Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (3). Z Prešova opäť v Košiciach

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tretej časti seriálu o histórii košického rozhlasu, ktorý prinášame pri príležitosti výročia otvorenia rozhlasovej budovy, sa budeme venovať návratu vysielania z Prešova do Košíc.

(Poznámka autorky: od tejto časti som svoju pozornosť upriamila na hudobné vysielanie košického rozhlasového štúdia najmä s účasťou spevákov.)

Po roku 1945, keď sa slovenský rozhlas presťahoval z Prešova späť do Košíc (o prešovskom vysielaní sme písali v 2. diele seriálu), sa podieľal niektorými vlastnými programami na celoslovenskom, ba i na celoštátnom okruhu ako samostatná zložka. Vysielanie košického rozhlasu, a teda aj hudobného vysielania sa oficiálne obnovilo, symbolicky a veľavravne 17. apríla 1945. Otvorila ho znelka banskobystrického povstaleckého rozhlasu, autorom ktorej bol Ján Cikker.

Po oficiálnom zahájení potom následne každé vysielanie začínalo samostatnou hudobnou znelkou – úpravou ľudovej piesne „Hor sa, chlapci, od zeme“. Takto sa to praktizovalo až do roku 1959. Vedúci hudobného oddelenia skladateľ Dezider Kardoš, podobne ako v Prešove, aj v Košiciach naďalej rozširoval diapazón hudobných a hudbe priúčajúcich a vzdelávacích relácií. V určenom, časovo vymedzenom priestore vstupovali Košice do celoslovenského okruhu.

Prečítajte si tiež:
Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál)

Hudobné vysielanie sa dosť podstatne zameralo na vysielanie operných a operetných árií a predohier. Hudobná redakcia na tento účel často využívala gramofónové nahrávky z produkcie gramofónových spoločností s neslovenskými umelcami. Vysielací čas bol obmedzený a jeho dĺžka sa pohybovala v rozmedzí ½ až hodinového intervalu, dialo sa to v rôznych častiach dňa, alebo aj vo večerných hodinách, 3 – 4 razy týždenne. Tak to fungovalo v rokoch 1948 – 1951.

Dezider Kardoš (1914 – 1991), foto: Magda Borodáčová/TASR

Pod vedením Dezidera Kardoša sa hudobná redakcia stmelila do kolektívu kvalitných umeleckých pracovníkov. Stihol vybudovať niekoľko samostatných oddelení, popri oddelení pre umeleckú, tzv. vážnu (artificiálnu) hudbu i oddelenie ľudovej hudby, na čelo ktorého získal známeho folkloristu Pavla Tonkoviča. Snahou hudobného oddelenia bolo dostať do vysielania aj hudbu zábavnú a populárnu. Tak sa referentom pre oblasť zábavnej hudby stal jeden z najvýznamnejších aktívnych nositeľov tohto žánru, Košičan – klavirista a skladateľ tanečnej hudby Gejza Toperczer.

Je určite zaujímavá informácia, že tu, v Košiciach, v hudobnom oddelení pracovala v danom období ako hudobná redaktorka aj jedna z najznámejších speváčok a propagátorka slovenskej tanečnej hudby Melánia Olláryová. Vyštudovala operný spev na bratislavskom Štátnom Konzervatóriu u významnej pedagogičky prof. Anny Korinskej. Po ukončení tohto štúdia si vybrala ako svoju prvú pracovnú príležitosť a štáciu košický rozhlas.

Redaktorský post tu zastávala v rokoch 1951 – 52. Aj tento krátky pobyt v košickom rozhlase však stačil na to, že ju na pracovisku košického rozhlasu objavil pre tanečnú hudbu práve Gejza Toperczer. Všimol si jej tmavo sfarbený mezzosopránový hlas a vzápätí pre ňu napísal tanečnú skladbu, neskorší šláger Domov je krásny, ale aj tanečnú pieseň Poď s nami šuhajko do tanca a iné. Gejza Toperczer tak odštartoval úspešnú kariéru tejto silnej speváckej osobnosti v oblasti slovenskej populárnej piesne, či slovenského tanga polovice 20. storočia.

Gejza Toperczer (1916 – 1986), foto: internet

Medzitým sa obnovila i činnosť Košického rozhlasového orchestra s dirigentmi Jaroslavom Lázničkom a Františkom Xaverom Divišom. Pri orchestri sa v dlhodobej línii uplatnili aj ďalší dirigenti: Teodor Hirner, Oldřich Lapka, Vojtech Adamec, Zdeněk Vašata. Od r. 1956 potom až do rozpustenia Košického rozhlasového orchestra v r. 1972 stál na jeho čele šéfdirigent Jan Šefl. Košický rozhlasový orchester vtedy sporadicky vystupoval aj na verejných koncertoch v Košiciach, v koncertnej sále s veľmi serióznym programom vážnej hudby, až kým ho nenahradila Štátna filharmónia Košice.

Šéf hudobného vysielania Dezider Kardoš, prijal za vedúcich jednotlivých hudobných oddelení okrem už spomenutých aj ďalších kvalitných hudobníkov ako boli Janko Matuška, Zdeněk Cón i Michal Vilec. Ten r. 1951, po Kardošovom odchode do Bratislavy nastúpil na jeho miesto. V osobe tohto bardejovského rodáka išlo o erudovaného skladateľa, klaviristu a pedagóga, rodáka z Bardejovskej Novej Vsi. V rokoch 1955 – 1962 táto dôležitá osobnosť pre hudobný život na Slovensku stála už na čele bratislavského Konzervatória ako jeho riaditeľ.

Takmer do polovice 50. rokov minulého storočia mohli poslucháči z rozhlasu počúvať zaujímavé i náučné, dramaturgicky ucelené hudobné bloky, s názvami: Z opernej tvorby Antonína Dvořáka; Prierez opernou tvorbou Giuseppe Verdiho; Bel canto; Od klasickej k modernej operete; Obľúbené operné árie; Z ruských spevohier; Od basistu po koloratúrny soprán. Všetko to boli nahrávky zahraničných sólistov a orchestrov, prípadne nahrávky pražských umelcov, samozrejme z gramofónových platní.

Košický rozhlasový orchester,dirigent Jaroslav Láznička, 1948, foto: Keleti Bodnár

Síce ojedinele, ale predsa len sa do vysielania z košického rozhlasu dostali i prierezy opier, aj operiet. (Je jasné, že rozhlasová vlna bola len jedna a muselo sa do nej zmestiť veľa vysielanej rôznorodosti.) Prierez operou Rusalka sa udial z gramofónovej nahrávky s pražskými sólistami. Samozrejme, že košický rozhlas ako samostatný vysielač preberal a vysielal i programy z bratislavského rozhlasu: patril k nim napr. prierez operou Bohéma, rozdelený do dvoch častí (r. 1948), prierez operetou Modrá ruža G. Dusíka s bratislavskými sólistami (1949), prierez operami Faust a Margaréta (1949), Barbier zo Sevilly (1949), Traviata (1950), so sólistami zo SND, Jej pastorkyňa (1951) s pražskými sólistami. Teda ponuka bola síce malá, ale vcelku kvalitná.

Vo vysielaní košického rozhlasu sa v maličkých príležitostiach dostali k slovu (resp. spevu) aj lokálni – košickí interpreti, najčastejšie sólisti košickej opery. Orchestrálne skladby zábavného typu hrával Košický rozhlasový orchester, ale aj Malý zábavný orchester. Obidva orchestre sprevádzali zvyčajne aj spevákov. Niektoré relácie zábavného alebo oddychového charakteru dostali pomenovania typu: Piesne v novom duchu, Vo víre melódií, Veselo na dobrú noc, Pre dobrú náladu, Výber zo slovenskej zábavnej hudby a podobne.

Z niekoľkých ojedinelých vysielaní operných a operetných árií uvádzam tieto relácie: Zo sveta filmu a operety s domácimi sólistami Helenou Štubňovou, Slavomírom Kramolišom a Imrichom Gálom, 50-minútový prierez operetou Gejzu Dusíka Dvorná lóža so sólistami Ladislavom Kuckom, Karlou Šuhalíkovou, ženským sextetom a Košickým rozhlasovým orchestrom. Dirigoval Jaroslav Láznička.

Huslistka Klára Elefantová, členka Košického rozhlasového orchestra, 1948, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

V hodinovej relácii Veselá prechádzka operetami spievali sólisti Oľga Tkáčová, Hynek Rohan s Košickým rozhlasovým orchestrom a dirigentom Fr. X. Divišom. Uvedené boli aj ukážky z operiet Chr. Lecoqa, J. Straussa, O. Nedbala, C. Ziehrera, L. Aschera, G. Dusíka, R. Piskáčka, Z. Cóna, J. Hlízu. Ešte r. 1948 vysielali Košice v jeden a pol hodinu trvajúcom priereze operetu Zdenka Cóna Majáles, v podaní sólistov košickej opery Bohumily Argalášovej, Oľgy Tkáčovej, Hynka Rohana, Ladislava Kucka, členov operného zboru so sprievodom Košického rozhlasového orchestra a dirigenta Jaroslava Lázničku.

75 minút trvala relácia, v ktorej odznela v slovenskej premiére ľudová spevohra „Volajú nás, volajú“. Jej autorom bol Ján Skalka, režisérom Štefan Sliuka. Obsahovou náplňou tejto spevohry bolo rukovanie nováčikov za vojakov. Možno to bol pokus o pôvodnú rozhlasovú ľudovú spevohru. Sóla spievali Ladislav Kucko, Marta Egriová a členovia Rozhlasovej družiny. Košický rozhlasový orchester dirigoval Jaroslav Láznička.

Hudobné vysielanie z Košíc medzi rokmi 1945 – 1954 disponovalo pomerne dostatočným časovým priestorom (bola to éra D. Kardoša), Kardoš ho využil uspokojivo, aj s tým, že ho relatívne rovnomerne rozložil medzi vokálnu a inštrumentálnu hudbu. Umožnil, aby jej aktérmi – interpretmi boli východoslovenskí umelci. Napriek snahe o spravodlivé delenie umelcov o miesto pred mikrofónom, v konečnom dôsledku predsa len viackrát bolo z rozhlasu počuť inštrumentalistov ako vokalistov.

Z histórie košického rozhlasu

Dramaturgický nepomer odzrkadľoval aj to, že inštrumentalisti hrávali náročnejšie skladby, ako speváci spievali. Možno v tom zohrávala svoju úlohu aj obava z toho, či náročné árie, nielen operné, ale aj operetné budú spĺňať všetky umelecké kritériá, preto tieto boli v hudobnej dramaturgii zastúpené len sporadicky a okrajovo.

V spomínaných rokoch sa niektorí sólisti košického, vtedy Národného divadla, nemohli sťažovať na nedostatok priestoru, aký im rozhlas poskytoval. Najčastejšie hosťujúcim sólistom v rozhlasových hudobných programoch bol lyrický tenorista Ladislav Kucko.

Vystupovali aj sólisti stojaci pri zrode súboru opery r. 1945. Patrili k nim Ružena Kustrová (Pichlerová), (mimochodom matka Boženy Hanákovej, sólistky košickej opery), Jozef Staník, neskorší sólista spevohry v Prešove, František Jehlička (sólista v rokoch 1946 – 1953), Oľga Tkáčová (sólistka v rokoch 1945 – 1952), potom sólistka na Novej scéne v Bratislave, jej manžel Hynek Rohan, tiež neskorší sólista NS, Imrich Gál, Imrich Moyzes, Andrej Kucharský, ktorý spieval v rozhlase ešte ako študent košického Gymnázia na Kováčskej ulici.

Tých sólistov bolo ešte viac, pokračujem v ich menovaní: Bohumila Argalášová, Štefánia Hulmanová, ktorá bola sólistkou opery ND v Košiciach v rokoch 1949 – 1951, potom kariérne zabodovala v opere SND v Bratislave, Viera Gregorová-Petrušková (po odchode dramaturga Olega Dlouhého z Prešova ho vystriedala a na tomto poste pôsobila veľmi kreatívne).

Anály rozhlasového hudobného vysielania v spomínaných rokoch informujú aj o náučno-hudobných reláciách nazvaných Počúvajte s nami. Mohli to byť celkom pekné relácie, i keď časovo obmedzené, zväčša na ½ hodiny, vysielané vo večerných hodinách, niekedy sa stalo, že aj predpoludním. Týkali sa napr. českého hudobného romantizmu, českého hudobného impresionizmu, do tohto programu bola zaradená aj podnetná relácia Tridsať rokov v slovenskej hudbe, no relácia fungovala s neveľmi priliehavým názvom: Slovenský hudobný impresionizmus.

V jej rámci odzneli diela J. Kresánka, L. Holoubka, E. Suchoňa. V jednej z týchto relácií Počúvajte s nami, a spievala v nej V. Gregorová, bola celá venovaná dielu Š. Jurovského. Jedna z prvých relácii v cykle Počúvajte s nami bola zas venovaná dielu M. Moyzesa. V tejto relácii spievala Š. Hulmanová. (Tento cyklus náučných relácií bol rozdelený medzi Bratislavu a Košice. Relácie, vysielané z Bratislavy som v tomto svojom výpočte nemenovala.)

Radiojournal v Košiciach, budova rozhlasu z roku 1930. Zdroj: knižný fond VKJB

Tento typ relácií boli určite sympatický aj tým, že sa koncepčne usiloval o ich kvalitnú náplň. Na reláciách z Košíc sa okrem spomínaných spevákov podieľali aj košickí inštrumentalisti: František Vodička (huslista a koncertný majster divadelného orchestra), Mária Hemerková-Mašiková (klavír, profesorka hry na klavír na Vyššej hudobnej škole, neskoršie transformovanej do Konzervatória), Miloš Váňa (interne zamestnaný v rozhlase ako sólový klavirista), Michal Vilec (klavír) a Slovenské kvarteto.

Ešte do začiatku 50. rokov zažiarilo z rozhlasu aj spevácke umenie tenoristu Enrica Manniho, bývalého sólistu v zahraničných divadlách (vlastným menom Hercz Sznajman), ktorý poslednú etapu svojho umeleckého života zasvätil košickej opere. V Košiciach rozbehol na Hudobnej škole tiež výuku spevu a radil (ba aj učil) na poste hlasového poradcu mnohým sólistom, či členom zboru. Medzi rokmi 1948 – 1950, keď ešte aktívne spieval, tak v rozhlase jednoznačne uprednostnil taliansky operný a klasický piesňový repertoár.

V divadle v Košiciach ukončila svoju úspešnú sólistickú kariéru, ale aj svoju bohatú umeleckú, aj životnú dráhu dramatická mezzosopranistka, Slovinka Mária (Mariči) Peršlová. Sólistka opery v rokoch 1945 – 1949 (r. 1949 je aj rokom jej úmrtia) spievala v rozhlase najmä ľudové piesne. Účinkovala, ako jubilantka, pri rozhlasovom pripomenutí si jej 41-ročnej umeleckej kariéry formou hudobnoslovného pásma. Jeho podkladom boli slová Šimona Gregoroviča s hudbou Josipa Michnu „Prečo si stvoril človeka“.

Pamätná tabuľa_na budove košického rozhlasu, zdroj: internet

Podľa programov, uverejnených v rozhlasových týždenníkoch (možno, že existujú ešte programové záznamy aj na iných miestach), som dospela ku konštatovaniu, že rozhlas nevyužil potenciál ďalších kvalitných spevákov, ktorí boli sprostredkovane prístupní v opere. Absentovali napr. sólisti ako bol Anton Matejček či Gizela Veclová. Imrich Godin, sólista košickej opery v rokoch 1947 – 1953 sa v rozhlase uplatnil len naozaj ukážkovo: v marci r. 1949 v relácii s názvom Zo Smetanovej tvorby spieval spolu s B. Argalášovou árie z Hubičky, Predanej nevesty a Dalibora.

Pravda je však taká, že vtedajšie programy, uvádzané v rozhlasových časopisoch, či novinách a ktoré som excerpovala, neuvádzali vždy všetkých účinkujúcich do bodky. V osobnom rozhovore s Gizkou Veclovou, ešte počas jej života, som sa predsa len z jej podania dozvedela, že v košickom rozhlase účinkovala, i keď veľmi krátku dobu. Spievala tu ľudové piesne i klasický piesňový repertoár. Na klavíri ju sprevádzali Janko Matuška a Michal Vilec. Spomínala, že spievala napr. Beethovenovu pieseň Adelaide, Schubertovu Margarétku za kolovrátkom, Čajkovského pieseň Len ten, kto túžbu zná a iné.

V záverečnej časti si prečítate o sólistoch účinkujúcich v rozhlase po roku 1955.

Autor: Dita Marenčinová

Archív Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál)

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár