka zaujal sýtosťou hlasového prejavu, eleganciou a pôvabnou lyrikou. Jeho sólové vstupy vyvolávali radosť a pohodu. Andrea Vizvári dokázala čistým a dobre exponovaným sopránom dokonale vyjadriť ženskosť, pôsobila ako ozajstný symbol Venuše. Orchester Štátnej filharmónie dokázal zvládnuť náročné party a hlavne sólové vstupy, najmä flauta, violončelá, bicie, hoboj a prakticky celé teleso na dobrej spoľahlivej úrovni. Slovenský filharmonický zbor bol vo všetkých skupinách efektný, najviac zarezonovali časti pre mužský zbor, u sopránov by bola vhodná klenutejšia dynamika hlavne v prvých častiach kantáty (Floret silva nobilis).

Košická hudobná jar, 2019,
Ondrej Lenárd, Štátna filharmónia Košice, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Dávid Hanko

Košická hudobná jar, 2019,
O. Lenárd, M. Potokár, P. Pažický, Štátna filharmónia Košice, Slov. filharmonický zbor,
foto: Dávid Hanko

Umelecký výkon dirigenta Ondreja Lenárda, ktorý celý interpretačný mohutný súbor ovládol neúnavne a heroicky, opäť presvedčil, že je nielen jedným z našich popredných dirigentov, ale je našou ikonou, majstrom, vrcholným zjavom slovenskej galérie súčasných umelcov. Jeho Carmina burana na záver vydarenej Košickej hudobnej jari priniesla ľuďom radosť, šťastie a pôžitok z hudobnej krásy.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertov 23. 5 a 30. 5. 2019

O programe 64. ročníka Košickej hudobnej jari sme informovali TU…

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár