Wagner a Franck na Veľkonočnom koncerte Štátnej filharmónie Košice

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Abonentný koncert Štátnej filharmónie v sále Domu umenia v Košiciach dňa 14. apríla 2022 dramaturgicky motivovala Veľká noc. Odznela orchestrálna medzihra Kúzlo Veľkého piatku z opery Parsifal Richarda Wagnera a vokálno-inštrumentálna kompozícia Césara Francka Sedem slov Kristových na kríži.

Pred svoj orchester sa po dlhšej prestávke postavil šéfdirigent Robert Jindra. Poslucháčom v sále odovzdal časť zo substancie vysokej interpretačnej kvality, nad ktorou suverénne vládol.

Dvoch skladateľov, ktorých skladby sa ocitli vedľa seba, nespája žiadne hudobné pradivo, ani udalosť v ich súkromnom živote. C. Franck sa o Wagnerovej hudbe obdivne nevyjadroval a s jeho hudobnou rečou zásadne nesúhlasil. Orchestrálna skladba Čaro Veľkého piatku, súčasť tretieho dejstva poslednej Wagnerovej opery Parsifal, predstavuje, ako napokon aj celá opera, skladateľa v intímnej polohe, ktorá pre neho dovtedy nebola charakteristická.

Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠfK

Legendu o svätom Gráli prebral z básne stredovekého minnesängra Wolframa Eschenbacha a spracoval ju do vlastného libreta (ako to nakoniec robil aj v ostatných svojich operách). Dielo určil pre svoje divadlo v Bayreuthe, kde sa aj konala premiéra v r. 1882 a hneď po tomto uvedení na ňu uvalil zákaz uvádzania v inom divadle. Napokon sa prvé uvedenie mimo Bayreuthu konalo až r. 1903 v newyorskej Metropolitnej opere.

Dirigent Robert Jindra sa venoval veľmi sústredene orchestrálnemu vyjadreniu tejto, u skladateľa nezvyčajnej vnútornej intimity. Na povrch z orchestra vytiahol mäkký, stíšený zvuk sláčikových nástrojov, podporovaný rovnakou intenzitou dychových nástrojov. Šéfdirigent si s orchestrom obojstranne rozumel, čo platí aj pre nasledujúcu skladbu, v ktorej sa táto hudobná empatia dotkla aj zboru a sólistov.

Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠfK

Sedem slov Kristových na kríži, ktoré C. Franck určil pre sóla, zbor a orchester, nepatrí v rámci duchovnej, ale hlavne skladateľovej hudby medzi bežne uvádzané diela. Najhlavnejšia na všetkom je však skutočnosť, že toto dielo bolo celkom neznáme od čias svojho vzniku (1859). Na verejnosti sa objavilo takmer až 100 rokov po svojom vzniku (1955). Vtedy Univerzita v Liége odkúpila autograf od súkromného vlastníka a postarala sa o jeho sprístupnenie.

C. Franck zasiahol podstatne do duchovnej hudby (sám bol vynikajúci organista), i keď sa toto jeho dielo nehrá často. Zanechal omše, oratóriá, ale napísal aj niekoľko opier, komorné a iné diela. Preslávila ho však najmä jediná Symfónia d molSonáta A dur pre husle (alebo violončelo) a klavír. Vokálno-inštrumentálna skladba Sedem slov Kristových na kríži však počas jeho života (napísal ju ako 37-ročný) uvedená nebola. Či to bolo jeho vlastné rozhodnutie (podobne rozhodol C. Saint-Saëns o svojom Karnevale zvierat), známe nie je.

Marián Šipoš, Jan Martiník, Pavol Remenár, Robert Jindra, Kateřina Hebelková, Blagoj Nacoski, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠfK

Sedem slov Kristových na krížiPrológ a nasleduje ďalších sedem častí, obsahujúcich Ježišove výroky. Kompozične dielo nie je komplikované, v niektorých častiach prechádza až do nadľahčeného hudobného prostredia. Je to síce hudba príjemná na počúvanie, ale akoby sa vzďaľovala od dramatickej a tragickej podstaty textu.

Interpretácia skladby bola mimoriadne príťažlivá. Spočívala na výbere sólistov, ktoré si farbou hlasov vzájomne vyhovovali. Macedónsky sólista, tenorista Blagoj Nacoski občas, hlavne vo vysokých polohách, máličko vybočil z tejto hlasovej súhry nasadením ostrejšej vokálnej línie. Česká sólistka Kateřina Hebelková už vstupným sólom v druhej časti (Pater, dimite illis) upozornila na svoj sýto znejúci mezzosoprán a nádherne vyklenuté frázovanie. Český sólista Jan Martiník, viackrát ocenený aj medzinárodne, podobne ako jeho kolegovia, prispel svojím dobre posadeným a nesúcim sa basom k pozitívnemu umeleckému výsledku. Spevácky veľmi jasne zarezonovali vstupy slovenského barytonistu, sólistu Opery SND v Bratislave Pavla Remenára.

Kateřina Hebelková, Blagoj Nacoski, Robert Jindra, Pavol Remenár, Jan Martiník, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Miriama Fenciková / ŠfK

K primárnym interpretačným zložkám patril i spevácky veľmi dobre vybavený, disciplinovaný a patrične na dirigentove gestá reagujúci chrámový zbor Ad Una Corda, ktorý pripravil zbormajster Marián Šipoš. Obdivuhodnou sa pri nádherne zrozumiteľných a inšpiratívnych gestách R. Jindru javila zvuková mäkkosť orchestra. Sláčikové nástroje zneli na patričných miestach až zamatovo, ale nielen tie, ani dychové nástroje sa nespreneverili muzikantsky kultivovanému zvuku. Koncert košických filharmonikov pripravil poslucháčom príjemný vstup do sviatkov Veľkej noci.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 14. 4. 2022

Veľkonočný koncert
Dom umenia Košice
14. apríla 2022

Štátna filharmónia Košice
Robert Jindra, dirigent
Kateřina Hebelková, mezzosoprán
Blagoj Nacoski, tenor
Pavol Remenár, barytón
Jan Martiník, bas
Miešaný chrámový zbor Ad Una Corda
Marián Šipoš, zbormajster

Richard Wagner: Kúzlo Veľkého piatku, orchestrálna medzihra
Cesar Franck: Sedem slov Kristových na kríži

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár