Z novembrovej koncertnej Žiliny

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred pár dňami prebehla našimi médiami správa, týkajúca sa podujatia Deň slovenskej kultúry v nórskom Osle. Tak sa 15. novembra 2022 literárne, vizuálne a hudobné umenie stretli v severskej metropole. Našu hudobnú kultúru na tomto zdanlivo skromnom, no prestížnom podujatí reprezentoval Štátny komorný orchester Žilina s dirigentom Leošom Svárovským a huslistom Teom Gertlerom. V novembri, okrem iného programu, v Dome umenia zaznela aj hudba Verdiho La traviaty.

Skôr, než Žilinčania vycestovali, ponúkli na „otestovanie“ svoju exportnú programovú vzorku domácemu publiku (10. 11. 2022). Voľba dirigenta bola ideálna: súhru a duchovnú harmóniu medzi orchestrom a Leošom Svárovským garantuje množstvo spoločných domácich a zahraničných vystúpení. Okrem osvedčených autorov (Beethoven, Dvořák, Čajkovskij), v zostave programu zaujala aj nórska ukážka (Grieg) a z domácej tvorby kompozícia E. Suchoňa. Na úvod znela predohra Coriolan, op. 62 L. van Beethovena. Drigentom načrtnutá a v plných dramatických sukcesiách rozvinutá koncepcia predostrela málo tušený, zmierlivosťou predchnutý mäkký podtón…

Leoš Svárovský, Štátny komorný orchester Žilina, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Pilierovú pozíciu programu jasne signalizoval koncertantný kus, neodolateľný pre azda všetkých zdatných sólistov, Husľový koncert D dur, op 35 P. I. Čajkovského. Obdivovaný mladý Teo Gertler sa teší všeobecnej pozornosti. Kto ho sleduje od jeho počiatkov, s obdivom môže konštatovať evidentný pokrok. Interpret v súčasnosti hrá na historickom skvoste, majstrovských husliach chýrnej značky Guarneri (1681) a v jeho interpretácii to pregnantne počuť od prvého po posledný tón. Sýty zamatový zvuk akoby vyvieral z magických rozmerov, involvujúcich množstvo farebných a dynamických valérov.

Gertler na žilinskom pódiu znova preukázal, ako koncentrovane pracuje s hudobným textom. Je dôsledný, disciplinovaný, presný a disponuje ľahučkou minucióznou manuálnou prstovou technikou. Ohromnú podporu mal pri tlmočení Čajkovského v empatickom dirigentovi, ktorý s ním dýchal a spoločne s orchestrom vytváral a pointoval frázy do zmysluplných súvetí.

Teo Gertler, Štátny komorný orchester Žilina, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Čajkovského koncert patrí vo svete husľovej literatúry k výsostne a neodškriepiteľne komplexným vrcholným úkazom. Je métou, posvätným štítom, nekonečným žriedlom myšlienok až enigmatických emócií, vášní. Gertler zdoláva náročný hudobný reliéf so cťou. Jeho talent a penzum trpezlivej práce nachádzajú čoraz výraznejšie zúročenia.

Čajkovského opus však patrí do rodu tých, ktoré sa interpretom stále vzďaľujú a prinášajú nové výzvy. Jedinou (optimálnou?) odpoveďou na ne sú ďalšie, nové životné skúsenosti, vrstviace sa vekom v osobnostnom profile aj prežití…

Teo Gertler, Leoš Svárovský, Štátny komorný orchester Žilina, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Leoš Svárovský už neraz priznal vzťah k Suchoňovej hudbe. Podobne ako v ostatnom programe Bratislavských hudobných slávností, aj do tohto exportného predstúpil so skladateľovou Malou suitou s passacagliou (obsadenie v adaptácii B. Urbanca). Je jasné, že dirigent sa nielen identifikuje so skladateľovou rétorikou, ale doslova si jej kreácie „mnohodimenzionálne“ užíva. Slovanský či slovenský duch, výrazový rozkmit v lyrike aj rapsódii či idiomatizovaný modálne sýtený vzorec dirigenta stále inšpirujú…

Ukážka z tvorby Nóra Edvarda Hagerupa Griega, Prelúdium zo Suity z Holbergových čias aj Česká suita D dur, op. 39 od Antonína Dvořáka, naplnená odzbrojujúcou priamosťou a pôvabom, uzavreli tematický programový oblúk. Orchester sa v „predskoku“ na domácom pódiu predviedol ako dôkladne pripravený a odhodlaný na nórsku reprezentáciu. Hral s nasadením, priam očarujúco…

Prečítajte si tiež:
Dom umenia Fatra, sídlo Štátneho komorného orchestra v Žiline, má za sebou ďalšiu fázu rekonštrukcie

Žilina patrí k centrám s vybudovanou sieťou kultúrnych inštitúcií. Netreba zdôrazňovať, že jedným z jej prominentných pilierov je Dom umenia Fatra, sídlo prosperujúceho, profesionálneho Štátneho komorného orchestra. Napriek tomu v Žilinčanoch stále drieme akýsi skrytý pocit krivdy, vyvierajúci z absencie stálej hudobno-dramatickej scény…

Koncertné uvedenie Verdiho opery La traviata, Christian Pollack, Doris Sonja Langara, Eugen Amesmann, Štátny komorný orchester Žilina, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Celkom šťastným krokom v tomto zmysle bolo (a je) „suplovanie“ tohto umeleckého druhu „aspoň“ realizáciou poloscénických tvarov. Efektívnu platformu s vhodnou publicitou takto v Žiline už pred rokmi objavil rakúsky hudobník, teoretik, skladateľ, dirigent Christian Pollack. Jeho aktivity sú rozmanité a obdivuhodné. Osobitne z nich „vyčnieva“ angažovanosť v múzickom odkaze rodiny Straussovcov (o. i. je predsedom spoločnosti J. Straussa…). V žilinskom orchestri našiel spoľahlivého partnera, takže je pochopiteľné, že o ich spoločné produkcie je tu stály záujem.

Tentokrát (24. a 25. 11. 2022) dirigent svoj rokmi zaužívaný hudobný catering service vybavil večne živým, stále hlboko dojímavým dumasovským príbehom, povýšeným neprekonateľnou hudbou Giuseppe Verdiho, operným titulom La traviata. Do interpretačného kompletu tentokrát iniciátor a tvorca projektu pojal nemecko- (sopranistka Doris Sonja Langara ako Violetta) rakúsko- (tenorista Eugen Amesmann ako Alfredo a barytonista Georg Lehner ako Germont) slovenskú (mezzosopranistka Judita Andelová ako Annina/Flora a barytonista Martin Mikuš ako Dottore), sólistickú zostavu so zborom Štátnej opery Banská Bystrica (zbormajster Daniel Simandl) a hostiteľským Štátnym komorným orchestrom.

Koncertné uvedenie Verdiho opery La traviata, Martin Mikuš, Judita Andelová, Doris Sonja Langara, Eugen Amesmann, Christian Pollack, Štátny komorný orchester Žilina, zbor Štátnej opery v Banskej Bystrici, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Tvary hudobno-dramatického diela, ktoré prezentuje dirigent, sú redukované, nie však simpilifikované. Ich podstata je hodná rešpektu a charakteristiky sú zdôraznené. Sólistický ansámbel solídnymi výkonmi pôsobil vyrovnane.

Úvodné takty zaznievali najskôr zdržanlivo, speváci akoby testovali akustický terén (ktorý im napokon nebol celkom cudzí…). Po niekoľkých číslach sa vokálny ansámbel adaptoval, uvoľnil a výkony postupne gradovali. Vyrovnane a konzistentne znel banskobystrický operný zbor, cieľavedome kultivovaný a evidentne dobre motivovaný.

Orchester s konzistentnými zvukovými kvalitami rozhodne nepôsobil len ako sprievod či „diskrétny“ komentátor. Jeho emancipovaný zvuk zrejme podmieňovali aj priestorové limity (bez sordínnych špecifík orchestrálnej jamy).

Koncertné uvedenie Verdiho opery La traviata, Georg Lehner, Doris Sonja Langara, Eugen Amesmann, Štátny komorný orchester Žilina, 2022, foto: Roderik Kučavík / ŠKO

Prekvapila však neobyčajná skutočnosť: dôsledná prítomnosť notového materiálu pred sólistami (s výnimkou mezzosopranistky), pôsobiaca nielen ako „poistka“… Aj keď šlo len o koncertné uvedenie dramatického diela, vizuálna väzba na party oberala protagonistov o voľnejšiu komunikáciu, tobôž či nebodaj o scénické náznaky…

Celkový tvar, naštudovanie a kreácia Verdiho podmanivého diela v Pollakovej adjustácii aj interpretácii však napokon vyzneli uspokojivo, s celým súborom solídnych výkonov. Vďačné žilinské publikum nadšene aplaudovalo, prijímajúc Traviatu oveľa viac a oveľa vrúcnejšie, ako iba bežnú hudobnú informáciu…

Autor: Lýdia Dohnalová

písané z koncertov 10. a 24. 11. 2022

Fotografie: Roderik Kučavík

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár