William Shakespeare razil slová ako mince

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Celý svet sa trasie pred jeho benátskym Maurom, fandí otrávenému šťastiu Romea a Júlie a spolu s Hamletom sa pýta, či byť alebo nebyť. Prečo vizionár Shakespeare nechal na svoj náhrobok vytesať kliatbu? Prečo nosil náušnicu v uchu a v čom predstihol sociálne siete?

Po postavách z jeho hier sú dokonca pomenované mesiace planéty Urán. A predsa o ňom nevieme všetko, ilúziu poznania aj 405 rokov od úmrtia jedného z najväčších mágov drámy rozleptáva kyselina nevedomosti.

Nevieme presne zapísať ani jeho priezvisko. Zdroje zo Shakespearovho života zaznamenávajú autorovo priezvisko viac, než osemdesiatimi spôsobmi. Pred očami sa nám krúti kolotoč možností: Shakberd či Shappere? Písmenko sem, písmenko tam. Nota však nie je (diplomatická) nóta.

Situáciu neuľahčuje ani fakt, že alžbetínsky génius sa s obľubou podpisoval v skratke. Willm Shakp je dramatikov autogram, ktorý skrýva množstvo v mále ako mikročip alebo tajný kód. Majster slova zjavne nemal rád infláciu slov.

William Shakespeare (1564 – 1616), zdroj: biography.com

Prekliaty, kto pohne mojimi kosťami

Aký je vlastne pôvod štandardizovaného priezviska Shakespeare? Anglický slovník prezradí, že spear znamená kopija. Žeby muž oháňajúci sa kopijou? Možno je to narážka na bojovníka, ktorého nástrojom má byť meč slova. Ľudský jazyk pri troche fantázie anatomicky pripomína hrot krátkeho meča, ktorému sa v starom Ríme hovorilo gladius.

Svojráznym básnickým mečom je kliatba, perdiserte, teda veľmi výrečne, vytesaná na Shakespearovom epitafe. Kráľ anglických dramatikov 16. storočia varuje pred kliatbou každého, kto by rád pohol jeho kosťami. Pazúry písmen sa driapu do svedomia: „Cursed be he that moves my bones.“ Chcel si umelec pod oltárom kostola v rodnom meste Stratford-upon-Avon takto zabezpečiť večný pokoj?

Shakespeare bol praktik. Viac, než na následky maledikcie myslel na vykrádačov hrobov bažiacich po bohatej koristi. Bol majetným mužom, obchodoval s pozemkami a nehnuteľnosťami a jeho príjmy z divadelnej akciovej spoločnosti položia na lopatky každý mýtus o chudobných umelcoch žuvajúcich tvrdú kôrku chleba.

Shakespearova hrobka s povestnou kliatbou. Gotický anglikánsky Kostol svätej Trojice (Holy Trinity Church) v anglickom meste Stratford-upon-Avon, Foto zdroj: pinterest.com

Povedal svetu goodbye 23. apríla 1616 po veku 52 rokov a z kliatby na svojom náhrobku urobil emocionálny nástroj, ktorý mal vyľakať obchodníkov s kosťami a cennosťami z hrobov. Literárny otec Macbetha a Falstaffa (zámerne uvádzam dva extrémne odlišné charaktery) sa podľa encyklopédií narodil a zomrel v rovnaký deň. Skutočnosť nie je taká jednoznačná.

V minulosti sa do matrík nezapisoval deň narodenia, ale deň krstu, a tým je v Shakespearovom prípade 26. apríl 1564. Nielen pôrodné baby verili, že dieťa má byť pokrstené na tretí deň po narodení, inak bude zle. Na základe dobovej krstnej praxe vedci dospeli ku konsenzu, že veľký dramatik uzrel svetlo sveta 23. apríla, no ani to nebolo bodkou za prvou vetou v umelcovej knihe života.

Svadobné tajomstvo a všemocný kalendár

Je tu ďalší otáznik. Za Shakespearovho života došlo k zmene kalendára. Učebnice dejepisu si pamätajú čin pápeža Gregora XIII., ktorý v roku 1582 pohol vesmírom a zaviedol gregoriánsky kalendár. V roku Shakespearovho narodenia 1564 ešte platil starý juliánsky systém delimitácie času. Keď to prekonvertujeme na gregoriánsky štýl, ktorý si nekatolícke krajiny osvojovali len ťažko, s údivom zistíme, že Shakespeare sa narodil 3. mája… Ťažko mu preto vystaviť rodný list.

Shakespearov kamenný pohľad stráži londýnske ulice. Foto zdroj: wikipedia.org

Kráľ divadla bol v mladosti zrejme veľký búrlivák. V osemnástich rokoch sa oženil s dcérou bohatého farmára, ktorá bola od neho staršia o osem rokov. Nevesta bola v deň svadby už tretí mesiac tehotná… Dosť nezvyčajné v prísnej dobe, kedy sa aj dlhodobá neprítomnosť na nedeľnej bohoslužbe trestala pokutou.

William Shakespeare bol manželke verný a v testamente na ňu myslel kurióznym spôsobom. So všetkou pompou jej odkázal svoju druhú najlepšiu posteľ („my second best bed“) aj s nábytkom. Za slovíčkom furniture sa však neskrývali komody a skrine, ale obyčajná mäkučká posteľná bielizeň…

Vedeli ste, že slovo bedroom existuje v angličtine len vďaka Shakespearovi? Dramatik s praktickými skúsenosťami herca ho premiérovo použil v hre Sen noci svätojánskej. Pred Shakespearom sa spálni hovorilo bedchamber alebo jednoducho sleep space.

O vplyve Angličana na vývoj dramatického prejavu a psychologickej koherencii jeho hrdinov sa popísali tony papiera. Vplyv tohto sochára slova na anglický jazyk sa rieši už menej.

Postavy zo Shakespearových hier defilujú na plátne neznámeho autora. Zdroj: wikipedia.org

Fontána slov

Veľkým darom rodáka zo Stratfordu pre svet divadla je dôraz na kvalitnú prózu. Shakespearovi kolegovia a predchodcovia sa radi vyjadrovali vo veršoch. Len dve z „kánonu“ tridsiatich šiestich zachovaných Shakespearových hier sú písané veršovanou rytmikou. Autor si zvolil prózu, aby sa priblížil autenticite a kadencii bežného rozhovoru. Svojmu básnickému črevu však nezostal nič dlžný a pri vymýšľaní jazykových novotvarov popustil uzdu fantázii. Na rozdiel od iných autorov netvoril nezmyselné slová, ale hral sa s kombináciou už existujúcich výrazov ako s hracími kockami.

Omnibus viribus, čiže so všetkými silami objímal učebnice latinčiny. So slovami ako sanctimonious (neprávom sa povyšujúci, svätuškársky), accessible (z neskorolatinského accessibilis, prístupný) či fracted heart (z latinského fractus namiesto obvyklého broken) Shakespeare v dobrom slova zmysle zlomil srdce nejednému priateľovi latinčiny. Na angličtinu alžbetínskej éry svietil latinskou baterkou.

Čím predbehol sociálne siete? No predsa slovesom spriateliť sa! V Hamletovi ako prvý použil substantívum friend v pozícii slovesa, netušiac, že o plus mínus štyristo rokov Shakespearovo slovko friending spopularizuje Marc Zuckerberg.

Nie všetci odborníci súhlasia s názorom, že Shakespeare vypustil do mora menom angličtina tisíc rýb. Mnohé výrazy, ktoré dramatik zdokumentoval po prvý raz, mohli byť súčasťou latinizačných túžob vysokej šľachty a nemuseli vzniknúť v jeho hlave. Počet shakespearovských neologizmov filológovia realisticky odhadujú na vyše štyristo. Aj to je dosť na jedno brko, však?

William Shakespeare (1564 – 1616). Čo sa to anglickému bardovi blyští v uchu? Zdroj: wikipedia.org

Náušnica v uchu

Shakespeare nie je iba mužom s brkom, je aj mužom s náušnicou v uchu. Dráždivý módny doplnok bol symbolom bohémskeho modus vitae. Pôvod zvyku je pritom dosť prozaický. Zlaté náušnice nosievali námorníci, aby v prípade nešťastia na mori šperky pokryli náklady na ich pohreb.

Namiesto svätenej vody chvály mu Robert Greene v roku 1592 lial na hlavu bahno nadávok. O kvalitách budúceho najväčšieho dramatika Britských ostrovov sa nevyjadril práve lichotivo, nazval ho začiatočníckou vranou. Upstart crow. Povedzme radšej crow with crown.

Čo Shakespeare robil medzi rokmi 1585 až 1592 je res incognita. Študoval právo? Cestoval? Hral divadlo? Zdroj zo 17. storočia odhaľuje pikantériu na hrane zákona: vraj musel utiecť z rodného mesta, pretože pytliačil na pozemkoch miestneho politika a nezákonne zabil jeleňa.

Povestný Júliin balkón vo Verone obliehajú turisti, ale s historickou realitou nemá nič spoločné. Foto zdroj: wantedinmilan.com

S kvalitným mäskom mal Shakespeare bohaté skúsenosti, veď jeho otec John bol na svoju dobu labužník. Pôvodným povolaním kožiar a rukavičkár, literátov otec vystriedal viacero zamestnaní. Istý čas sa živil ako predavač vlny a kukurice. V roku 1556 Johna Shakespeara menovali za úradného degustátora piva. Bol zodpovedný nielen za kvalitu zlatého moku, jeho jazyk šteklili tiež likéry a povinná kontrola pecňov chleba.

Williamov literárny chlebík vďaka priazni korunovaných hláv vynášal skvelo. O to prekvapivejší je fakt, že Shakespearove hry počas autorovho života nikdy nevyšli tlačou. Súbor jeho javiskových opusov vydali post mortem dvaja spolupútnici z hereckej brandže John Heminges a Henry Condell. Shakespeare napísal aj ďalšie hry, tie sú však považované za stratené.

Shakespearove škorce

Stratenými rozhodne nie sú mená, ktoré legendárny básnik zaviedol do praxe ako prvý. Jessica je dcéra židovského úžerníka Shylocka z hry Kupec benátsky. Existenciu hebrejských verzií tohto mena pred Shakespearom nik nepopiera, no anglofónnu podobu mu definitívne dal až bard zo Stratfordu. V rebríčku popularity amerických ženských mien sa Jessica drží na popredných priečkach. V opernom svete rezonuje meno austrálskej sopranistky Jessicy Pratt, špecialistky najmä na Rossiniho hudobné šumivé víno.

Vražda pod krídlami benátskeho leva. Orientálny plagát k Verdiho Otellovi. Zdroj: pinterest.com

Štyristo rokov neutíchajúca operná inšpirácia – to nie je len kapitola z kroniky drámy. Je to tiež názov príspevku z pera Vladimíry Kmečovej, do ktorého sa môžete ponoriť na stránkach Opera Slovakia. Hoci Lord Byron v liste z roku 1818 neprehltol horkú slinu a nadával Rossiniho libretistovi za operné ukrižovanie Otella, mnoho opier so shakespearovskými námetmi patrí do výkladnej skrine kultúry.

Verdi bol fascinovaný Shakespearovou tvorbou a pol života plánoval zhudobnenie Kráľa Leara. Talianskemu skladateľovi sa toto predsavzatie vo víre iných zákaziek nepodarilo splniť.

Stephen Marche, autor monografie Ako Shakespeare zmenil všetko, odkazuje na veľkú shakespearovskú horúčku v 19. storočí. Medzi inými jej podľahol aj americký amatérsky ornitológ Eugene Shieffelin. Zaumienil si, že privezie za oceán všetkých vtákov, ktorí sa spomínajú v Shakespearových opusoch, no hniezdia len v Európe. Shieffelinovi neunikla okrajová zmienka o škorcovi v hre Henrich IV. a tak vypustil v Central Parku šesťdesiat škorcov. Noví vtáčí obyvatelia sa ale začali biť o miesto s domácimi druhmi.

Oberon a Titania v extáze tanca. Akvarel Williama Blakeho nás vtiahne do deja Shakespearovej komédie Sen noci svätojánskej. Zdroj: wikipedia.org

Miesto Shakespeara je pod Slnkom dramatickej múzy nespochybniteľné, a predsa sa našli ústa, podľa ktorých nikdy nežil. Mohol priemerný občan poznať toľko detailov zo zákulisia starých rodov? Odkiaľ mal toľké vedomosti o latinčine, mytológii a ľudskom srdci? Moderní vedci už nepochybujú o historicite Shakespeara, ktorý geniálne selektoval informácie z pramennej bázy. Bol si vedomý svojej ceny aj v dobe bez copyrightu. Aby zabránil ilegálnemu šíreniu svojich diel, postaral sa o to, že herci dostávali niektoré repliky až v priebehu hry od šepkára.

Podobne postupoval veľký Shakespearov obdivovateľ Giuseppe Verdi. Partitúru chytľavej árie Vojvodu z posledného dejstva Rigoletta skrýval až do dňa premiéry, aby si ju ľudia nespievali na ulici ešte pred dňom dé. Skutoční géniovia chápu vesmír, ale sami seba pochopiť nemôžu…

Autor: Lucia Laudoniu

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Skladateľ Charles Gounod siahol po Rómeovi a Júlii v roku 1867. Sopránový valčík Júlie Je veux vivre je obľúbeným koncertným číslom, ktoré nemohlo chýbať v repertoári kórejskej koloratúry s talianskymi olivami v hlase Sumi Jo.

Vstup Otella z rovnomennej Verdiho drámy ešte neveští, že hlavného protagonistu, bojovníka pod vlajkou benátskeho leva, porazí mravec menom žiarlivosť. Spieva Franco Corelli.

Verdiho adaptácia Shakespearovho Falstaffa má úsmevných súrodencov. Operná komédia z pera domnelého Mozartovho rivala Antonia Salieriho z roku 1799 nepatrí medzi javiskové trháky, no prekvapí kantabilitou a ľahkosťou.

Tento prípitok z opernej verzie Hamleta pôvodne znel v hlave Francúza Ambroisa Thomasa a jeho talianska verzia sa v prvých dekádach 20. storočia často objavovala na platniach dobových barytonistov. Pripomeňme si elegantnú interpretáciu Paola Silveriho.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár