Z ľudoprázdneho New Yorku odvysielali 24-hodinový hudobný maratón

Na nezvyčajný koncert Music Never Sleeps NYC pozýval Newyorčan, čelista a intendant Drážďanských hudobných slávností, Jan Vogler. Galéria početných fotografií na pozvánke predstavila stovku zúčastnených umelcov, ktorí 27. marca 2020 o 23.00 h. SEČ započali na YouTube 24-hodinový on-line hudobný maratón akcie Hudba nikdy neuspí NYC v mnohomiliónovom meste New York, ktoré je známe výrokom, že nikdy nespí.

Kto z nás sa už túlal ulicami New Yorku, kto zažil preplnený Times Square, kto si vystál rady na vstupenky do jedného z divadiel na Broadwayi, kto bol už v Metropolitnej opere či v Carnegie Hall, ten je dnes z týchto z ľudoprázdnych miest, ako ich vidíme v televízii, konsternovaný, smutný a bezradný. Neviditeľný nepriateľ celej planéty Covid-19 úraduje obzvlášť agresívne aj v meste, ktoré doposiaľ nikdy nespalo.

Strašidelné ticho sála z oblasti katastrofy, pred nemocnicami stoja stany s mŕtvolami, pretože ich niet kde umiestniť… Ak si človek pod pojmom surrealizmus doposiaľ predstavoval obrazy Salvadora Daliho, priam strašidelný New York patrí dnes tiež k tomuto surreálnemu, nepochopiteľnému obrazu. Stal sa epicentrom nákazy i koronakrízy.

Kým Európa bojuje o zdravie ľudí a ich životy, kým sa nevzdáva nádeje, že na najbližšiu dobu plánované festivaly – i napriek momentálnemu prísne obmedzenému spoločenskému životu – predsa len čoskoro otvoria svoje koncertné siene, kým sledujeme rôzne záznamy koncertov či opier hudobných stánkov z celej planéty (a pomaly sa toho snáď i prejeme), prichádza jeden z machrov hudobného života, čelista a intendant Drážďanských hudobných slávností, Newyorčan Jan Vogler, s veľkým hudobným prekvapením. Ako výzva, že kreatívnosť sa nesmie stať obeťou vírusu, odštartovala 27. marca 2020 v New Yorku nebývalá akcia, idea Jana Voglera: 24-hodiný live-stream pod názvom Music Never Sleeps NYC.

„Globálna kríza koronavírusu zmenila drasticky náš život a zavrela všetky inštitúcie umení a všetky miesta, ktoré my umelci nazývame domovom“ hovorí Jan Vogler. „Počas cvičenia doma mi napadlo, že by sme do boja proti tejto pandémii mohli sami prispieť. Zdá sa, že počas týchto dní sa akoby cez noc začal nový vek. Všetci pracujeme na tom, aby sme si zvykli na novú situáciu. Naša rozvážnosť a disciplína nás posúva do sociálnej izolácie. Ale pre umelcov, inak zvyknutých komunikovať so svojím publikom pravidelne v rozmedzí dvoch-troch dní, to nie je ľahké. Tak ako sa zdal byť príjemný kľud prvých dní, odrazu niečo chýbalo. Hudba a hudobníci sa hrnuli cez internet a iné nové médiá na verejnosť. Ale nie všetci sú schopní také niečo organizovať a technicky zvládnuť… Ja robím to, čo som sa naučil za posledné roky. V rozhovoroch so svojimi priateľmi a kolegami so sídlom v New Yorku som si uvedomil, že viac ako inokedy túžia zdieľať svoju hudbu s ostatnými.”

Hudobníci v New Yorku sa napokon dohodli pripraviť v tejto mimoriadnej situácii výnimočné koncerty, ktoré sa vysielali 24 hodín. ,,Všetci sa spojíme, aby sme z New Yorku poslali hudobné posolstvo odvahy, súcitu, priateľstva, nádeje a lásky do celého sveta. Budeme tiež povzbudzovať tých, ktorí sledujú aplikáciu Music Never Sleeps NYC, aby podporovali rôzne charitatívne organizácie v New Yorku, z ktorých majú priamy úžitok newyorskí umelci. Dúfame, že budeme inšpirovať ostatných umelcov v mestách po celom svete, aby sa spojili a realizovali Music Never Sleeps vo vlastnom meste.„

Jan Vogler využil energiu, ktorá sa nazbierala medzi umelcami New Yorku. Mladí, v novej komunikácii technicky vyspelí hudobníci, pomohli starším s e-mailami, s WhatsApp správami a všetci sa spoločne podieľali na vytváraní quasi on-line festivalu, ktorý by nikdy nemohla na nohy postaviť iba jedna osoba. Staré a obnovené kontakty a priateľstvá pomohli prekonať moment smädu po umeleckej realizácii až do tých čias, ,,keď budeme znovu sedieť spolu na pódiu, prihrávať si očami nástupy od jedného hráča k druhému, keď bude publikum pre nás znovu motiváciou a my budeme schopní odovzdať publiku našu pozitívnu energiu.” uviedol Vogler.

S prekvapením, bez generálky, klapalo všetko – live stream i opakovania v rámci neho. Ukázalo sa, že “social distancing” ľudí v tomto prípade od seba nevzdialil, ale zomkol. Ten, kto akciu sledoval, mal nepochybne pocit, že vďaka smartphonu či facebooku sa z izolácie týchto dní nevymanili iba aktéri podujatia, ale aj poslucháč sa stal súčasťou priam krásneho sna hraného na husliach, viole, violončele, kontrabase, klavíri, flaute, klarinete, gitare, banju, mandolíne, ďalej sláčikovým duom, sláčikovým kvartetom, klavírnym triom, súborom perkusionistov či sláčikovým komorným súborom.

Na akcii Music Never Sleeps NYC sa koniec koncov podieľalo takmer 100 hudobníkov a hudobníčok žijúcich v New Yorku. Zo svojich obývačiek poslali do sveta 24-hodín trvajúce posolstvo nádeje, stali sa kontrastom ticha ulíc a námestí, ľudí obdarili obrovským darom – hudbou. Za 24 hodín odohrali veľký kus hudobnej literatúry. Napríklad na jednej akcii je zriedka možné počuť toľko hudby Johanna Sebastiana Bacha v origináli, transkripcii, variáciách či improvizáciách. Už po pár hodinách live prenosu sa unavení moderátori tohto maratónu, čelista Jan Vogler s čelistom s dirigentom Ericom Jacobsenom, striedali pri mikrofóne pomedzi potrebné chvíle spánku…

Takmer bez výnimky šlo o interpretov, ktorí sú absolventmi exkluzívnych hudobných vzdelávacích škôl či laureátmi prestížnych medzinárodných súťaží, nachádzajúcich sa práve na prahu kariéry alebo na jej vrchole. Uvediem aspoň zlomok účinkujúcich umelcov, ktorí nás oslovili zo svojich príbytkov, zo svojich obývačiek, a z ktorých hry sálala obrovská muzikalita, harmónia a kolegialita: huslistky Midori (známa aj milovníkom klasickej hudby na Slovensku), Grace Park, Mira Wang a Jennifer Kohl, huslisti Kevin Zhu, Arnand Sussmann, Nathan Meltzer a Benjamin Beilman, čelista Jan Vogler ako sólista i v duu s manželkou Mirou Wang, kontrabasista Anthony Roth Costanzo, flautistka Emi Ferguson, klarinetista Todd Palmer, gitarista Pablo Sáinz, klaviristka Tiffany Poon a klaviristi Jeremy Denk, Michael Brown či Jeffrey Kahane.

Zo súborov uvediem dva: trio Aoife O´Donovan (spev a gitara), Colin a Eric Jacobson (husle, violončelo) a dámske sláčikové Aizuri Quartet. Sláčikové kvarteto Brooklyn Rider sa stretli očami a v nástupoch iba digitálne, každý inštrumentalista sedel medzi vlastnými štyrmi stenami a počuli – videli sa – iba pomocou prenosovej techniky! Legendárny súbor The Knights nechal zaznieť nádherný záznam koncertu z domu čelistu a dirigenta Erica Jacobsona (asi nešlo o live, ani o aktuálnu nahrávku). Avizovaný bol i legendárny huslista Joshua Bell, ktorého sa mi ale nepodarilo ani v opakovanom v livestreame zaregistrovať.

Opakovanie vstupov hudobníkov do livestreamu vychádzalo pravdepodobne z faktu, že ,,podujatie“ sledovali poslucháči vo všetkých kútoch sveta, teda v rôznych časových zónach. Z livechatu bolo možné pozorovať reakcie poslucháčov z Kanady, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska, Južnej Kórey, Taiwanu, Južnej Afriky, Spojených arabských Emirátov i Slovenska… Od všetkých sa práve prebiehajúcej akcii a umelcom dostalo neobyčajného uznania. Vznikla akási globálna homogénna solidárna spoločnosť vďačná za momenty šťastia – za momenty hudby. K tým najšťastnejším patrili iste interpreti, ktorým sa myšlienkou Jana Voglera podarilo dostať sa na chvíľu von z tesnej klietky, kam ich situácia okolo koronavírusu zahnala.

V týchto ťažkých časoch veľkej krízy celého ľudstva je každá pozitívna informácia týkajúca sa hudobného kalendára jasným lúčom z neba aj akýmsi majákom nášho spoločenského života najbližších týždňov. Drážďanské hudobné slávnosti na čele s intendantom a čelistom Janom Voglerom pripravili od 12. mája do 12. júna defilé majstrovských diel a množstvo ich interpretačného stvárnenia. O dramaturgii festivalu sme písali TU…. Momentálne je ale okolo festivalu smutné ticho. To ticho v koncertných sieňach priam bolí a vyslobodenie je závislé od vývoja a vyliečenia sa z pliagy vírusu. Či sa to podarí tak, aby sa 12. mája festival mohol začať, je skôr zbožným želaním ako možnou konkrétnou odpoveďou. Veď festival by mal otvoriť New York Philharmonic, americký orchester, ktorý sa dnes nachádza v epicentre pandémie a teraz nie je sa nemôže na cestu do Európy ani len pripraviť…

Len nedávne zverejnenie programu 11. medzinárodných dní Dmitrija Šostakoviča na česko-nemeckom pohraničí v povestnej stodole v Goriši, má azda viac šancí na realizáciu. Napriek nepredvídavo sa vyvíjajúcej situácii v súvislosti s koronavírusom, vedenie festivalu vlieva fanúšikom z mnohých krajín optimizmus, že sa v dňoch 2. až 5. júla uskutoční. Mal by sa začať vystúpením šéfa Veľkého divadla v Moskve, dirigenta Tugana Sokhieva a Staatkapelle Dresden. V ich podaní je naplánovaná zriedka hrávaná Šostakovičova Dvanásta symfónia. Na program festivalu je zaradených aj desať (!) svetových premiér diel Šostakoviča. Patria k nim rôzne drobnejšie klavírne skladby, ale i Šostakovičom spracovaná pomalá časť Beethovenovej Patetickej sonáty pre sláčikový orchester. Šostakovičove najznámejšie a najintímnejšie sláčikové kvarteto č. 8 uzrie na záver festivalu svetlo sveta s tanečnou choreografiou. Pripravuje ju slávne Borodinovo kvarteto s fínskou Reakallio Corp. Companie.

Koncerty doplnia premietania filmov: 90-minútový film Beethoven Reloaded o vzťahu Šostakoviča k Beethovenovi ako exkluzívna predpremiéra, ako i film A Journey of Dmitry Shostakovich o jeho deväťdňovej ceste oceánom z Moskvy do New Yorku v roku 1973. Program festivalu sa stáva žriedlom vnútornej sily, je vidinou ukončenia pôstu. Nestrácajme teda všetky ilúzie, verme v blízky návrat k bohatému kultúrnemu iskreniu, ktoré na nás čaká v operných domoch a koncertných sieňach.

Do tých čias si možno i zvykneme na svet, ktorý nám hudbu prinesie do našich príbytkov tak, ako sme ju zažili v celodennom maratóne z New Yorku. Bol to tanec na vulkáne, prenos z miesta, ktoré čelí práve doslovnej skaze. Partnermi maratónu, bez ktorých by sa akcia nemohla uskutočniť boli: Drážďanské hudobné slávnosti, Tanja Dorn (Dorn Music), Lawrence Perelman (Semantix Creative Group), Gabriele Schiller (PR2 classic), Kathy Schuman (Caramoor Center for Music and the Arts), Rare Violins of New York, Friends of Dresden Music Foundation a Kiswe Mobile.

Pripravila: Agata Schindler